Preskočiť na obsah
  |  

Moskva prepustila väzneného francúzskeho výskumníka

Francúzskeho výskumníka Laurenta Vinatiera, ktorý si v Rusku odpykával trojročný trest za porušenie zákonov o zahraničných agentoch, prepustili v rámci výmeny väzňov. Potvrdili to vo štvrtok francúzske aj ruské úrady.

Prezident Emmanuel Macron na sociálnej sieti X oznámil, že Vinatier je späť vo Francúzsku, a poďakoval sa diplomatickým službám za ich úsilie.

Podľa ruskej FSB výskumník zhromažďoval citlivé informácie pre švajčiarske spravodajské služby, no omilostili ho pre „aktívne pokánie“. Zatkli ho v Moskve v júni 2024.

Počas väzby čelil aj vyšetrovaniu za špionáž. Na súde vyjadril lásku k Rusku a recitoval verše Puškina. Pracoval pre švajčiarske Centrum pre humanitárny dialóg.

FSB podotkla, že 49-ročného Francúza vymenili za Danila Kasatkina, ruského basketbalistu zadržaného vo Francúzsku, ktorého Spojené štáty hľadajú pre podozrenie z účasti na kybernetických útokoch. Kasatkin poprel obvinenia USA a vo štvrtok priletel späť do Moskvy.

(reuters, max)

  |  

Pre vstup mimovládok do Gazy zaviedol Izrael nové pravidlá

Izrael vo štvrtok zakázal vstup do Gazy zahraničnému personálu humanitárnych a zdravotníckych organizácií, pokiaľ sa neregistrujú a nesplnia nové pravidlá. Zasiahnutých je 37 medzinárodných mimovládnych organizácií.

Organizácie sa teraz rozhodujú, či izraelským úradom poskytnú údaje o svojich zamestnancoch.

Izraelské ministerstvo pre diaspóru tvrdí, že opatrenia majú zabrániť zneužívaniu pomoci palestínskymi ozbrojenými skupinami. Humanitárne skupiny varujú, že zdieľanie osobných údajov predstavuje riziko pre bezpečnosť ich pracovníkov. Neopomenuli ani kolaps systému pomoci pre dva milióny ľudí v Gaze.

Organizácie ako Lekári bez hraníc alebo Dánska rada pre utečencov potvrdili, že ich zahraničným zamestnancom vstup zamietli. Podľa humanitárnych pracovníkov hrozí, že bez kľúčového personálu a bankových prevodov nebude možné zabezpečiť výplaty miestnym zamestnancom ani pokračovať v prevádzke poľných nemocníc a výživových programov.

Izrael tvrdí, že 23 organizácií už nové pravidlá prijalo. Podľa OSN však zvládnu tieto skupiny pokryť iba zlomok potrieb.

(reuters, max)

  |  

Fiala sa po stretnutí Babiša s Ficom obáva posunu k Rusku

Bývalý český premiér Petr Fiala vyjadril obavy zo vznikajúceho politického spojenectva medzi Andrejom Babišom, Robertom Ficom (Smer) a Viktorom Orbánom. Urobil tak vo štvrtok na sociálnej sieti X po stretnutí Babiša s Ficom v Bratislave, kde obaja lídri oznámili obnovenie spoločných rokovaní vlád Česka a Slovenska.

Fiala zdôraznil, že nemá výhrady proti dialógu so susednými krajinami, najmä so Slovenskom, ktoré považuje za blízkeho partnera. Varoval však pred štýlom politiky a zahraničnou orientáciou trojice Babiš, Fico a Orbán.

„Bol by som nerád, aby sa Česko zaradilo po boku štátov, ktoré podliezajú Rusku a oslabujú demokratickú Európu,“ napísal.

Vzťahy medzi Prahou a Bratislavou ochladli začiatkom roka 2024, keď česká vláda pod vedením Fialu pozastavila medzivládne konzultácie pre nezhody v otázke prístupu Slovenska k vojne na Ukrajine.

Premiér Fico na tlačovej konferencii vo štvrtok spresnil, že ďalšie spoločné rokovanie vlád sa uskutoční 31. marca na území Českej republiky.

(tasr, max)

  |  

Maďarsko žiada Brusel o zásah pre Benešove dekréty

Hlavná poradkyňa maďarského premiéra pre otázky zahraničných Maďarov Katalin Sziliová vyzvala Európsku komisiu, aby zasiahla proti nedávnej slovenskej legislatívnej zmene týkajúcej sa Benešových dekrétov.

V otvorenom liste predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, zverejnenom aj na sociálnych sieťach, označila slovenskú novelu Trestného zákona za porušenie slobody prejavu.

Novela zakotvuje trestnoprávnu zodpovednosť za verejné spochybňovanie povojnovej úpravy majetkových a národnostných vzťahov vrátane Benešových dekrétov s možným trestom odňatia slobody do šiestich mesiacov.

Sziliová tvrdí, že opatrenie je v rozpore s Chartou základných práv EÚ a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej štát nesmie trestným právom presadzovať „historickú pravdu“.

Úrad vlády SR reagoval na výzvu diplomaticky. Zdôraznil, že rešpektuje právo maďarskej strany obrátiť sa na Komisiu, a zároveň potvrdil, že existujú mechanizmy na riešenie podobných otázok medzi susedmi. Uviedol, že slovenská vláda vníma novelu ako dôvodnú a domnieva sa, že je v súlade s právom Únie.

(tasr, hungarytoday.hu, max)

  |  

Prezident menoval novú podpredsedníčku najvyššieho súdu

Prezident Peter Pellegrini vo štvrtok vymenoval Teréziu Mecelovú za podpredsedníčku Najvyššieho súdu SR. Vymenovací dekrét jej odovzdal v Prezidentskom paláci v Bratislave. Mecelovú do funkcie navrhol predseda súdu František Mozner, jej kandidatúru schválila Súdna rada SR ešte vlani v decembri.

Hlava štátu vyjadrila presvedčenie, že Najvyšší súd SR získava v Mecelovej odborne aj morálne kvalifikovanú osobnosť, ktorá bude posilou pre celé vedenie. Prezident ocenil jej súlad s víziou predsedu Moznera, čím podľa neho vzniká predpoklad pre fungujúci a súdržný tím.

Vymenovanie označil za prevzatie veľkej zodpovednosti – nielen za samotné fungovanie súdnictva, ale aj za jeho dôveryhodnosť. Zdôraznil, že dôvera občanov v spravodlivosť je základom stability a súdržnosť spoločnosti.

Pellegrini varoval, že strata viery v nezávislé súdnictvo môže ohroziť dôveru v ústavný poriadok a prispievať k spoločenskej polarizácii.

Mecelová v rámci prezentácie svojej kandidatúry vyjadrila podporu Moznerovým cieľom, vrátane personálnej stabilizácie súdu, zabezpečenia dôstojného sídla a modernizácie technológií.

(tasr, max)

  |  

Remišová kritizuje menovanie Saka za generálneho konzula

Poslankyňa Národnej rady SR Veronika Remišová (Slovensko – Za ľudí) kritizuje vymenovanie Alexandra Saka za generálneho konzula v Istanbule. Poukázala na to, že je spájaný s kauzou pozemkov v blízkosti budúcej nemocnice v bratislavských Vajnoroch.

Pripomenula aj prípad Petra Kmeca, ktorý podal demisiu z postu vicepremiéra pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku, a má byť veľvyslancom v Taliansku.

„Len nedávno sme sa dozvedeli, že Peter Kmec, ktorý doslova ušiel z funkcie podpredsedu vlády po prevalení megaškandálu s dotáciami pre osoby napojené na stranu Hlas, si to za ‚odmenu‘ namieril na teplý diplomatický ‚flek‘ v Taliansku. Teraz sa dozvedáme, že Alexander Sako, ktorý odstúpil z funkcie riaditeľa štátnych železníc v dôsledku mediálneho tlaku pri pozemkovej kauze, mieri na konzulát v Turecku,“ uviedla Remišová.

Kritizovala pritom vládu za to, že namiesto skúsených profesionálov obsadzujú diplomatické posty takíto ľudia.

Alexander Sako sa stal novým generálnym konzulom Slovenska v tureckom Istanbule. Podľa komunikačného odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR prichádza do diplomatickej služby s dlhoročnými skúsenosťami zo strategického riadenia, ekonomiky a verejnej správy.

(tasr, lud)