Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hamas varuje pred kolapsom prímeria, v Gaze zomreli civilisti

V Pásme Gazy došlo k dvom smrteľným incidentom, pri ktorých zahynuli traja Palestínčania. K streľbe prišlo tri mesiace po vyhlásení prímeria medzi Izraelom a Hamasom, pričom napätie v regióne opäť narastá.

Jeden muž zomrel v meste Gaza, ďalší dvaja v oblasti Bani Suhaila na juhu, ktorú Izrael stále okupuje.

Izraelská armáda tvrdí, že strieľala na „teroristu“ pri hranici v severnej časti enklávy, ktorý mal predstavovať hrozbu. K druhému incidentu sa nevyjadrila.

Hoci boje po októbrovom prímerí výrazne ustúpili, násilie neprestalo. Hamas obviňuje Izrael z narúšania dohody a vyzval medzinárodných sprostredkovateľov, aby zakročili.

Podľa palestínskych údajov bolo od prímeria zabitých vyše 440 Palestínčanov, prevažne civilistov, a tiež traja izraelskí vojaci.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Maďarsko obvinilo Poľsko z krízy právneho štátu

Maďarsko obvinilo Poľsko z porušovania princípov právneho štátu a tvrdí, že v krajine prebieha politické prenasledovanie.

Vyhlásenie prišlo po tom, čo Budapešť udelila azyl ďalším dvom poľským občanom, údajne vrátane bývalého ministra spravodlivosti Zbigniewa Ziobra, podozrivého zo založenia zločineckej skupiny.

Poľská vláda tieto tvrdenia odmieta a jej hovorca Adam Szlapka naznačil, že Maďarsko zdieľa podobné názory s Moskvou a Minskom – čo podľa neho vzbudzuje otázky o koordinácii postojov. Upozornil tiež, že Budapešť sama čelí postupu podľa článku 7 EÚ, čo je článok o ochrane základných hodnôt EÚ.

Maďarsko svoj postoj obhajuje tým, že poskytuje ochranu osobám prenasledovaným z politických dôvodov podľa pravidiel EÚ.

Podobný prípad sa stal už v decembri, keď azyl v Maďarsku získal aj bývalý námestník Ziobra – Marcin Romanowski.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Nehrozí, že by sme šli so Smerom do vlády, vyhlásil Majerský

Šéf kresťanských demokratov Milan Majerský odmieta povolebnú spoluprácu so Smerom.

„Smer nie je pre KDH cestou. Nehrozí, že by sme šli so Smerom do vlády,“ zdôraznil predseda KDH v diskusnej relácii TV Markíza Na telo.

Líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok zasa nevidí dôvod na spájanie so Smerom pred voľbami, ani na povolebnú spoluprácu s hnutím Republika. O hnutí ako o partnerovi hovoril Tibor Gašpar aj Andrej Danko. V predchádzajúcej diskusii Politika 24 na JOJ24 však predseda Hlasu nepotvrdil ani nevylúčil spoluprácu s hnutím Republika, s dôvetkom, že aj táto strana sa časom vyvíja.

Politici sa nezhodli pri téme rušenia úradu na ochranu oznamovateľov. Minister vnútra vyhlásil, že úrad bolo treba zrušiť aj preto, lebo poskytol ochranu takzvaným čurillovcom. Nazval ich „zbabelou zakomplexovanou skupinkou“. Majerský naopak úrad pochválil, keď podľa neho fungoval dobre.

Opačné názory mali aj na tému, či by Slovensko malo byť členom koalície ochotných. Podľa Šutaja Eštoka sa začalo o mieri na Ukrajine hovoriť 35 lídrov až teraz. Šéf KDH si myslí, že za rokovacím stolom by mal byť aj slovenský premiér a obhajovať záujmy nielen Ukrajiny, ale aj Slovenska.

(tvnoviny.sk, pir)

Minúta  |  

Trump varuje Kubu: Bez dohody s USA nedostanete už ani kvapku ropy

Americký prezident Donald Trump zverejnil varovanie pre Kubu: ak neuzavrie dohodu so Spojenými štátmi, príde o dodávky ropy a finančnú pomoc z Venezuely.

Kuba sa dlhé roky spoliehala na venezuelskú podporu, no po zatknutí Nicolasa Madura americkými silami Trump presadil presmerovanie ropy do Spojených štátov.

Na svojej platforme Truth Social pohrozil, že pre Kubu to bude znamenať „nula ropy, nula peňazí“.

Situácia na ostrove je podľa CIA vážna – ekonomiku brzdia výpadky elektriny, sankcie aj slabý turizmus. Strata venezuelskej ropy, ktorá pokrýva polovicu dopytu, by mohla ešte viac ohroziť kubánsku vládu.

Trump naznačuje, že Havana sa blíži k bodu zlomu, hoci spravodajské služby jeho predpoklad o „páde režimu“ nepodporujú.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Švédsko kritizuje Trumpovu rétoriku o Grónsku a Dánsku

Švédsky premiér Ulf Kristersson kritizoval rétoriku administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa voči Grónsku a Dánsku.

V prejave na bezpečnostnej konferencii v Salene vyhlásil, že ide o „hrozivý tón“, ktorý podľa neho nielenže narúša pravidlami riadený svetový poriadok, ale aj spochybňuje lojalitu tradičných spojencov.

Kristersson zároveň pripomenul, že Dánsko bolo dlhé roky verným partnerom USA, a Washington by mu mal skôr ďakovať, než ho zastrašovať.

Ostrá reakcia prišla po Trumpových výrokoch, podľa ktorých Spojené štáty „potrebujú vlastniť Grónsko“, aby v budúcnosti nad nimi nezískali kontrolu Rusko alebo Čína.

Severské štáty však takéto obavy odmietajú a varujú pred eskaláciou napätia v regióne.

(reuters, pir)

Minúta  |  

V Kyjeve je bez kúrenia vyše tisíc domov, teploty padajú pod -12 °C

Viac než tisíc bytových domov v Kyjeve zostáva bez kúrenia po masívnom ruskom útoku, ktorý zasiahol ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

Kyjev sa len pomaly spamätáva z piatkového výpadku, keď uprostred silných mrazov prakticky odrezal mesto od elektriny aj tepla. Miestne úrady síce obnovili dodávky vody a čiastočne aj kúrenia, no podľa primátora Vitalija Klička je situácia naďalej kritická.

Prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že Rusko využíva počasie ako nástroj nátlaku a za uplynulý týždeň na Ukrajinu vypálilo vyše tisíc dronov a desiatky rakiet. Škody na sieti sa navyše kumulujú a štvrtá zima vojny sa môže ukázať ako najtvrdšia.

Premiérka Julija Svyrydenková uviedla, že obnova prebieha rýchlo, ale Kyjev bude na úplné zlepšenie čakať minimálne do štvrtka. Každodenné útoky na infraštruktúru však túto snahu opakovane narúšajú.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.