Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruské drony udreli na Kyjev aj Ľvov, počet obetí stúpa

Nočný útok na metropolu si podľa ukrajinských predstaviteľov vyžiadal štyri obete vrátane záchranára a prinajmenšom 19 zranených.

Výbuchy zasiahli obytné domy na východnom brehu Dnepra, v jednom došlo k zničeniu celého vchodu. Požiare vypukli aj v ďalších častiach mesta vrátane nákupného centra a okolia zdravotníckeho zariadenia.

Útok narušil dodávky vody v niektorých štvrtiach a vyvolal päťhodinový letecký poplach. Primátor Vitalij Kličko potvrdil rozsiahle škody na infraštruktúre aj kritických objektoch.

Ďalší útok smeroval na západ krajiny, kde bol zasiahnutý cieľ v oblasti Ľvova. Ukrajina v dôsledku útoku čelí ďalším výpadkom a zvýšenému riziku pre civilistov.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Berlín bol bez elektriny, starosta hral s ministerkou tenis

Berlínsky starosta Kai Wegner čelí výzvam na rezignáciu po tom, ako priznal, že počas vážneho výpadku prúdu v meste hral tenis a následne verejnosť zavádzal.

Ako pripomína Guardian, výpadok zasiahol približne 45-tisíc domácností a viac ako 2-tisíc podnikov a bol najdlhší od konca druhej svetovej vojny. K útoku na elektrickú infraštruktúru sa prihlásili aktivisti z anarchistickej skupiny.

Wegner pôvodne tvrdil, že sa celý deň venoval krízovému manažmentu a „doslova sa zamkol vo svojej kancelárii doma“. Neskôr však potvrdil informácie televízie RBB, že medzi trinástou a štrnástou hodinou popoludní bol na tenisovom kurte so svojou partnerkou, berlínskou ministerkou školstva.

V stredu pripustil, že nebol v komunikácii úplne otvorený. „Mal som to povedať hneď v nedeľu. Potreboval som si vyčistiť hlavu – šport bol najlepší spôsob,“ skonštatoval.

Kritika verejnosti sa stupňuje aj pre blížiace sa voľby. Opozičná AfD starostu obvinila z klamstva a znevažovania vážnej situácie. Koaličný partner SPD označil jeho správanie za nehodné úradu.

(max)

Minúta  |  

Vzťahy Somálska s USA sa zmrazili pre spor o humanitárnu pomoc

Vzťahy medzi Spojenými štátmi a Somálskom sa výrazne zhoršili po tom, ako Washington oznámil pozastavenie časti pomoci pre vládu v Mogadiše. Dôvodom je spor okolo zbúrania skladu Svetového potravinového programu (WFP), ktorý bol financovaný z amerických zdrojov.

Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí somálske úrady sklad zničili a neoprávnene zasiahli do manipulácie s potravinovou pomocou určenou pre najzraniteľnejších obyvateľov krajiny.

Somálska vláda tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že pomoc zostala pod kontrolou WFP a že demolácia súvisela s prestavbou prístavu v Mogadiše.

WFP potvrdil, že po zbúraní skladu bolo presunutých 75 ton špeciálnych výživových potravín určených pre podvyživené ženy a deti. Program zdôraznil, že sklad bol kľúčový pre núdzové operácie v čase, keď takmer štvrtina somálskej populácie čelí akútnemu hladu.

Washington odkázal, že pomoc obnoví len v prípade, ak somálska vláda prijme zodpovednosť a zabezpečí nápravu. Spor sa odohráva na pozadí širšieho obmedzovania americkej zahraničnej pomoci v Afrike počas druhého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa.

(reuters, est)

Minúta  |  

Zákon mal mimoriadne znížiť Bolsonarovi trest, Lula ho vetoval

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva vo štvrtok vetoval návrh zákona, ktorý mal výrazne znížiť trest odňatia slobody pre exprezidenta Jaira Bolsonara. Toho odsúdili na 27 rokov väzenia za plánovanie štátneho prevratu po prehratých voľbách v roku 2022.

Kontroverzný zákon, ktorý schválil Kongres v decembri, by Bolsonarovi trest znížil na niečo vyše dvoch rokov. Taktiež rátal so zmiernením trestov pre účastníkov januárových nepokojov z roku 2023, pri ktorých stúpenci Bolsonara vtrhli do sídla prezidenta, Kongresu a Najvyššieho súdu.

Lula vo svojom vyhlásení ozrejmil, že všetky osoby zapojené do pokusu o prevrat boli odsúdené „transparentne a nestranne“ na základe „silných dôkazov“. Vetovaním zákona splnil sľub, ktorý dal už v decembri.

Zatiaľ nie je jasné, či Kongres dokáže Lulovo veto prehlasovať. V súvislosti s nepokojmi v Brazílii zadržali približne dvetisíc osôb. Viaceré z nich už trest za pokus o štátny prevrat a ďalšie trestné činy poznajú.

(reuters, max)

Minúta  |  

Policajtov v Londýne nepreverili, vyše stovka z nich sú delikventi

Interné preskúmanie Metropolitnej polície v Londýne odhalilo, že v rokoch 2013 až 2023 boli výrazne zanedbané preverovacie kontroly tisícok dôstojníkov a zamestnancov. V dôsledku toho sa do služby dostali aj jednotlivci s kriminálnou minulosťou, upozornil Guardian.

Medzi príslušníkmi bol sériový násilník David Carrick, ktorého v roku 2023 odsúdili za 48 znásilnení a celkovo 85 trestných činov.

Metropolitná polícia priznala, že viac ako päťtisíc osôb prijali bez riadnej previerky a u ďalších 17-tisíc nedokážu potvrdiť, či prešli kontrolou. V správe sa uvádza, že tlak na rýchle prijímanie nových regrútov viedol k tomu, že boli zanedbané štandardné postupy a odstránené kľúčové kontrolné mechanizmy.

Závažné pochybenia umožnili aj prijatie Cliffa Mitchella, neskôr odsúdeného za znásilnenia, vrátane detských obetí. V súhrne polícia identifikovala 131 dôstojníkov, ktorí spáchali rôzne trestné činy či priestupky.

Ministerka vnútra Shabana Mahmoodová označila situáciu za zlyhanie v udržiavaní bezpečnosti Londýna a nariadila nezávislé preverenie náborových procesov.

(max)

Minúta  |  

USA chcú údajne platiť Grónčanom za odtrhnutie sa od Dánska

Spojené štáty zvažujú jednorazové platby Grónčanom v snahe získať ostrov od Dánska. Podľa štyroch zdrojov agentúry Reuters oboznámených s rokovaniami sa diskutuje o sume 10- až 100-tisíc dolárov na osobu.

Tento plán je súčasťou širšej stratégie, ktorú Biely dom pod vedením prezidenta Donalda Trumpa presadzuje na získanie strategicky dôležitého Grónska – vrátane diplomatických i vojenských možností.

Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen reagoval na vyjadrenia Trumpa príspevkom: „Už bolo dosť. Koniec fantáziám o anexii.“ Spolu s lídrami Dánska a ďalších európskych krajín odmietol aj myšlienku „kúpy“ Grónska. V spoločnom vyhlásení sedem štátov Únie deklarovalo, že o vzťahoch Grónska môžu rozhodovať len Dánsko a samotní Grónčania.

Trump tvrdí, že Grónsko je nevyhnutné pre národnú bezpečnosť USA a poukazuje na jeho nerastné bohatstvo. Po zajatí venezuelského prezidenta Nicolása Madura cez víkend podľa zdrojov Bieleho domu narástla snaha preniesť tento impulz aj na grónsku otázku.

Platby by mohli dosiahnuť takmer šesť miliárd dolárov, no detaily o ich forme a podmienkach ostávajú nejasné. Podľa USA je preferovaným riešením kúpa, vojenský zásah však nevylučujú.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.