Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vzťahy Somálska s USA sa zmrazili pre spor o humanitárnu pomoc

Vzťahy medzi Spojenými štátmi a Somálskom sa výrazne zhoršili po tom, ako Washington oznámil pozastavenie časti pomoci pre vládu v Mogadiše. Dôvodom je spor okolo zbúrania skladu Svetového potravinového programu (WFP), ktorý bol financovaný z amerických zdrojov.

Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí somálske úrady sklad zničili a neoprávnene zasiahli do manipulácie s potravinovou pomocou určenou pre najzraniteľnejších obyvateľov krajiny.

Somálska vláda tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že pomoc zostala pod kontrolou WFP a že demolácia súvisela s prestavbou prístavu v Mogadiše.

WFP potvrdil, že po zbúraní skladu bolo presunutých 75 ton špeciálnych výživových potravín určených pre podvyživené ženy a deti. Program zdôraznil, že sklad bol kľúčový pre núdzové operácie v čase, keď takmer štvrtina somálskej populácie čelí akútnemu hladu.

Washington odkázal, že pomoc obnoví len v prípade, ak somálska vláda prijme zodpovednosť a zabezpečí nápravu. Spor sa odohráva na pozadí širšieho obmedzovania americkej zahraničnej pomoci v Afrike počas druhého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa.

(reuters, est)

Minúta  |  

Zákon mal mimoriadne znížiť Bolsonarovi trest, Lula ho vetoval

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva vo štvrtok vetoval návrh zákona, ktorý mal výrazne znížiť trest odňatia slobody pre exprezidenta Jaira Bolsonara. Toho odsúdili na 27 rokov väzenia za plánovanie štátneho prevratu po prehratých voľbách v roku 2022.

Kontroverzný zákon, ktorý schválil Kongres v decembri, by Bolsonarovi trest znížil na niečo vyše dvoch rokov. Taktiež rátal so zmiernením trestov pre účastníkov januárových nepokojov z roku 2023, pri ktorých stúpenci Bolsonara vtrhli do sídla prezidenta, Kongresu a Najvyššieho súdu.

Lula vo svojom vyhlásení ozrejmil, že všetky osoby zapojené do pokusu o prevrat boli odsúdené „transparentne a nestranne“ na základe „silných dôkazov“. Vetovaním zákona splnil sľub, ktorý dal už v decembri.

Zatiaľ nie je jasné, či Kongres dokáže Lulovo veto prehlasovať. V súvislosti s nepokojmi v Brazílii zadržali približne dvetisíc osôb. Viaceré z nich už trest za pokus o štátny prevrat a ďalšie trestné činy poznajú.

(reuters, max)

Minúta  |  

Policajtov v Londýne nepreverili, vyše stovka z nich sú delikventi

Interné preskúmanie Metropolitnej polície v Londýne odhalilo, že v rokoch 2013 až 2023 boli výrazne zanedbané preverovacie kontroly tisícok dôstojníkov a zamestnancov. V dôsledku toho sa do služby dostali aj jednotlivci s kriminálnou minulosťou, upozornil Guardian.

Medzi príslušníkmi bol sériový násilník David Carrick, ktorého v roku 2023 odsúdili za 48 znásilnení a celkovo 85 trestných činov.

Metropolitná polícia priznala, že viac ako päťtisíc osôb prijali bez riadnej previerky a u ďalších 17-tisíc nedokážu potvrdiť, či prešli kontrolou. V správe sa uvádza, že tlak na rýchle prijímanie nových regrútov viedol k tomu, že boli zanedbané štandardné postupy a odstránené kľúčové kontrolné mechanizmy.

Závažné pochybenia umožnili aj prijatie Cliffa Mitchella, neskôr odsúdeného za znásilnenia, vrátane detských obetí. V súhrne polícia identifikovala 131 dôstojníkov, ktorí spáchali rôzne trestné činy či priestupky.

Ministerka vnútra Shabana Mahmoodová označila situáciu za zlyhanie v udržiavaní bezpečnosti Londýna a nariadila nezávislé preverenie náborových procesov.

(max)

Minúta  |  

USA chcú údajne platiť Grónčanom za odtrhnutie sa od Dánska

Spojené štáty zvažujú jednorazové platby Grónčanom v snahe získať ostrov od Dánska. Podľa štyroch zdrojov agentúry Reuters oboznámených s rokovaniami sa diskutuje o sume 10- až 100-tisíc dolárov na osobu.

Tento plán je súčasťou širšej stratégie, ktorú Biely dom pod vedením prezidenta Donalda Trumpa presadzuje na získanie strategicky dôležitého Grónska – vrátane diplomatických i vojenských možností.

Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen reagoval na vyjadrenia Trumpa príspevkom: „Už bolo dosť. Koniec fantáziám o anexii.“ Spolu s lídrami Dánska a ďalších európskych krajín odmietol aj myšlienku „kúpy“ Grónska. V spoločnom vyhlásení sedem štátov Únie deklarovalo, že o vzťahoch Grónska môžu rozhodovať len Dánsko a samotní Grónčania.

Trump tvrdí, že Grónsko je nevyhnutné pre národnú bezpečnosť USA a poukazuje na jeho nerastné bohatstvo. Po zajatí venezuelského prezidenta Nicolása Madura cez víkend podľa zdrojov Bieleho domu narástla snaha preniesť tento impulz aj na grónsku otázku.

Platby by mohli dosiahnuť takmer šesť miliárd dolárov, no detaily o ich forme a podmienkach ostávajú nejasné. Podľa USA je preferovaným riešením kúpa, vojenský zásah však nevylučujú.

(reuters, max)

Minúta  |  

Iránom otriasajú protesty, je celoštátny výpadok internetu

V Iráne vo štvrtok zaznamenali celonárodný výpadok internetu, uviedla monitorovacia skupina NetBlocks, zatiaľ čo po celej krajine pokračovali protesty. Demonštranti údajne skandovali heslá namierené proti duchovným vládcom Islamskej republiky.

Rezá Pahlaví, exilový syn zosadeného iránskeho šacha, ktorého v roku 1979 zvrhla islamská revolúcia, v stredu vo videoposolstve na sieti X vyzval na ďalšie protesty.

Iránske štátne médiá však tvrdia, že mestá po celej krajine sú pokojné.

Súčasné protesty sa začali v decembri na teheránskom Veľkom bazári, kde obchodníci odsudzovali prudký pád meny rial.

Nepokoje sa odvtedy rozšírili po celej krajine v čase prehlbujúcej sa hospodárskej krízy spôsobenej prudkou infláciou, ktorú vyvolali zlé riadenie štátu, západné sankcie a obmedzenia politických a občianskych slobôd.

Prezident Masúd Pezeškián podľa štátnych médií vo štvrtok varoval domácich dodávateľov pred hromadením tovaru a neprimeraným zvyšovaním cien.

(reuters, est)

Minúta  |  

‚Ak uplynie, tak uplynie,‘ povedal Trump o jadrovej zmluve medzi USA a Ruskom

Poslednej zostávajúcej zmluve o kontrole zbraní medzi USA a Ruskom, New START, sa skončí platnosť 5. februára. Obmedzuje počet strategických jadrových hlavíc, ktoré môžu obe krajiny nasadiť.

„Proste uzavrieme lepšiu dohodu,“ povedal Trump pre The New York Times a dodal, že do akejkoľvek budúcej dohody by mala byť zahrnutá aj Čína. Rozhovor sa uskutočnil v stredu.

Dohodu New START z roku 2010 už nie je možné predĺžiť. Zmluva to umožňovala len jedenkrát a Vladimir Putin s bývalým americkým prezidentom Joeom Bidenom sa v roku 2021 dohodli na jej predĺžení o päť rokov.

V septembri ruský prezident Vladimir Putin navrhol, aby oba štáty dobrovoľne zachovali obmedzenia stanovené v New START.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.