Preskočiť na obsah
  |  

Protesty v Iráne sa rozširujú, mladí žiadajú zmenu režimu

Irán čelí novej vlne protivládnych protestov, ktoré sa rýchlo rozšírili z Teheránu do všetkých 31 provincií. Tentoraz ide najmä o reakciu na kolaps meny a frustráciu mladých mužov z ekonomickej situácie a zahraničnej politiky režimu.

Demonštranti kritizujú podporu militantov v regióne a žiadajú zmenu priorít – namiesto investícií do jadrového programu chcú riešiť krízu životných nákladov.

Protesty zatiaľ nedosiahli rozsah nepokojov z rokov 2022 až 2023 po smrti Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela vo väzbe. Analytici však upozorňujú, že doterajšia stratégia režimu prestáva zaberať.

Americká agentúra Human Rights Activists News Agency informovala, že počas nepokojov bolo zabitých najmenej 34 protestujúcich a štyria členovia bezpečnostných síl a 2 200 ľudí bolo zatknutých.

Najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí čelí vážnej kríze autority. Bývalý vysokopostavený predstaviteľ reformného krídla establišmentu uviedol, že základné ideologické piliere Islamskej republiky — od vynucovaných pravidiel nosenia hidžábu až po zahraničnopolitické rozhodnutia — neoslovujú ľudí mladších ako 30 rokov, ktorí tvoria takmer polovicu populácie.

(reuters, pir)

  |  

Vance vyzýva Európu, aby brala vážne Trumpovu snahu o Grónsko

Americký viceprezident JD Vance varoval Európu, aby brala prezidenta Donalda Trumpa vážne, najmä pokiaľ ide o Grónsko. Obvinil Dánsko a zvyšok Európy, že nedokázali ochrániť strategický ostrov pred vplyvom Ruska a Číny.

Ako uvádza televízia DW, Trump znovu rozprúdil snahy o získanie Grónsko – tentoraz nevylučuje ani vojenské riešenie.

V rozhovore pre New York Times uviedol, že „vlastníctvo“ Grónska má väčšiu hodnotu ako dohoda z roku 1951, ktorá USA povoľuje zriadenie vojenských základní na ostrove.

Dánski a grónski vyslanci už rokujú s americkými predstaviteľmi o možných dôsledkoch Trumpových plánov.

Spojené kráľovstvo a európski spojenci spoločne deklarovali, že sú pripravení brániť Grónsko pred akýmkoľvek zásahom.

(pir)

  |  

Trump tvrdí, že Venezuela nedáva Číne precedens pre Taiwan

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že budúcnosť Taiwanu závisí od rozhodnutia čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, no varoval, že akýkoľvek pokus o narušenie by ho veľmi znepokojil.

V rozhovore pre New York Times uviedol, že napriek tomu, že Si považuje Taiwan za súčasť Číny, počas Trumpovej administratívy nepredpokladá agresívne kroky voči ostrovu. Zároveň zdôraznil, že Taiwan nepredstavuje pre Čínu rovnakú hrozbu, akú podľa neho predstavoval Madurov režim pre USA vo Venezuele.

Trumpova vláda sa snaží predchádzať konfliktu s Čínou posilňovaním vojenskej prítomnosti USA a spojencov v regióne.

Čínske veľvyslanectvo opäť deklarovalo, že Taiwan je vnútornou záležitosťou Číny. Hoci USA oficiálne neudržiavajú diplomatické vzťahy s Taiwanom, na základe zákona mu poskytujú obrannú pomoc.

(reuters, pir)

  |  

Ruské drony udreli na Kyjev aj Ľvov, počet obetí stúpa

Nočný útok na metropolu si podľa ukrajinských predstaviteľov vyžiadal štyri obete vrátane záchranára a prinajmenšom 19 zranených.

Výbuchy zasiahli obytné domy na východnom brehu Dnepra, v jednom došlo k zničeniu celého vchodu. Požiare vypukli aj v ďalších častiach mesta vrátane nákupného centra a okolia zdravotníckeho zariadenia.

Útok narušil dodávky vody v niektorých štvrtiach a vyvolal päťhodinový letecký poplach. Primátor Vitalij Kličko potvrdil rozsiahle škody na infraštruktúre aj kritických objektoch.

Ďalší útok smeroval na západ krajiny, kde bol zasiahnutý cieľ v oblasti Ľvova. Ukrajina v dôsledku útoku čelí ďalším výpadkom a zvýšenému riziku pre civilistov.

(reuters, pir)

  |  

Berlín bol bez elektriny, starosta hral s ministerkou tenis

Berlínsky starosta Kai Wegner čelí výzvam na rezignáciu po tom, ako priznal, že počas vážneho výpadku prúdu v meste hral tenis a následne verejnosť zavádzal.

Ako pripomína Guardian, výpadok zasiahol približne 45-tisíc domácností a viac ako 2-tisíc podnikov a bol najdlhší od konca druhej svetovej vojny. K útoku na elektrickú infraštruktúru sa prihlásili aktivisti z anarchistickej skupiny.

Wegner pôvodne tvrdil, že sa celý deň venoval krízovému manažmentu a „doslova sa zamkol vo svojej kancelárii doma“. Neskôr však potvrdil informácie televízie RBB, že medzi trinástou a štrnástou hodinou popoludní bol na tenisovom kurte so svojou partnerkou, berlínskou ministerkou školstva.

V stredu pripustil, že nebol v komunikácii úplne otvorený. „Mal som to povedať hneď v nedeľu. Potreboval som si vyčistiť hlavu – šport bol najlepší spôsob,“ skonštatoval.

Kritika verejnosti sa stupňuje aj pre blížiace sa voľby. Opozičná AfD starostu obvinila z klamstva a znevažovania vážnej situácie. Koaličný partner SPD označil jeho správanie za nehodné úradu.

(max)

  |  

Vzťahy Somálska s USA sa zmrazili pre spor o humanitárnu pomoc

Vzťahy medzi Spojenými štátmi a Somálskom sa výrazne zhoršili po tom, ako Washington oznámil pozastavenie časti pomoci pre vládu v Mogadiše. Dôvodom je spor okolo zbúrania skladu Svetového potravinového programu (WFP), ktorý bol financovaný z amerických zdrojov.

Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí somálske úrady sklad zničili a neoprávnene zasiahli do manipulácie s potravinovou pomocou určenou pre najzraniteľnejších obyvateľov krajiny.

Somálska vláda tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že pomoc zostala pod kontrolou WFP a že demolácia súvisela s prestavbou prístavu v Mogadiše.

WFP potvrdil, že po zbúraní skladu bolo presunutých 75 ton špeciálnych výživových potravín určených pre podvyživené ženy a deti. Program zdôraznil, že sklad bol kľúčový pre núdzové operácie v čase, keď takmer štvrtina somálskej populácie čelí akútnemu hladu.

Washington odkázal, že pomoc obnoví len v prípade, ak somálska vláda prijme zodpovednosť a zabezpečí nápravu. Spor sa odohráva na pozadí širšieho obmedzovania americkej zahraničnej pomoci v Afrike počas druhého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa.

(reuters, est)