Preskočiť na obsah
  |  

Moskva prvýkrát rozšírila zoznam teroristických organizácií o médium. Písalo o kultúre

Hoci ruský „Register informačných zdrojov zahraničných agentov“ obsahuje aj viaceré médiá, žiadne z nich nebolo doteraz uznané za teroristickú organizáciu.

Prvým teroristickým médiom sa stalo regionálne médium Komi Daily venujúce sa kultúre komijského národa, na čo večer 11. januára upozornil Forbes.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) zaradila dané médium na zoznam spolu s ďalšími 172 "štrukturálnymi jednotkami" separatistického Fóra slobodných národov postRuska, ktoré je v Rusku takisto zaradené na zoznam teroristických zoskupení.

Samotné médium akúkoľvek spojitosť s fórom odmieta, a podľa príspevku na sociálnej sieti Telegram sa už obrátilo na právnikov - s rozhodnutím Najvyššieho súdu RF s platnosťou od 28. decembra 2024 Komi Daily nesúhlasí.

Na stránke média sa uvádza, že ho spravujú dve Komijčanky nachádzajúce sa mimo Ruskej federácie, vďaka čomu majú možnosť nezväzovať sa "autocenzúrou, čestne hovoriť o problémoch [Komijskej, pozn. red.] republiky."

"Chceme, aby komijský jazyk prestal byť čímsi hanebným, aby sa používal a aby sa učil na školách. Chceme, aby Komijská republika získala suverenitu. Územie Komi, to nie je iba bezodný zdroj nerastných surovín, ako sa to zdá z Moskvy. Pre národ Komi bola táto zem vždy posvätnou," uvádzajú ďalej správkyne webu.

(hal)

  |  

Juh Talianska zasiahlo husté sneženie, Vezuv je pokrytý snehom

Intenzívne sneženie zaznamenali okrem iného aj v regióne Kampánia, ktorého hlavným mestom je Neapol.

Turistom v Neapolskom zálive sa v nedeľu naskytlo vzácne divadlo - rozsiahle časti sopky Vezuv boli po príchode studeného frontu pokryté snehom.

Nielen vrchol tejto 1280 metrov vysokej sopky, ale aj jej svahy pokryl sneh. V Neapole intenzívne pršalo a mesto okrem toho sužoval aj silný studený vietor, uviedli tamojšie médiá.

Husté sneženie však zaznamenali v prístavnom meste Salerno južne od Neapolu - nielen na horách, ale aj v nižšie položených oblastiach, píše APA.

Sneženie spôsobilo komplikácie v cestnej doprave. V dôsledku snehu uviazlo na cestách viacero vodičov a situáciu pomáhali riešiť aj vozidlá miestnej civilnej ochrany, dodáva ANSA.

(tasr, ansa, apa)

  |  

Hnutie ANO by s prehľadom vyhralo české voľby, do parlamentu by sa dostali aj nové strany

Podľa najnovšieho volebného modelu agentúry STEM by voľby do Poslaneckej snemovne s výrazným náskokom ovládlo hnutie ANO, ktoré by získalo 33,9 percenta hlasov.

Druhé miesto by obsadila koalícia SPOLU s 18,4 percenta, zatiaľ čo hnutie STAN by skončilo tretie s 9,4 percenta. Do parlamentu by sa po prvýkrát dostali aj nové politické subjekty Stačilo! a Motoristi.

Pri prepočte na poslanecké mandáty by hnutie ANO Andreja Babiša obsadilo 85 kresiel, koalícia SPOLU 44 a hnutie STAN 22. SPD Tomia Okamuru by získalo 18 mandátov, Piráti 13, zatiaľ čo Stačilo! a Motoristi by obsadili zhodne po 9 kresiel.

Pripomeňme, že dolná komora českého parlamentu má 200 poslancov. Na vyslovenie dôvery vlády je potrebná nadpolovičná väčšina.

Prieskum agentúry STEM pre CNN Prima news uvádza, že hnutie ANO si naďalej udržiava dominantné postavenie vďaka širokej voličskej základni, ktorá zahŕňa predovšetkým občanov bez maturity, ľudí starších ako 60 rokov a mierne viac ženy ako mužov.

Vládna koalícia SPOLU, tvorená ODS, KDU-ČSL a TOP 09, zaznamenala oproti predchádzajúcim prieskumom mierne oslabenie. Hnutie STAN si udržiava stabilnú pozíciu a ťaží z poklesu podpory Pirátov.

Hlavným zberačom protestných hlasov zostáva SPD, ktoré stabilne oslovuje voličov nespokojných so súčasnou politickou situáciou. Na druhej strane Stačilo! a Motoristi - nové subjekty na politickej scéne - ťažia z protestných nálad a oslovujú špecifické voličské skupiny.

S ohľadom na rozdelenie mandátov je vysoko pravdepodobné, že budúcim premiérom bude zástupca hnutia ANO. Podľa STEM však ANO bude potrebovať podporu jedného alebo dvoch koaličných partnerov, pričom SPD, Stačilo! a Motoristi sa javia ako najpravdepodobnejší spojenci.

(mm)

  |  

Nové protiruské sankcie USA ohrozujú strednú Európu, vyhlásil Szijjártó

Najnovší balík sankcií USA voči Rusku spôsobuje strednej Európe vážne problémy v energetickom sektore a vedie k zvýšeniu cien palív a pohonných látok.

V reakcii na rozhodnutie administratívy prezidenta Joea Bidena zaviesť sankcie voči ruským ropným a plynárenským spoločnostiam, ako aj srbskej energetickej spoločnosti NIS, to uviedol v nedeľu maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

„Tento nový balík sankcií predstavuje vážnu výzvu pre strednú Európu, keďže na sankčnom zozname v strednej Európe je spoločnosť, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri dodávkach ropy do Srbska," povedal minister vo vysielaní televíznej stanice M1.

Nové sankcie znamenajú znížene dodávok ropy a plynu, čo „môže viesť k vážnemu zvýšeniu cien pohonných látok v strednej Európe", dodal Szijjártó. Vláda v Budapešti bude podľa neho viesť intenzívne konzultácie s partnermi v regióne s cieľom minimalizovať účinky sankcií a chrániť hospodárstvo strednej Európy.

Minister pripomenul, že sankcie zaviedla Bidenova administratíva, ktorej mandát čoskoro vyprší.

„Je dobré, že zostáva už len niekoľko dní, kým budú mať USA prezidenta, ktorý nebude vnímať Maďarsko ako nepriateľa, ale ako priateľa," dodal Szijjártó s odkazom na nadchádzajúcu inauguráciu novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa, ktorá sa uskutoční 20. januára.

(tasr, tass)

  |  

Kremeľ tvrdí, že jeho jednotky obsadili ďalšie dve ukrajinské obce

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu uviedlo, že Ozbrojené sily RF obsadili dedinu Kalinove v Charkovskej a Jantarne v Doneckej oblasti.

Dedina Jantarne sa nachádza približne desať kilometrov juhozápadne od kľúčového logistického uzla Kurachove, o ktorom Rusko tvrdí, že ho obsadilo minulý týždeň.

Kalinove sa nachádza v severovýchodnej Charkovskej oblasti na západnom brehu rieky Oskil, ktorá tam dlhší čas predstavovala frontovú líniu.

Podľa štvrtkového vyjadrenia jedného z ukrajinských predstaviteľov sa však ruským jednotkám podarilo vytvoriť predmostie na západnom brehu tejto rieky.

Ukrajinské letectvo v nedeľu zároveň informovalo, že padajúce úlomky dronov poškodili obytné doby v Charkovskej, Sumskej a Poltavskej oblasti, k zraneniam civilistov však nedošlo.

V juhoukrajinskej Chersonskej oblasti utrpeli podľa tamojších úradov v nedeľu zranenia traja ľudia.

V okupačnými jednotkami ovládanej časti Chersonskej oblasti zaútočil ukrajinský dron na vozidlo, pričom prišla o život 76-ročná žena, ktorá sa nachádzala vo svojom dome. Uviedol to Moskvou dosadený gubernátor Vladimir Saľdo v príspevku na platforme Telegram.

(tasr)

  |  

Štát nezaplatil hackerom po útoku na kataster žiadne výkupné, tvrdí Šutaj Eštok

Matúš Šutaj Eštok (Hlas) zároveň dodal, že Úrad geodézie, kartografie a katastra nespadá pod ministerstvo vnútra, ale pod ministerstvo poľnohospodárstva.

Šéf rezortu vnútra v diskusnej relácii Na telo televízie Markíza ďalej uviedol, že komunikácia bola nedostatočná a vyzval koaličný Smer, pod ktorý úrad personálne patrí, aby vyvodili zodpovednosť. Dodal, že všetky dáta z katastra sú zabezpečené k dispozícii.

Podľa predsedu KDH Milana Majerského je zodpovednosť na pleciach ministra vnútra. Po roku a pol v úrade podľa neho mohol zariadiť zabezpečenie katastra. „Táto vládna koalícia je neschopná. Od začiatku rieši len seba,” dodal.

Šutaj Eštok opakovane odmietal zodpovednosť a odkazoval na Úrad geodézie, kartografie a katastra. Zároveň uviedol, že do budúcna je možné diskutovať o prechode systémov do správy rezortu vnútra. Politickú zodpovednosť podľa neho nesú ešte predošlé vládne garnitúry.

Majerský tiež v relácii vyhlásil, že pre zahraničnopolitické kroky vlády a premiéra Roberta Fica (Smer) je KDH pripravené podporiť zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady o vyslovení nedôvery vláde. Zdôraznil tiež, že za plynovú krízu je zodpovedná vláda. „Namiesto toho, aby vláda riešila plynovú krízu, chodí vyplakávať do Moskvy,” dodal Majerský.

Šéf Hlasu na to reagoval tým, že opozícia len šíri nenávisť a klame, keďže zahraničnopolitická orientácia Slovenska je podľa jeho slov daná memorandom. Mimoriadna schôdza parlamentu preto podľa Šutaja Eštoka nie je potrebná. Odmietol tiež, že je na Slovensku nejaká plynová kríza, keďže vláda zabezpečila dostatok plynu pre domácnosti.

Šutaj Eštok tiež nevylúčil, že Slovensko zavedie voči Ukrajine pre zastavenie tranzitu plynu recipročné opatrenie. Menoval napríklad právo veta v Európskej únii o pomoci Ukrajine či podporu jej členstva v eurobloku. Dodal ale, že Ukrajincom na Slovensku na dávky siahať nechce.

Podľa Majerského je jediné riešenie konfliktov vo vnútri vládnej koalície vyvolanie predčasných volieb. Šéf Hlasu tvrdí, že rebéliu časti svojich poslancov vyrieši.

(mm)