Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Úvahy o predčasných voľbách v Japonsku potvrdil koaličný partner Takaičiovej

Japonská premiérka Sanae Takaičiová by mohla vyhlásiť predčasné všeobecné voľby, povedal v nedeľu šéf koaličného partnera jej strany Hirofumi Jošimura po tom, čo médiá informovali, že zvažuje februárové hlasovanie.

Predčasné voľby by mohli Takaičiovej, prvej japonskej premiérke, umožniť využiť silnú mieru popularity, ktorej sa teší od nástupu do úradu v októbri. Jej tvrdý postoj k Číne, ktorý vyvolal veľký diplomatický spor s vplyvným ázijským susedom Japonska, oslovil pravicových voličov,

Jošimura, líder reformistickej pravicovej Japonskej strany inovácie, povedal verejnoprávnej televízii NHK, že sa v piatok stretol s Takaičiovou a mal pocit, že jej pohľad na načasovanie volieb sa posunul na novú „úroveň“.

„Nebol by som prekvapený, keby sa rozhodla tak, ako informovali médiá,“ povedal Jošimura. Noviny Jomiuri v piatok s odvolaním sa na vládne zdroje informovali, že Takaičiová zvažuje predčasné voľby 8. alebo 15. februára.

Jošimura však uviedol, že s Takaičiovou nediskutovali o konkrétnom načasovaní volieb.

Takaičiová, tvrdá konzervatívka a zástankyňa veľkých výdavkov, v rozhovore pre NHK, ktorý bol nahraný vo štvrtok a odvysielaný v nedeľu, o tom, kedy vypíše voľby, mlčala.

(reuters, im)

Minúta  |  

Sviatkom Krstu Krista Pána sa v nedeľu končí vianočné obdobie

Veriaci si v nedeľu počas svätých omší v katolíckych kostoloch pripomínajú sviatok Krstu Krista Pána, ktorý uzatvára vianočné obdobie. Pripomína krst Ježiša Krista v rieke Jordán a jeho zjavenie sa svetu ako Božieho Syna. V liturgii je zároveň pozvaním k obnove krstných sľubov a uvedomeniu si vlastného povolania žiť vieru v každodennom živote.

Pôvodne si Cirkev pripomínala krst Ježiša (s poklonou troch mudrcov a s prvým Ježišovým zázrakom v Káne) na sviatok Zjavenia Pána (6. januára). Od roku 1969 sa však slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. Vešperami sviatku Krstu Pána sa vianočné obdobie končí a v cirkevnom kalendári sa začína „cezročné“ obdobie.

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) informovala, že pri príležitosti sviatku Krstu Krista Pána budú biskupi a iní kňazi celebrovať sväté omše v katedrálach viacerých diecéz.

(tasr)

Minúta  |  

Madurov syn: Otcovi sa v americkom väzení darí dobre

Zosadený venezuelský prezident Nicolás Maduro tvrdí, že sa má „dobre“ vo väzení v USA, kde spolu s manželkou Ciliou Floresovou predstúpili pred súd v New Yorku, uviedol v sobotu vo videu syn bývalého venezuelského vodcu.

„Darí sa nám dobre. Sme bojovníci,“ citoval Madura jeho syn, poslanec Nicolás Maduro Guerra vo videu, ktoré zverejnila vládnuca Zjednotená socialistická strana Venezuely (PSUV).

Maduro a jeho manželka v pondelok predstúpili pred súd v New Yorku pre obvinenia z viacerých trestných činov vrátane narkoterorizmu. Maduro vyhlásil, že je nevinný. Zároveň sa označil za slušného človeka a hlavu venezuelského štátu.

(tasr, afp, im)

Minúta  |  

Kurdskí bojovníci opúšťajú po dňoch stretov sýrske Aleppo

Poslední bojovníci Sýrskych demokratických síl (SDF) pod vedením Kurdov opustili v nedeľu sýrske mesto Aleppo, informovala štátna televízia Ekhbariya TV po uzavretí prímeria, ktoré umožnilo evakuáciu po niekoľkých dňoch masívnych zrážok.

Tento odchod znamená stiahnutie kurdských síl z častí Aleppa, ktoré kontrolovali od začiatku vojny v Sýrii v roku 2011, pričom kurdské sily naďalej spravujú poloautonómnu zónu v rozsiahlych častiach severovýchodnej Sýrie.

Veliteľ SDF Mazloum Abdi v príspevku na X uviedol, že skupina dosiahla prostredníctvom medzinárodného sprostredkovania dohodu o prímerí a bezpečnej evakuácii civilistov a bojovníkov z dvoch štvrtí Aleppa do severnej a východnej Sýrie.

Násilie v Aleppe prehĺbilo jeden z hlavných rozporov v Sýrii, kde sľub prezidenta Ahmada Šaru zjednotiť krajinu pod jedným vedením po 14 rokoch vojny narazil na odpor kurdských síl, ktoré sa obávajú jeho islamisticky orientovanej vlády.

Boje v druhom najväčšom sýrskom meste medzi jednotkami lojálnymi dočasnému prezidentovi Ahmadovi Šarovi a kurdskými ozbrojencami napojenými na Sýrske demokratické sily (SDF) trvali od utorka a považovali sa za najťažšie od pádu dlhoročného vládcu Bašára Asada v decembri 2024.

(reuters, im)

Minúta  |  

USA vyzývajú Američanov, aby okamžite opustili Venezuelu

Americké ministerstvo zahraničných vecí v sobotu vyzvalo Američanov vo Venezuele, aby „okamžite“ opustili krajinu, a to s odôvodnením, že ozbrojené milície prehľadávajú vozidlá, v ktorých hľadajú amerických občanov.

„Bezpečnostná situácia vo Venezuele zostáva nestabilná,“ uviedlo ministerstvo v bezpečnostnom varovaní týždeň po tom, ako americké jednotky v bleskovom útoku zajali venezuelského prezidenta Nicolása Madura.

„Vzhľadom na obnovenie medzinárodných letov by občania USA vo Venezuele mali krajinu okamžite opustiť,“ uvádza sa v správe, ktorá varuje pred ozbrojenými milíciami nazývanými „colectivos“, ktoré prehľadávajú autá v snahe nájsť Američanov alebo dôkazy o podpore USA.

Po mesiacoch napätia medzi USA a Venezuelou americké jednotky minulý týždeň v noci na sobotu zaútočili na Caracas, zajali Madura a jeho manželku a odviezli ich pred súd v New Yorku. Sú obvinení z viacerých trestných činov vrátane narkoterorizmu, Maduro tvrdí, že je nevinný. Úradujúcou hlavou štátu sa po zajatí Madura stala viceprezidentka Rodríguezová.

(tasr, afp, im)

Minúta  |  

WSJ: USA rokovali o potenciálnom útoku na Irán

Predstavitelia administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa viedli „prvotné rokovania“ o potenciálnom útoku na Irán. Informáciu priniesol v sobotu denník Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na svoje zdroje.

Rokovania sa údajne týkali toho, či a aké zariadenia by v prípade Trumpovho súhlasu mali Spojené štáty zasiahnuť. Podľa zdroja WSJ do úvahy prišla aj možnosť „rozsiahleho leteckého útoku“ na iránske vojenské ciele. Zdroj však poznamenal, že v súčasnosti možnosť „bezprostredného útoku“ nehrozí a k Iránu dosiaľ nepresunuli personál ani vojenské vybavenie.

Trump v sobotu vyhlásil, že Spojené štáty sú „pripravené pomôcť“ demonštrantom v Iráne. Vyjadril sa tak deň po tom, čo uviedol, že Irán má „veľký problém“ a opätovne varoval Teherán pred vojenskými údermi.

Americký prezident začiatkom januára Irán varoval, že ak budú jeho bezpečnostné zložky strieľať do pokojne protestujúcich ľudí, Spojené štáty im prídu na pomoc. Už vtedy Trump uviedol, že USA sú odhodlané a pripravené konať.

V Iráne už takmer dva týždne ľudia protestujú v reakcii na hlbokú ekonomickú krízu. Podľa aktivistov si zásahy bezpečnostných zložiek vyžiadali smrť desiatok demonštrantov. Úrady v krajine od štvrtka obmedzili prístup k internetu.

Spojené štáty počas 12-dňovej vojny medzi Izraelom a Iránom v júni 2025 zaútočili na trojicu iránskych jadrových zariadení, o ktorých Trump tvrdil, že ich úplne zničili. Údery mali podľa neho zabrániť Teheránu získať jadrovú zbraň, Irán však takéto snahy popiera.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.