Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA chcú údajne platiť Grónčanom za odtrhnutie sa od Dánska

Spojené štáty zvažujú jednorazové platby Grónčanom v snahe získať ostrov od Dánska. Podľa štyroch zdrojov agentúry Reuters oboznámených s rokovaniami sa diskutuje o sume 10- až 100-tisíc dolárov na osobu.

Tento plán je súčasťou širšej stratégie, ktorú Biely dom pod vedením prezidenta Donalda Trumpa presadzuje na získanie strategicky dôležitého Grónska – vrátane diplomatických i vojenských možností.

Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen reagoval na vyjadrenia Trumpa príspevkom: „Už bolo dosť. Koniec fantáziám o anexii.“ Spolu s lídrami Dánska a ďalších európskych krajín odmietol aj myšlienku „kúpy“ Grónska. V spoločnom vyhlásení sedem štátov Únie deklarovalo, že o vzťahoch Grónska môžu rozhodovať len Dánsko a samotní Grónčania.

Trump tvrdí, že Grónsko je nevyhnutné pre národnú bezpečnosť USA a poukazuje na jeho nerastné bohatstvo. Po zajatí venezuelského prezidenta Nicolása Madura cez víkend podľa zdrojov Bieleho domu narástla snaha preniesť tento impulz aj na grónsku otázku.

Platby by mohli dosiahnuť takmer šesť miliárd dolárov, no detaily o ich forme a podmienkach ostávajú nejasné. Podľa USA je preferovaným riešením kúpa, vojenský zásah však nevylučujú.

(reuters, max)

Minúta  |  

Iránom otriasajú protesty, je celoštátny výpadok internetu

V Iráne vo štvrtok zaznamenali celonárodný výpadok internetu, uviedla monitorovacia skupina NetBlocks, zatiaľ čo po celej krajine pokračovali protesty. Demonštranti údajne skandovali heslá namierené proti duchovným vládcom Islamskej republiky.

Rezá Pahlaví, exilový syn zosadeného iránskeho šacha, ktorého v roku 1979 zvrhla islamská revolúcia, v stredu vo videoposolstve na sieti X vyzval na ďalšie protesty.

Iránske štátne médiá však tvrdia, že mestá po celej krajine sú pokojné.

Súčasné protesty sa začali v decembri na teheránskom Veľkom bazári, kde obchodníci odsudzovali prudký pád meny rial.

Nepokoje sa odvtedy rozšírili po celej krajine v čase prehlbujúcej sa hospodárskej krízy spôsobenej prudkou infláciou, ktorú vyvolali zlé riadenie štátu, západné sankcie a obmedzenia politických a občianskych slobôd.

Prezident Masúd Pezeškián podľa štátnych médií vo štvrtok varoval domácich dodávateľov pred hromadením tovaru a neprimeraným zvyšovaním cien.

(reuters, est)

Minúta  |  

‚Ak uplynie, tak uplynie,‘ povedal Trump o jadrovej zmluve medzi USA a Ruskom

Poslednej zostávajúcej zmluve o kontrole zbraní medzi USA a Ruskom, New START, sa skončí platnosť 5. februára. Obmedzuje počet strategických jadrových hlavíc, ktoré môžu obe krajiny nasadiť.

„Proste uzavrieme lepšiu dohodu,“ povedal Trump pre The New York Times a dodal, že do akejkoľvek budúcej dohody by mala byť zahrnutá aj Čína. Rozhovor sa uskutočnil v stredu.

Dohodu New START z roku 2010 už nie je možné predĺžiť. Zmluva to umožňovala len jedenkrát a Vladimir Putin s bývalým americkým prezidentom Joeom Bidenom sa v roku 2021 dohodli na jej predĺžení o päť rokov.

V septembri ruský prezident Vladimir Putin navrhol, aby oba štáty dobrovoľne zachovali obmedzenia stanovené v New START.

(reuters, est)

Minúta  |  

Saková kúpila dom pod Slavínom od Lacu z kauzy Voderady

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) vlani v auguste kúpila schátraný dom so záhradou na Havlíčkovej ulici pod bratislavským Slavínom. Nehnuteľnosť jej predal podľa Denníka N realitný podnikateľ Gustáv Laca, známy z predaja areálu vo Voderadoch za 17 miliónov eur.

Ten dom získal v dražbe v roku 2016 za 480-tisíc eur, pričom odhadovaná hodnota bola 986-tisíc eur.

Saková reagovala, že nehnuteľnosť kúpila z peňazí za predaj bytu, úspor a hypotéky. V liste vlastníctva figuruje ako majiteľka spolu so záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne.

Laca uviedol, že zmluvu o budúcej zmluve podpísali v roku 2021, keď bola Saková opozičnou poslankyňou, s podmienkou vydania stavebného povolenia. To bolo vydané v máji 2025, po čom nasledoval podpis kúpnej zmluvy.

Dom postavený v roku 1930 je v zlom technickom stave. Odborníci odhadujú jeho aktuálnu hodnotu medzi 900-tisíc až milión eur. Saková kúpu nekomentovala detailne, no deklarovala, že bude uvedená v majetkovom priznaní. A teda splní to, čo vyžaduje zákon.

(max)

Minúta  |  

Macron po protestoch nebude hlasovať za dohodu EÚ a Mercosuru

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok vyhlásil, že Francúzsko bude v piatok hlasovať proti podpísaniu dohody o voľnom obchode s blokom juhoamerických krajín Mercosur.

Na sociálnej sieti X konkretizoval, že vo Francúzsku došlo k jednomyseľnému politickému odmietnutiu dohody napriek „významným ústupkom“ pre poľnohospodárov v Európskej únii.

„Podpísanie dohody nie je koniec príbehu. Budem naďalej bojovať za úplné plnenie záväzkov získaných od Európskej komisie a za ochranu našich poľnohospodárov,“ dodal.

Írsko bude tiež hlasovať proti dohode, ozrejmil už skôr jeho podpredseda vlády Simon Harris. Keďže si však Európska komisia zabezpečila podporu Talianska, dohodu pravdepodobne v piatok schvália.

Počas dňa francúzski farmári zablokovali cesty do Paríža a pamiatky ako Víťazný oblúk traktormi na protest proti dohode medzi Úniou a Mercosurom.

Slovensko podporuje obchodnú dohodu EÚ s juhoamerickým zoskupením Mercosur, no žiada garancie pre ochranu domáceho agrosektora.

(reuters, max)

Minúta  |  

Senát USA zabrzdil Trumpove vojnové právomoci vo Venezuele

Americký Senát posunul vpred rezolúciu, ktorá by obmedzila právomoci prezidenta Donalda Trumpa podniknúť vojenské kroky proti Venezuele bez súhlasu Kongresu. Procedurálne hlasovanie prešlo pomerom 52 ku 47, pričom piati republikáni sa pridali k demokratom.

Ide o výrazný obrat v Senáte, kde Trumpova strana doteraz podobné iniciatívy blokovala.

K zmene postoja došlo krátko po tom, ako americké jednotky počas vojenskej operácie v Caracase zajali venezuelského prezidenta Nicolása Madura. Niektorí zákonodarcovia tvrdia, že administratíva Kongres zavádzala, keď predtým ubezpečovala, že nemá v úmysle meniť režim vo Venezuele ani útočiť na jej územie.

Rezolúciu podporujú senátori Rand Paul a Tim Kaine, ktorí zdôrazňujú, že podľa ústavy má právo vyhlásiť vojnu Kongres, nie prezident. Kritici naopak tvrdia, že Madurovo zadržanie bolo policajnou, nie vojenskou operáciou a že Trump konal v rámci svojich právomocí.

Aj v prípade schválenia Senátom však rezolúciu čaká náročná cesta — musela by prejsť Snemovňou reprezentantov a prelomiť prezidentovo veto.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.