Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Senát USA zabrzdil Trumpove vojnové právomoci vo Venezuele

Americký Senát posunul vpred rezolúciu, ktorá by obmedzila právomoci prezidenta Donalda Trumpa podniknúť vojenské kroky proti Venezuele bez súhlasu Kongresu. Procedurálne hlasovanie prešlo pomerom 52 ku 47, pričom piati republikáni sa pridali k demokratom.

Ide o výrazný obrat v Senáte, kde Trumpova strana doteraz podobné iniciatívy blokovala.

K zmene postoja došlo krátko po tom, ako americké jednotky počas vojenskej operácie v Caracase zajali venezuelského prezidenta Nicolása Madura. Niektorí zákonodarcovia tvrdia, že administratíva Kongres zavádzala, keď predtým ubezpečovala, že nemá v úmysle meniť režim vo Venezuele ani útočiť na jej územie.

Rezolúciu podporujú senátori Rand Paul a Tim Kaine, ktorí zdôrazňujú, že podľa ústavy má právo vyhlásiť vojnu Kongres, nie prezident. Kritici naopak tvrdia, že Madurovo zadržanie bolo policajnou, nie vojenskou operáciou a že Trump konal v rámci svojich právomocí.

Aj v prípade schválenia Senátom však rezolúciu čaká náročná cesta — musela by prejsť Snemovňou reprezentantov a prelomiť prezidentovo veto.

(reuters, est)

Minúta  |  

Únia nariadila X uchovávať dáta pre nemravné obrázky detí

Európska komisia nariadila spoločnosti X, ktorú vlastní Elon Musk, aby si až do konca roka 2026 uchovávala všetky interné dokumenty súvisiace s fungovaním jej četbotu s umelou inteligenciou Grok. Opatrenie nadväzuje na prebiehajúce preverovanie dodržiavania pravidiel Únie.

Desiatky osôb sa sťažovali, že Grok generoval sexualizované obrázky známych tvárí, dospelých žien, ako aj maloletých.

Hovorca Komisie Thomas Regnier podotkol, že ide o predĺženie už existujúceho príkazu na uchovávanie údajov, ktorý sa týka algoritmov a šírenia nelegálneho obsahu. Podľa neho to neznamená začatie nového formálneho vyšetrovania podľa Aktu o digitálnych službách, no Komisia chce mať k dokumentom prístup v prípade potreby.

Kritika sa v uplynulých dňoch ozvala aj zo Švédska. Tamojší premiér Ulf Kristersson označil obrázky vytvorené pomocou Groku za „druh sexuálneho násilia“ a za neprijateľné. Reagoval tak na prípad, v ktorom niekto využil četbot na útok voči podpredsedovi vlády.

Znepokojenie vyjadrila aj britská nezisková organizácia Internet Watch Foundation, ktorá uviedla, že našla sexualizované obrázky detí vo veku 11 až 13 rokov zrejme vytvorené pomocou Groku. Britský premiér Keir Starmer vyzval spoločnosť X na okamžité opatrenia.

Platforma X deklarovala, že odstraňuje nelegálny obsah a porušovateľom blokuje účty.

(reuters, max)

Minúta  |  

Dánsky rozkaz z roku 1952 zaväzuje vojakov k boju aj proti spojencom

Dánski vojaci sú na základe nariadenia z roku 1952 povinní podniknúť protiútok v prípade napadnutia dánskeho územia alebo ich jednotiek, a to aj bez priameho rozkazu. Dokument, ktorý stále platí, sa opäť dostal do pozornosti po vyjadreniach amerického prezidenta Donalda Trumpa o možnom prevzatí kontroly nad Grónskom.

Podľa denníka Berlingske by to znamenalo, že dánski vojaci pôsobiaci na ostrove by museli reagovať aj v prípade útoku zo strany amerických síl. V rozkaze sa výslovne uvádza, že napadnuté jednotky sa musia okamžite zapojiť do boja bez čakania na príkazy.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová v tejto súvislosti vyhlásila, že „všetko sa skončí“, ak by Spojené štáty podnikli útok na Grónsko, ktoré je autonómnym územím Dánskeho kráľovstva.

Výskumník Kenneth Øhlenschlæger Buhl upozornil, že v prípade nečakaného príchodu amerických jednotiek by za rozhodnutie bol zodpovedný veliteľ arktického velenia. Zároveň varoval pred možnosťou zneužitia situácie ako zámienky na vojenské prevzatie.

Grónsko má pre USA strategický význam, najmä kvôli leteckej základni Thule, ktorá zohráva úlohu v systéme protiraketovej obrany, a aj pre nerastné bohatstvo.

(max)

Minúta  |  

Prešovskí herci hovoria o šikane, strachu a nadvláde režiséra

Herecký súbor Divadla Jonáša Záborského v Prešove prehovoril o dlhodobo napätej atmosfére a neprimeranom správaní bývalého umeleckého šéfa Michala Náhlika. Podľa výpovedí viacerých členov súboru pre denník Sme zažívali roky ponižovanie, vulgarizmy, manipuláciu aj ohrozovanie zdravia.

Viacerí herci však hovoria anonymne pre obavy z následkov. Na osobné útoky a ignorovanie ich potrieb upozornili aj traja bývalí členovia súboru, ktorí svoje mená zverejnili, medzi nimi aj sestra Kataríny Koščovej, Veronika Husovská.

Kľúčovú moc v divadle mal podľa nich práve režisér Náhlik, ktorý o členoch súboru rozhodoval, určoval repertoár a mal výrazný vplyv na ich kariéru.

Aj keď Náhlika po sťažnostiach a podnete na inšpektorát práce odvolali z pozície umeleckého šéfa, v divadle zostáva ako hlavný režisér. Riaditeľ divadla Ján Hanzo sťažnosti odmieta, označuje ich za osobné spory a tvrdí, že umelecké rozhodnutia boli vecné.

Viaceré herečky však uviedli, že ich nútil hrať aj v rizikovom zdravotnom stave. Inscenácie, v ktorých ich obsadzovali, boli rušené, ak s ich účasťou Náhlik nesúhlasil. Odchod z divadla sprevádzala u mnohých psychická vyčerpanosť a strata dôvery v profesiu.

(max)

Minúta  |  

Moskva prepustila väzneného francúzskeho výskumníka

Francúzskeho výskumníka Laurenta Vinatiera, ktorý si v Rusku odpykával trojročný trest za porušenie zákonov o zahraničných agentoch, prepustili v rámci výmeny väzňov. Potvrdili to vo štvrtok francúzske aj ruské úrady.

Prezident Emmanuel Macron na sociálnej sieti X oznámil, že Vinatier je späť vo Francúzsku, a poďakoval sa diplomatickým službám za ich úsilie.

Podľa ruskej FSB výskumník zhromažďoval citlivé informácie pre švajčiarske spravodajské služby, no omilostili ho pre „aktívne pokánie“. Zatkli ho v Moskve v júni 2024.

Počas väzby čelil aj vyšetrovaniu za špionáž. Na súde vyjadril lásku k Rusku a recitoval verše Puškina. Pracoval pre švajčiarske Centrum pre humanitárny dialóg.

FSB podotkla, že 49-ročného Francúza vymenili za Danila Kasatkina, ruského basketbalistu zadržaného vo Francúzsku, ktorého Spojené štáty hľadajú pre podozrenie z účasti na kybernetických útokoch. Kasatkin poprel obvinenia USA a vo štvrtok priletel späť do Moskvy.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pre vstup mimovládok do Gazy zaviedol Izrael nové pravidlá

Izrael vo štvrtok zakázal vstup do Gazy zahraničnému personálu humanitárnych a zdravotníckych organizácií, pokiaľ sa neregistrujú a nesplnia nové pravidlá. Zasiahnutých je 37 medzinárodných mimovládnych organizácií.

Organizácie sa teraz rozhodujú, či izraelským úradom poskytnú údaje o svojich zamestnancoch.

Izraelské ministerstvo pre diaspóru tvrdí, že opatrenia majú zabrániť zneužívaniu pomoci palestínskymi ozbrojenými skupinami. Humanitárne skupiny varujú, že zdieľanie osobných údajov predstavuje riziko pre bezpečnosť ich pracovníkov. Neopomenuli ani kolaps systému pomoci pre dva milióny ľudí v Gaze.

Organizácie ako Lekári bez hraníc alebo Dánska rada pre utečencov potvrdili, že ich zahraničným zamestnancom vstup zamietli. Podľa humanitárnych pracovníkov hrozí, že bez kľúčového personálu a bankových prevodov nebude možné zabezpečiť výplaty miestnym zamestnancom ani pokračovať v prevádzke poľných nemocníc a výživových programov.

Izrael tvrdí, že 23 organizácií už nové pravidlá prijalo. Podľa OSN však zvládnu tieto skupiny pokryť iba zlomok potrieb.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.