Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA vyzývajú Američanov, aby okamžite opustili Venezuelu

Americké ministerstvo zahraničných vecí v sobotu vyzvalo Američanov vo Venezuele, aby „okamžite“ opustili krajinu, a to s odôvodnením, že ozbrojené milície prehľadávajú vozidlá, v ktorých hľadajú amerických občanov.

„Bezpečnostná situácia vo Venezuele zostáva nestabilná,“ uviedlo ministerstvo v bezpečnostnom varovaní týždeň po tom, ako americké jednotky v bleskovom útoku zajali venezuelského prezidenta Nicolása Madura.

„Vzhľadom na obnovenie medzinárodných letov by občania USA vo Venezuele mali krajinu okamžite opustiť,“ uvádza sa v správe, ktorá varuje pred ozbrojenými milíciami nazývanými „colectivos“, ktoré prehľadávajú autá v snahe nájsť Američanov alebo dôkazy o podpore USA.

Po mesiacoch napätia medzi USA a Venezuelou americké jednotky minulý týždeň v noci na sobotu zaútočili na Caracas, zajali Madura a jeho manželku a odviezli ich pred súd v New Yorku. Sú obvinení z viacerých trestných činov vrátane narkoterorizmu, Maduro tvrdí, že je nevinný. Úradujúcou hlavou štátu sa po zajatí Madura stala viceprezidentka Rodríguezová.

(tasr, afp, im)

Minúta  |  

WSJ: USA rokovali o potenciálnom útoku na Irán

Predstavitelia administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa viedli „prvotné rokovania“ o potenciálnom útoku na Irán. Informáciu priniesol v sobotu denník Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na svoje zdroje.

Rokovania sa údajne týkali toho, či a aké zariadenia by v prípade Trumpovho súhlasu mali Spojené štáty zasiahnuť. Podľa zdroja WSJ do úvahy prišla aj možnosť „rozsiahleho leteckého útoku“ na iránske vojenské ciele. Zdroj však poznamenal, že v súčasnosti možnosť „bezprostredného útoku“ nehrozí a k Iránu dosiaľ nepresunuli personál ani vojenské vybavenie.

Trump v sobotu vyhlásil, že Spojené štáty sú „pripravené pomôcť“ demonštrantom v Iráne. Vyjadril sa tak deň po tom, čo uviedol, že Irán má „veľký problém“ a opätovne varoval Teherán pred vojenskými údermi.

Americký prezident začiatkom januára Irán varoval, že ak budú jeho bezpečnostné zložky strieľať do pokojne protestujúcich ľudí, Spojené štáty im prídu na pomoc. Už vtedy Trump uviedol, že USA sú odhodlané a pripravené konať.

V Iráne už takmer dva týždne ľudia protestujú v reakcii na hlbokú ekonomickú krízu. Podľa aktivistov si zásahy bezpečnostných zložiek vyžiadali smrť desiatok demonštrantov. Úrady v krajine od štvrtka obmedzili prístup k internetu.

Spojené štáty počas 12-dňovej vojny medzi Izraelom a Iránom v júni 2025 zaútočili na trojicu iránskych jadrových zariadení, o ktorých Trump tvrdil, že ich úplne zničili. Údery mali podľa neho zabrániť Teheránu získať jadrovú zbraň, Irán však takéto snahy popiera.

(tasr, lud)

Minúta  |  

USA vykonali útoky proti Islamskému štátu v Sýrii

Americké a spojenecké sily v sobotu vykonali „rozsiahle“ útoky proti teroristickej organizácii Islamský štát v Sýrii v reakcii na útok z minulého mesiaca, pri ktorom zahynuli traja Američania.

„Dnešné útoky boli zamerané na ISIS v celej Sýrii“ a boli súčasťou operácie Hawkeye Strike, ktorú spustili „ako priamu reakciu na smrtiaci útok ISIS na americké a sýrske sily v sýrskom meste Palmýra“ 13. decembra, uviedlo Centrálne velenia USA (CENTCOM) vo vyhlásení na sieti X.

Konvoj sýrskych a amerických vojenských síl operujúcich v rámci medzinárodnej koalície proti organizácii Islamský štát sa 13. decembra počas hliadkovania v Palmýre stal terčom paľby neznámeho útočníka.

Centrálne velenie USA neskôr oznámilo, že pri útoku zomreli dvaja americkí vojaci a jeden civilný tlmočník. Niekoľko vojakov utrpelo zranenia. Sýrska tlačová agentúra SANA informovala, že vojaci boli v Palmýre na „spoločnej hliadke“ a po incidente útočníka zastrelili.

Americký prezident Donald Trump v nadväznosti na zabitie troch Američanov v Sýrii uviedol, že išlo o útok proti Spojeným štátom a Sýrii, a že USA odpovedia „veľmi vážnou odvetou“.

Sýria sa v novembri stala 90. členskou krajinou koalície proti organizácii Islamský štát vedenej Spojenými štátmi. IS svojho času kontroloval približne 40 percent územia Iraku a približne tretinu územia Sýrie. Vojenská koalícia začala proti IS bojovať v roku 2014.

Organizáciu v súčasnosti považujú za vojensky porazenú, úplne však nezanikla. Podľa USA sa aktuálne v oboch krajinách - Iraku i v Sýrii - nachádza približne 2 500 jej bojovníkov, ktorí naďalej vykonávajú útoky.

(tasr, afp, lud)

Minúta  |  

Prezident Pellegrini udelil štátne vyznamenania

Prezident SR Peter Pellegrini v sobotu udelil najvyššie štátne vyznamenania 22 osobnostiam spoločenského, kultúrneho, vedeckého a športového života.

Rad Bieleho dvojkríža III. triedy získal Pavel Babka, zakladateľ a riaditeľ Galérie Babka v srbskej Kovačici. Pribinov kríž II. triedy dostali choreograf a pedagóg Emil Tomáš Bartko a tiež Mária Reháková, vydavateľka.

Pribinov kríž I. triedy získala Denisa Nikodemová, vedkyňa a pedagogička v oblasti verejného zdravotníctva. Pribinov kríž III. triedy dostala Elena Zimová, ktorá sa venuje charite vo Zvolene v OZ Srdce na dlani pod Pustým hradom.

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy získali Zora Breierová, účastníčka SNP a bývalá predsedníčka spolku Živena, lekár a dekan LF UK v Bratislave Juraj Payer, ekonóm Ivan Šramko aj krasokorčuliar Jozef Sabovčík.

In memoriam ocenil archeológa a historika Dušana Čaploviča, chirurga Petra Kothaja, partizánskeho veliteľa Jána Reptu a futbalistu a trénera Jozefa Vengloša.

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy získali baletný majster a pedagóg Roman Lazík, automobilový dizajnér Branislav Maukš, galerista a riaditeľ múzea Danubiana Vincent Polakovič, vedec v oblasti nanobiotechnológií Ján Tkáč a Kornélia Wirtschafterová, ktorá prežila štyri koncentračné tábory.

Rad Ľudovíta Štúra III. triedy dostala lekárka a spisovateľka Eva Umlauf. Rad Ľudovíta Štúra I. triedy získali aj Ladislav Lampert, protikomunistický odbojár známy ako „čierny barón“, a dekan Strojníckej fakulty TUKE Jozef Živčák. Daniel Lehotský, účastník SNP, získal Rad Ľudovíta Štúra III. triedy vo vojenskom druhu.

(lud)

Minúta  |  

Tisíce írskych farmárov protestovali proti dohode s Mercosurom

Tisíce írskych farmárov v sobotu protestovali proti obchodnej dohode medzi EÚ a krajinami Mercosuru, ktorá podľa nich ohrozuje európske poľnohospodárstvo.

Na proteste, na ktorý mnohí pricestovali na traktore, zaznievali obavy, že lacné potraviny z Južnej Ameriky zaplavia trh a ohrozia životaschopnosť malých rodinných fariem. Írska vláda, pod tlakom opozície aj vlastných koaličných partnerov, kritizovala dohodu pre údajné slabé bezpečnostné normy v dovážaných produktoch.

Demonštranti niesli transparenty ako „Neobetujte rodinné farmy pre nemecké autá“ či „Naše kravy dodržiavajú pravidlá, prečo nie tie ich?“.

Protest v meste Athlone nadväzoval na podobné akcie vo Francúzsku, Belgicku a Poľsku. Hoci Írsko je malý vývozca, jeho mäsový a mliekarenský sektor zamestnáva tisíce ľudí. Konečné schválenie dohody závisí od Európskeho parlamentu – a Írsko sľubuje, že sa spolu s Francúzskom postaví proti nej.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Machadová chce dať Trumpovi Nobelovu cenu, inštitút to vylúčil

Nórsky Nobelov inštitút reagoval na vyjadrenia venezuelskej opozičnej líderky Maríe Coriny Machadovej, ktorá naznačila, že by svoju Nobelovu cenu za mier za rok 2025 mohla „dať“ americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Inštitút v stanovisku zdôraznil, že Nobelovu cenu nie je možné "odobrať, rozdeliť ani previesť na iných".

Podľa štatútov Nobelovej nadácie je rozhodnutie o udelení ceny konečné a trvalé a nie je možné sa proti nemu odvolať. Nobelov výbor zároveň pripomenul, že po vyhlásení laureátov už spravidla nekomentuje ich následné kroky či vyhlásenia.

Machadová v rozhovore pre Fox News povedala, že udelenie ceny Trumpovi by bolo prejavom vďaky Venezuelčanov za odstránenie Nicolása Madura, ktorého minulý týždeň zadržali Spojené štáty.

Trump uviedol, že by bol poctený, ak by mu Machadová cenu symbolicky ponúkla počas plánovaného stretnutia vo Washingtone.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.