Nad ruskou opozíciou čierňava. Karty zamiešal Vilnius aj Kyjev

„Ako bývalý (našťastie) kolega som sa rozhodol ti napísať... Po dlhom čase sa naozaj konala denacifikácia. Zdochol nácek... Dúfam, že za Kapustinom sa poberú aj jeho priateľkovia [z RDK, pozn. red.]. Sadne si za mreže Jermak, sadne si Podoľak, sadne si Budanov a všetci ostatní propagandistickí pokryteckí zlodeji,“ napísal Volkov.

Pripomeňme, že s úplatkárskou aférou je zo všetkých menovaných spájaný iba bývalý šéf Kancelárie prezidenta Ukrajiny Andrij Jermak, ktorý v súvislosti s prehliadkou bytu a kancelárie protiúplatkárskym úradom podal 28. novembra demisiu a vyhlásil, že pôjde na front – dodnes tak však neučinil.

Volkov zároveň v správe napísal, že jeho adresátka môže jeho slová pokojne zverejniť. Bol totiž očividne presvedčený, že Tironová stojí za telegramovým kanálom Oddelenie previerky, na ktorom sa pravidelne objavujú uniknuté správy zo zákulisia FBK a sledujú ho v podstate iba novinári. So zverejnením na kanáli RDK podľa všetkého Volkov nepočítal.

Smrť Rusa

Začiatkom januára RDK oznámil, že v boji zahynul strelec zboru Timofej Anufrijev s bojovou prezývkou Enej (Aineias po rusky), ktorý bol v čase začiatku invázie študentom prvého ročníka bakalárskeho štúdia filozofie na prestížnej Petrohradskej štátnej univerzite. Bol synom známeho umelca a predstaviteľa moskovského konceptualizmu Sergeja Anufrijeva.

„Chlapci ako ty sú ideálnou budúcnosťou každého národa: mladí, atletickí, rozhodní, inteligentní, vzdelaní a dobre vychovaní mladí muži… Nebol holohlavým mladíkom a určite nie imbecilom, ktorý sa naučil dve nemecké slová a jeden pohyb pravou rukou,“ napísal o Anufrijevovi po jeho smrti Nikitin.

Hoci Anufrijev nebol prvý padlý príslušník RDK, správa o jeho smrti prišla krátko po tom, ako Volkov prial predstaviteľom ruskej protiputinovskej opozície bojujúcim proti Putinovej armáde na Ukrajine smrť. Pripomeňme, že Volkov bol v neprítomnosti vlani v júni odsúdený na 18 rokov väzenia.

O Anufrijevovej smrti napísali viaceré osobnosti a médiá, okrem iných aj Kirill Martynov, šéfredaktor jedného z najvplyvnejších ruských médií v emigrácii Novaja Gazeta Jevropa. Najznámejšia ruská opozičná predstaviteľka a reklamná tvár FBK Julija Navaľná sa k Volkovovým slovám doteraz nevyjadrila, rovnako ako ani riaditeľ FBK Vladislav Romancov.

Mŕtveho chrobáka hrať nešlo

V apríli 2024 vyšiel v Štandarde preklad článku New York Times o ruských politických emigrantoch v Litve. Obyvatelia tejto ani nie trojmiliónovej krajiny – ktorej štátnosť ruskí politici doteraz z času na čas spochybňujú – nie sú totiž z obrovského prílivu rusky hovoriaceho obyvateľstva nadšení. Volkovove slová preto nemohli zostať nepovšimnuté.

„Osobne si myslím, že také vyjadrenia sú neprijateľné a taký človek nesmie zostať v Litve,“ povedala v reakcii na škandál premiérka Ruginienėová s tým, že na základe rozhodnutia litovského Oddelenia štátnej bezpečnosti (VSD) môže byť v najbližších dňoch Volkovovi zrušený prechodný pobyt a môže byť vyhostený.

Podľa litovskej premiérky je nevyhnutné mať na zreteli, že vojaci RDK, ktorým Volkov prial smrť, bojujú „so zbraňou v ruke za Ukrajinu, a teda aj za Litvu“. Volkov prípad komentoval slovami, že správu nemal písať.

Prípad Ukrajina

Po Volkovových slovách sa pod drobnohľadom ocitol postoj ruskej opozície ako celku k vojne na Ukrajine. Niektorí predstavitelia ozbrojeného krídla ruskej opozície ešte počas minulého roka kritizovali skutočnosť, že FBK odhaľuje úplatkárstvo v Rusku aj počas vojny, čo vedie k odstraňovaniu úplatkárskych schém. Vďaka tomu sa viac peňazí z ruského rozpočtu dostáva tam, kam podľa plánov má – činnosť fondu tak v konečnom dôsledku podporuje vojnovú mašinériu Ruska.

Minulý rok takisto v časti ruských exilových médií rezonovalo zistenie, že kniha Alexeja Navaľného Patriot, ktorá vyšla po jeho smrti pod dohľadom a vo vydavateľstve vdovy Julije, neobsahuje jeho „proukrajinské“ vyjadrenia.

Kniha vyšla po rusky v Litve a v samotnom Rusku ju označili pre kritiku Kremľa za extrémistickú. Pripomeňme, že Navaľnyj zomrel 16. februára 2024 v trestaneckej kolónii v mestečku Charp, ležiacom za polárnym kruhom.

Slovenské, české, anglické a ďalšie vydania tejto knihy tak obsahujú desiatky strán textu s proukrajinskými vyjadreniami Navaľného, o ktoré je čitateľ ruskej verzie knihy ukrátený. Navaľná obvinenia z prekrúcania odkazu svojho manžela podobne ako Volkovovu správu nijako nekomentovala.

PACE rámcuje ruskej opozícii podmienky uznania

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PACE) v októbri 2025 rozhodlo o založení Platformy pre dialóg s ruskými demokratickými silami v exile. Uchádzači sú vyberaní na základe rôznych kritérií, medzi ktorými je „okrem iného zdieľanie hodnôt Rady Európy, bezpodmienečné uznávanie zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny a práca na zmene režimu v Rusku“.

Podmienkou na účasť je aj podpísanie Berlínskej deklarácie z 30. apríla 2023, ktorú doteraz podpísalo viac ako 33-tisíc Rusov. Podpisom deklarácie okrem iného človek vyhlasuje, že Putinov prezidentský mandát je nelegitímny, že deti unesené z Ukrajiny majú byť vrátené do vlasti alebo že Ukrajina má nárok na hranice spred ruskej invázie.

Prihlášky do Platformy PACE bolo možné podávať do 5. januára a urobili tak predstavitelia RDK, politologička Jekaterina Šuľmanová, predstaviteľky Komi Daily, ekonóm Sergej Gurijev, bývalý riaditeľ FBK Ivan Ždanov a mnohí ďalší.

Navaľná, Volkov a FBK Berlínsku deklaráciu, ako aj spoluprácu s PACE odmietajú.