Postavenie učiteľa a učiteľský chlebík

Učiteľ spolu s notárom a farárom patril k takzvanej „dedinskej inteligencii“. Väčšinou požíval od ostatných obyvateľov vrátane detí vážnosť a úctu. Veľmi málo peňazí mali mladí, slobodní učitelia, ktorí ešte len nastúpili na učiteľský post a učiteľský chlebík ich neraz zaskočil svojou tvrdosťou.

Aké platové pomery boli bežné v učiteľskej profesii na Slovensku v prvej polovici 19. storočia, vidíme z kroniky obce Kolárovice:

„Pevný ročný plat učiteľa bol 37 zl. – a to z fundácie biskupa Klucha 25 zl. A zo štóly 12 zlatých. Iné ďalšie príjmy mal ešte z ‚blahovôle‘ občanov. Jeho triviálnu školu navštevovalo v zime asi 30 chlapcov a 16 dievčat. Keď prišla jar, deti mu zo školy utekali. Mnohé deti školu nenavštevovali ani v zime. Hlavné príčiny boli v tom, že do školy sa všetky deti nepomestili, pre vrchárov bola škola ďaleko a najhlavnejšou príčinou bola chudoba. Vyučovalo sa len poznávanie abecedy, slabikovanie, čítanie a iba niektorí sa učili aj písať. Farár často navštevoval školu, lebo biskupskému úradu podával o nej správy, ale náboženstvo mohol vyučovať len podľa chápavosti žiakov. Biskup pri vizitácii v r. 1828 doporučoval, aby sa deti aj cez leto schádzali v nedeľu a vo sviatočné dni a naučené vedomosti si počas zimy zopakovali.“

Platy učiteľov počas prvej ČSR na Slovensku neboli jednotné, pretože mesto im vyplácalo len základnú časť príjmu, zvyšok tvorili poplatky za rôzne služby v cirkvi a poplatky od žiakov, ktoré boli na každej škole iné. Časť sumy im pritom vyplácali v naturáliách. Stravu zabezpečoval učiteľovi farár.