Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tisíce ľudí si v Berlíne pripomenuli zavraždených komunistických vodcov

V nemeckom hlavnom meste Berlín sa v nedeľu konal pochod tisícok ľudí na pamiatku Rosy Luxemburgovej a Karla Liebknechta, viac ako sto rokov po zavraždení týchto dvoch komunistických vodcov. Hovorca berlínskej polície Florian Nath uviedol, že na pochode sa zúčastnilo približne 8-tisíc ľudí, ktorých monitorovalo 500 policajtov.

Na rozdiel od predchádzajúcich rokov zhromaždenie „prebehlo bez väčších incidentov“, uviedol Nath. Osem ľudí bolo zadržaných pre podozrenie z používania symbolov protiústavných a teroristických organizácií, kladenie odporu voči príslušníkom bezpečnostných zložiek a urážlivé správanie, uviedla berlínska polícia na sociálnej sieti X s tým, že jeden kolega utrpel zranenia.

Vedenie strany Ľavica (Linke) položilo červené karafiáty k socialistickému pamätníku na cintoríne Friedrichsfelde vo východnej časti Berlína. Na podujatí sa zúčastnili predsedovia strany Ines Schwerdtnerová a Jan van Aken, ako aj hlavná kandidátka strany na voľby do berlínskeho parlamentu Elif Eralpová. Nemecká ľavica považuje Luxemburgovú a Liebknechta, ktorí založili Komunistickú stranu Nemecka (KPD), za mučeníkov.

Začiatkom januára 1919 revolučný výbor pod vedením Liebknechta vyhlásil vládu sociálneho demokrata Friedricha Eberta za zvrhnutú. Došlo k masovým demonštráciám a ľavicové povstanie, známe ako Spartakovské povstanie, bolo potlačené. Luxemburgová a Liebknecht sa skrývali, ale 15. januára 1919 ich objavili a zatkli členovia pravicovej domobrany.

Dvojicu odviedli a vypočúvali. Vojáci neskôr zastrelili Liebknechta v berlínskom parku Tiergarten. Luxemburgovú zastrelili v aute a jej telo hodili do Landwehrského kanála, kde bolo nájdené až koncom mája 1919. Po celé desaťročia ľudia kladú vence a červené karafiáty na hroby oboch vodcov vždy druhú januárovú nedeľu.

(tasr, dpa, im)

Minúta  |  

Teraz musí Rusko ukázať, že má záujem o mier, uviedla von der Leyenová

Teraz je na Rusku, aby ukázalo svoj záujem o mier, po tom, čo sa Kyjev a jeho spojenci dohodli na mierovom pláne a bezpečnostných zárukách, ktoré by nadobudli platnosť po prímerí, uviedla šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

V rozhovore pre novinárov uviedla, že mierový plán je 20-bodový návrh , o ktorom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj diskutoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom koncom minulého roka.

Dodala, že popri pláne existujú aj rozsiahle, robustné a dobre definované bezpečnostné záruky pre Kyjev zo strany Spojených štátov a Európy.

Povedala, že bezpečnostné záruky sa budú v prvom rade opierať o ukrajinské ozbrojené sily, ktoré sú podľa nej dobre vycvičené a majú bojové skúsenosti. Úlohou Európanov bude podľa jej slov zabezpečiť, aby bola aj ukrajinská armáda dobre vybavená.

Druhou obrannou líniou by bola takzvaná Koalícia ochotných – 35 štátov vrátane väčšiny krajín EÚ, ako aj Kanady, Británie, Austrálie, Nového Zélandu a Turecka.

„Je veľmi dobré, že sú Američania zapojení, najmä do overovania a monitorovania, ale aj s poistkou,“ povedala von der Leyenová.

(reuters, im)

Minúta  |  

Horskí záchranári pomáhali dvom poľským turistom

Záchranári z Oblastného strediska Horskej záchrannej služby (HZS) Západné Tatry-Zverovka spolu s poľskými záchranármi pomáhali na hornej Orave v oblasti Babej hory zranenému 40-ročnému poľskému turistovi. Informovala o tom HZS na svojej webovej stránke.

„Poliak si spôsobil úraz dolnej končatiny, v dôsledku ktorého nedokázal samostatne zostúpiť z horského prostredia. Okoloidúci náhodní turisti pomohli zranenému začať so zostupom po žltom turistickom chodníku. Pod vrcholom Babej hory si pacienta do starostlivosti prebrali záchranári HZS. Vyšetrili ho, zateplili a zranenú končatinu mu zafixovali. Zostupujúcu skupinu horských záchranárov s pacientom v nosidlách dosiahli poľskí záchranári, v súčinnosti ktorých prebiehal pozemný transport,“ informuje HZS.

V nižšej nadmorskej výške použili na presun pásovú štvorkolku. Zo Slanej vody smeroval zranený turista s poľskými záchranármi do Poľska.

Horskí záchranári z Oblastného strediska Horskej záchrannej služby (HZS) Veľká Fatra zasahovali v nedeľu v sedle pod Končitou. Zachraňovali 51-ročnú poľskú turistku. Informovala o tom HZS na svojej webovej stránke.

Turistka začala náhle pociťovať slabosť a vyčerpanie spojené so svalovými kŕčmi. Horskí záchranári ženu po príchode vyšetrili, ošetrili a zateplili. Následne ju transportovali na nosidlách a štvorkolkou HZS do Liptovských Revúc, odkiaľ nasledoval transport terénnym vozidlom na Donovaly. Ďalej pokračovala na vlastnú žiadosť v sprievode svojich známych.

(tasr, im)

Minúta  |  

Tenorista Bocelli bude spievať na otváracom ceremoniáli zimnej olympiády

Taliansky tenor Andrea Bocelli bude medzi hviezdami na otváracom ceremoniáli zimných olympijských hier 2026 v Miláne v Cortine, oznámili v nedeľu organizátori.

Vystúpenie Bocelliho , ktorý sa zúčastnil aj záverečného ceremoniálu olympijských hier v Turíne v roku 2006, bude „jednou z najikonickejších pasáží podujatia“, uvádza sa vo vyhlásení.

„Jeho prítomnosť predstavuje prirodzený most medzi hudbou a športom (...) je to príležitosť pripomenúť si hry prostredníctvom talianskeho hudobného dedičstva, ktoré je známe a oceňované po celom svete,“ píše dokument.

Otvárací ceremoniál – na milánskom štadióne San Siro 6. februára – vytvorí a produkuje štúdio Balich Wonder Studio a predstaví sa na ňom medzinárodní umelci spolu s prvkami oslavujúcimi taliansku kultúru a inovácie.

Americká speváčka Mariah Careyová bude prvou významnou hudobnou hviezdou podujatia. V hviezdnej zostave bude aj talianska speváčka a skladateľka Laura Pausiniová, jedna z medzinárodne najuznávanejších umelkýň v krajine.

(reuters, im)

Minúta  |  

Zomrel švajčiarsky spisovateľ Erich von Däniken

Švajčiarsky spisovateľ Erich von Däniken, ktorý pomohol spopularizovať myšlienku, že astronauti z vesmíru navštívili Zem, aby pomohli položiť základy ľudskej civilizácie, zomrel vo veku 90 rokov.

O jeho smrti informovali švajčiarske médiá vrátane národnej vysielacej stanice SRF a na jeho webovej stránke sa uvádza, že k úmrtiu došlo v sobotu.

Von Däniken sa preslávil svojou knihou Spomienky na budúcnosť z roku 1968, v ktorej tvrdil, že stavby ako pyramídy v starovekom Egypte, britský Stonehenge a peruánske línie na Nazce boli na svoju dobu príliš pokročilé a potrebovali pomoc z vonkajšieho prostredia.

„Podľa môjho názoru staroveké stavby vytvorili ľudia, nie mimozemšťania, ale boli to mimozemšťania, ktorí ich viedli, ktorí ich [učili], ktorí im dali vedomosti, ako to robiť,“ hovorí von Daeniken vo videu na svojom kanáli YouTube.

Jeho teórie boli kontroverzné u historikov, vedcov a kolegov spisovateľov. Boli však populárne a jeho knihy, medzi ktoré patrila aj kniha Bohovia boli astronautmi, sa predali v takmer 70 miliónoch výtlačkov po celom svete a vyšli vo viac ako 30 jazykoch, uviedla stanica SFR.

Von Däniken tvrdil, že staroveké náboženstvá, mýty a umenie obsahujú dôkazy o tom, že pred tisícročiami predkovia moderných ľudí nadviazali kontakt s pokročilými mimozemskými bytosťami, ktoré sa im javili ako božstvá a umožnili im pokrok.

(reuters, im)

Minúta  |  

Nepokoje v Iráne si už vyžiadali viac ako 500 obetí

Podľa najnovších údajov – od aktivistov v Iráne aj mimo neho – americká ľudskoprávna skupina HRANA uviedla, že už potvrdila smrť 490 protestujúcich a 48 príslušníkov bezpečnostných zložiek, pričom počas dvoch týždňov nepokojov bolo zatknutých viac ako 10 600 ľudí.

Irán nezverejnil oficiálne údaje o obetiach a agentúra Reuters ich nebola schopná nezávisle overiť.

Keďže duchovný establishment Islamskej republiky čelí najväčším demonštráciám od roku 2022, americký prezident Donald Trump opakovane pohrozil intervenciou, ak bude proti protestujúcim použitá sila.

Rezá Páhlaví, syn posledného iránskeho šáha v exile a prominentný hlas v roztrieštenej opozícii, povedal, že Trump si všimol „neopísateľnú odvahu“ Iráncov. „Neopúšťajte ulice,“ napísal Pahlaví, ktorý žije v USA, na portáli X.

Wall Street Journal v nedeľu uviedol, že Trumpa by mali jeho predstavitelia v utorok informovať o možnostiach týkajúcich sa Iránu vrátane vojenských útokov, použitia tajných kybernetických zbraní, rozšírenia sankcií a poskytovania online pomoci protivládnym zdrojom.

(reuters, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.