Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nehrozí, že by sme šli so Smerom do vlády, vyhlásil Majerský

Šéf kresťanských demokratov Milan Majerský odmieta povolebnú spoluprácu so Smerom.

„Smer nie je pre KDH cestou. Nehrozí, že by sme šli so Smerom do vlády,“ zdôraznil predseda KDH v diskusnej relácii TV Markíza Na telo.

Líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok zasa nevidí dôvod na spájanie so Smerom pred voľbami, ani na povolebnú spoluprácu s hnutím Republika. O hnutí ako o partnerovi hovoril Tibor Gašpar aj Andrej Danko. V predchádzajúcej diskusii Politika 24 na JOJ24 však predseda Hlasu nepotvrdil ani nevylúčil spoluprácu s hnutím Republika, s dôvetkom, že aj táto strana sa časom vyvíja.

Politici sa nezhodli pri téme rušenia úradu na ochranu oznamovateľov. Minister vnútra vyhlásil, že úrad bolo treba zrušiť aj preto, lebo poskytol ochranu takzvaným čurillovcom. Nazval ich „zbabelou zakomplexovanou skupinkou“. Majerský naopak úrad pochválil, keď podľa neho fungoval dobre.

Opačné názory mali aj na tému, či by Slovensko malo byť členom koalície ochotných. Podľa Šutaja Eštoka sa začalo o mieri na Ukrajine hovoriť 35 lídrov až teraz. Šéf KDH si myslí, že za rokovacím stolom by mal byť aj slovenský premiér a obhajovať záujmy nielen Ukrajiny, ale aj Slovenska.

(tvnoviny.sk, pir)

Minúta  |  

Trump varuje Kubu: Bez dohody s USA nedostanete už ani kvapku ropy

Americký prezident Donald Trump zverejnil varovanie pre Kubu: ak neuzavrie dohodu so Spojenými štátmi, príde o dodávky ropy a finančnú pomoc z Venezuely.

Kuba sa dlhé roky spoliehala na venezuelskú podporu, no po zatknutí Nicolasa Madura americkými silami Trump presadil presmerovanie ropy do Spojených štátov.

Na svojej platforme Truth Social pohrozil, že pre Kubu to bude znamenať „nula ropy, nula peňazí“.

Situácia na ostrove je podľa CIA vážna – ekonomiku brzdia výpadky elektriny, sankcie aj slabý turizmus. Strata venezuelskej ropy, ktorá pokrýva polovicu dopytu, by mohla ešte viac ohroziť kubánsku vládu.

Trump naznačuje, že Havana sa blíži k bodu zlomu, hoci spravodajské služby jeho predpoklad o „páde režimu“ nepodporujú.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Švédsko kritizuje Trumpovu rétoriku o Grónsku a Dánsku

Švédsky premiér Ulf Kristersson kritizoval rétoriku administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa voči Grónsku a Dánsku.

V prejave na bezpečnostnej konferencii v Salene vyhlásil, že ide o „hrozivý tón“, ktorý podľa neho nielenže narúša pravidlami riadený svetový poriadok, ale aj spochybňuje lojalitu tradičných spojencov.

Kristersson zároveň pripomenul, že Dánsko bolo dlhé roky verným partnerom USA, a Washington by mu mal skôr ďakovať, než ho zastrašovať.

Ostrá reakcia prišla po Trumpových výrokoch, podľa ktorých Spojené štáty „potrebujú vlastniť Grónsko“, aby v budúcnosti nad nimi nezískali kontrolu Rusko alebo Čína.

Severské štáty však takéto obavy odmietajú a varujú pred eskaláciou napätia v regióne.

(reuters, pir)

Minúta  |  

V Kyjeve je bez kúrenia vyše tisíc domov, teploty padajú pod -12 °C

Viac než tisíc bytových domov v Kyjeve zostáva bez kúrenia po masívnom ruskom útoku, ktorý zasiahol ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

Kyjev sa len pomaly spamätáva z piatkového výpadku, keď uprostred silných mrazov prakticky odrezal mesto od elektriny aj tepla. Miestne úrady síce obnovili dodávky vody a čiastočne aj kúrenia, no podľa primátora Vitalija Klička je situácia naďalej kritická.

Prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že Rusko využíva počasie ako nástroj nátlaku a za uplynulý týždeň na Ukrajinu vypálilo vyše tisíc dronov a desiatky rakiet. Škody na sieti sa navyše kumulujú a štvrtá zima vojny sa môže ukázať ako najtvrdšia.

Premiérka Julija Svyrydenková uviedla, že obnova prebieha rýchlo, ale Kyjev bude na úplné zlepšenie čakať minimálne do štvrtka. Každodenné útoky na infraštruktúru však túto snahu opakovane narúšajú.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Ukrajina žiada OSN o tvrdé kroky po útoku raketou Orešnik

Ukrajina očakáva, že Bezpečnostná rada OSN prijme konkrétne opatrenia proti eskalujúcej ruskej agresii. Reaguje tak na najnovší masívny útok, pri ktorom Rusko použilo balistickú raketu stredného doletu Orešnik.

Podľa ukrajinského zástupcu pri OSN Andrija Melnika už nestačí len odsudzovať vojnové zločiny – je nevyhnutné Moskvu donútiť k mieru na základe princípov Charty OSN. Ukrajina zároveň ocenila podporu od členov BR OSN, ako sú Veľká Británia, Francúzsko či Dánsko.

Mimoriadne zasadnutie Rady je naplánované na 12. januára, píše portál Ukrajinska pravda.

Dňa 9. januára vykonali Rusi 278 vzdušných útokov, z toho 36 raketami a 242 dronmi. Kyjev upozorňuje, že útok raketou Orešnik v Ľvovskej oblasti blízko hraníc EÚ a NATO predstavuje vážnu hrozbu pre európsku bezpečnosť.

Prezident Volodmyr Zelenskyj aj minister Andrij Sybiha preto vyzývajú na tvrdšiu reakciu západných partnerov.

(pir)

Minúta  |  

Mandelson sa ospravedlnil obetiam Epsteina, vlastnú vinu odmieta

Peter Mandelson, bývalý britský veľvyslanec v USA, sa po mesiacoch mlčania ospravedlnil obetiam Jeffreyho Epsteina – nie však za svoje vlastné konanie.

Mandelson, odvolaný vlani po tom, čo sa ukázali jeho úzke väzby s Epsteinom, tvrdí, že o zneužívaní nič netušil. Pre BBC uviedol, že Epsteina považoval za priateľa a veril jeho verzii príbehu o nespravodlivom obvinení. Dnes to vníma ako chybu. Zdôraznil, že by sa ospravedlnil za osobnú zodpovednosť len v prípade, že by o trestnej činnosti vedel.

Britská vláda pri jeho odvolaní priznala, že Mandelsonove kontakty s Epsteinom boli hlbšie, než sa pôvodne predpokladalo.

Mandelson zároveň verí, že ako homosexuál bol mimo Epsteinových sexuálnych kruhov. Epsteina nazval „zlým monštrom“ a dodal, že systém sklamal ženy, ktoré mali byť chránené.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.