Parachrípka aj superchrípka
Úrad verejného zdravotníctva ďalej vysvetľuje, že počas chrípkovej sezóny cirkulujú medzi ľuďmi okrem vírusov chrípky aj iní pôvodcovia ochorení, ktorí zapríčiňujú chrípke podobné ochorenia.
Ide o adenovírusy, rinovírusy, respiračný syncyciálny vírus (RSV), baktérie Mycoplasma pneumoniae, Moraxella catarrhalis a vírus parachrípky.
V súčasnosti evidujú aj parachrípku. Ide o akútne respiračné ochorenie, ktoré v detskom veku prebieha ako horúčnaté ochorenie so zápalom horných dýchacích ciest, až po závažné ochorenia, ako sú laryngotracheitída (krup), zápal priedušiek alebo zápal pľúc.
„U dospelých prebieha ochorenie najčastejšie ako ľahké nachladnutie bez zvýšenej teploty. Vážny priebeh môže mať u osôb s oslabenou imunitou," vysvetľujú odborníci s tým, že inkubačný čas, teda čas od nakazenia do vypuknutia ochorenia, je štyri až šesť dní.
O superchrípke informovali nedávno v súvislosti s potvrdením prvého prípadu genetického subvariantu typu A/H3N2 na Slovensku. Tento kmeň sa šíri výrazne rýchlejšie a spôsobuje problémy najmä vo Veľkej Británii a Španielsku. Ochorenie má ťažší priebeh najmä u rizikových skupín, ako sú seniori a osoby s chronickými diagnózami. Medzi príznaky patria horúčka, slabosť, ťažkosti s dýchaním a bolesť na hrudi.
V žiadnom prípade ich nestačí prechodiť
Úrad pripomína, že liečba chrípky je v kompetencii lekárov. V žiadnom prípade by sa nemala „prechodiť“, je potrebné ju vyležať doma a postupovať podľa pokynov lekára.
„Liečba sa zameriava predovšetkým na tlmenie príznakov ochorenia. Spočíva napríklad v podávaní liekov na zníženie telesnej teploty, proti kašľu, bolesti hlavy, zápalu dýchacích ciest a podobne. Môžeme ju podporiť pitím bylinkových čajov a dbaním na dostatočný príjem tekutín, podávaním ľahšie stráviteľných jedál, vyšším príjmom vitamínov, najmä v ovocí a zelenine,“ odporúčajú odborníci z ÚVZ.
Zdôrazňujú, že antibiotiká sa pri nekomplikovanom priebehu chrípky bežne nepoužívajú, pretože na vírus chrípky neúčinkujú. Používajú sa iba vtedy, ak je chrípka komplikovaná bakteriálnou infekciou. Antibiotiká totiž neúčinkujú na vírusy, ale na baktérie.
Ako prevenciu odporúčajú dôkladnú hygienu rúk, vyhýbanie sa chorým ľuďom, pravidelné vetranie uzavretých priestorov, pohyb na čerstvom vzduchu, zvýšený príjem vitamínov A, C, D a E, dostatok spánku a otužovanie.
Oplatí sa ešte zaočkovať?
Podľa Úradu verejného zdravotníctva sa ochrana pred chrípkou – protilátky – v tele vytvára dva až tri týždne po očkovaní. Dôležité je vytvoriť si dostatočné množstvo protilátok proti chrípkovému vírusu skôr, ako sa chrípka začne šíriť v komunite.
Odporúčajú preto dať sa zaočkovať proti chrípke od októbra do konca novembra, aby ochranný účinok vakcíny vydržal počas celej chrípkovej sezóny.
„V nevyhnutných prípadoch je možné očkovať aj v neskorších mesiacoch, dokonca aj v prípade, ak prebieha epidémia chrípky,“ informuje ÚVZ vo svojej brožúre Zostaňte zdraví počas chrípkovej sezóny 2025/2026.
Úrad dodáva, že aj pri včasnom očkovaním (viac ako štyri mesiace pred hlavným vrcholom aktivity chrípky, ktorý je zvyčajne na prelome januára a februára) vzniká riziko, že klesajúce hladiny protilátok nemusia poskytovať dostatočnú mieru ochrany práve počas vrcholu chrípkovej sezóny. Je preto optimálne začať s očkovaním proti chrípke až od októbra.
„Môže sa stať, že zloženie vakcíny napokon ‚netrafí‘ niektorý z chrípkových kmeňov, ktorý počas sezóny preváži v populácii, no nestáva sa to často. Zdôrazňujeme, že očkovanie je prínosné aj v tomto prípade,“ informujú odborníci na záver s tým, že existujú štúdie, ktoré dokázali, že aj vakcína obsahujúca odlišné vakcinálne kmene dokáže znížiť výskyt horúčkových stavov a horúčkových respiračných ochorení horných dýchacích ciest až o 20 percent.
