Preskočiť na obsah
  |  

Začal sa proces v prípade vraždy advokáta Valka

Na Mestskom súde Bratislava I sa v utorok začal proces v prípade vraždy advokáta Ernesta Valka z roku 2010.

Obžalobe z obzvlášť závažného zločinu vraždy, prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami a prečinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom čelí Jozef Radič. Obžalovaný je na pojednávaní prítomný.

Valka zavraždili strelou do hrudníka v jeho dome v Limbachu 8. novembra 2010. Motívom bola podľa polície lúpež. Do domu advokáta mal Radič vniknúť spolu s už právoplatne odsúdeným Jaroslavom Klinkom.

Na základe schválenej dohody o vine a treste dostal Klinka v januári 2020 súhrnný osemročný trest väzenia. Za strelca označil Radiča, ten však vinu odmieta.

Na Radiča podali v máji 2020 obžalobu pre obzvlášť závažný zločin vraždy, prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami a prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom.

Mestský súd Bratislava I v auguste 2024 rozhodol, že obžaloba spĺňa zákonné náležitosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal obvinený sťažnosť, o ktorej Krajský súd v Bratislave rozhodol 19. septembra 2024 tak, že napadnuté uznesenie zrušil. Po vrátení veci Mestský súd Bratislava I dňa 12. novembra 2024 obžalobu prijal.

V marci minulého roka trestnú vec pridelili novému zákonnému sudcovi. Ten podanú sťažnosť obvineného Jozefa R. proti uzneseniu o prijatí obžaloby z 12. novembra 2024 predložil 2. júla 2025 na Krajský súd v Bratislave. Odvolací súd v septembri 2025 podanú sťažnosť zamietol. Následne predseda senátu určil termín hlavného pojednávania.

(tasr, lud)

  |  

Republikán predložil návrh zákona na anexiu Grónska

Republikánsky kongresman Randy Fine v pondelok predložil podľa Axiosu návrh zákona, ktorý by prezidentovi Donaldovi Trumpovi umožnil anektovať Grónsko a premeniť ho na nový štát USA.

Návrh s názvom Zákon o anexii a štátnosti Grónska vyzýva prezidenta na „podniknutie potrebných krokov“, vrátane rokovaní s Dánskom alebo iných foriem získania ostrova.

Fine argumentuje, že kontrola Grónska by zabezpečila americkú dominanciu v Arktíde a ochránila národnú bezpečnosť. Kritici však varujú, že invázia by porušila suverenitu Dánska a mohla by aktivovať článok 5 Severoatlantickej zmluvy, čo by viedlo k medzinárodnému konfliktu.

Aj keď návrh nemá podľa webu veľkú šancu na schválenie, predstavuje extrémnu formu lojality voči Trumpovi a jeho ambíciám. Už v minulosti uvažoval o kúpe Grónska, čo Dánsko jednoznačne odmietlo. Nový návrh však zachádza ďalej – nepriamo pripúšťa aj použitie sily.

Väčšina zákonodarcov, vrátane republikánov, návrh odmieta. Zatiaľ čo Fine tvrdí, že ide o otázku bezpečnosti, mnohí návrh vnímajú ako nebezpečnú hru s medzinárodným právom a stabilitou.

(max)

  |  

Susko o správe Komisie: Má mylné predstavy o paragrafe 363

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) vyhlásil, že minuloročná správa Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku predstavuje istý pokrok, no zároveň obsahuje viaceré nepresnosti. Skritizoval metodológiu vypracovania správy a zdôraznil, že niektoré zistenia neboli konzultované s vládnymi predstaviteľmi.

Najväčšiu výhradu má k nepochopeniu paragrafu 363 Trestného poriadku. Podľa neho Komisia mylne tvrdí, že generálny prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie, kým v skutočnosti iba ruší nezákonné uznesenia, pričom vyšetrovanie môže pokračovať.

„To, čo nám vytýka Európska komisia, že by to mal robiť súd, tam je problém v tom, že ak by súd povedal, že takéto konanie je nezákonné, tak by to bola takzvaná res judicata, teda prekážka rozhodnutej veci a v danom konaní by sa už nemohlo znova pokračovať, čiže takýto páchateľ by už nemohol byť nikdy odsúdený,“ ozrejmil.

Minister tiež upozornil, že eurokomisia často vychádza z informácií mimovládnych organizácií, ktoré podľa neho môžu šíriť dezinformácie. Žiada, aby si Brusel informácie overoval u oficiálnych štátnych inštitúcií. Susko tvrdí, že Slovensko sa snaží vysvetliť tieto nepresnosti, no Komisia zatiaľ argumenty neprijala.

(tasr, max)

  |  

Austrália zrušila literárny festival po cenzúre Palestínčanky

Jeden z najprestížnejších austrálskych literárnych festivalov, Týždeň spisovateľov v Adelaide, bol zrušený po tom, čo 180 autorov oznámilo bojkot. Dôvodom bolo odvolanie pozvania pre palestínsko-austrálsku autorku Randu Abdel-Fattahovú, čo kritici označili za cenzúru a prejav antipalestínskeho rasizmu.

Riaditeľka festivalu Louise Adlerová, dcéra preživších holokaustu, v utorok oznámila rezignáciu. Uviedla, že sa nemôže podieľať na umlčiavaní autorov, a kritizovala zásahy do slobody prejavu v dôsledku reakcií na nedávny teroristický útok na pláži Bondi Beach, pri ktorom prišlo o život 15 osôb.

Správna rada festivalu rozhodla o zrušení pozvania Abdel-Fattahovej, aby tým nezasiahla citlivosť komunity po útoku. Neskôr sa ospravedlnila, no udalosť vyvolala širokú vlnu nesúhlasu.

Medzi bojkotujúcimi autormi boli tiež bývalá premiérka Nového Zélandu Jacinda Ardernová, autorka Zadie Smithová alebo exposlanec gréckeho parlamentu Yanis Varoufakis.

Autorka odmietla ospravedlnenie a zdôraznila, že nemá žiadnu spojitosť s útokom. Kritici upozorňujú na znepokojivý posun v slobode prejavu v Austrálii. Vláda Južnej Austrálie vymenovala novú radu festivalu.

(reuters, max)

  |  

Bratislavské letisko uzatvorili, zasadá kalamitný štáb

Z dôvodu nepriaznivých meteorologických podmienok na vzletovo-pristávacej dráhe je bratislavské letisko do 11.15 h uzatvorené. Informovalo o tom Letisko M. R. Štefánika. Očakávajú preto meškania letov.

Brzdné účinky na dráhe a opätovnú prevádzkyschopnosť letiska posudzuje kalamitný štáb, a to pre výstrahy pred poľadovicou. Pred ňou, ako aj pred snežením a nízkymi teplotami varoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).

Výstrahy druhého stupňa pred poľadovicou platia od polnoci 13. januára do 18.00 h pre celý Bratislavský kraj, ako aj pre okresy Senica a Skalica. Podľa SHMÚ môže poľadovica predstavovať riziko pre dopravu, chodcov aj infraštruktúru, hoci ide o bežný jav v tomto období.

Sneženie sa očakáva najmä v okresoch Nitrianskeho, Trenčianskeho a Banskobystrického kraja, kde môže napadnúť okolo desať centimetrov nového snehu. Takéto množstvo môže podľa meteorológov komplikovať dopravu a ohroziť pohyb osôb.

Na východnom Slovensku a v niektorých častiach stredného Slovenska SHMÚ varuje aj pred nízkymi teplotami, ktoré môžu klesnúť pod -16 stupňov Celzia. Výstrahy sa týkajú najmä okresov v Košickom a Prešovskom kraji, ale aj Brezna, Revúcej a Rimavskej Soboty.

(tasr, max)

  |  

Farmári opäť tiahnu do Paríža, chcú stopku pre Mercosur

Francúzski farmári opäť vyšli do ulíc Paríža, kde v utorok priviezli traktory do centra mesta na protest proti obchodnej dohode medzi Európskou úniou a krajinami združenia Mercosur.

Ide už o druhú podobnú demonštráciu v priebehu jedného týždňa, čo poukazuje na rastúce napätie medzi poľnohospodármi a vládou.

Farmári tvrdia, že dohoda umožní prílev lacnejších poľnohospodárskych produktov z Južnej Ameriky, ktoré podľa nich nespĺňajú prísne európske normy. Podľa odborového zväzu FNSEA, ktorý protest zorganizoval, dohoda ohrozí konkurencieschopnosť francúzskeho poľnohospodárstva.

Viceprezident FNSEA Damien Greffin uviedol, že dohodu schválili bez stanoviska Európskeho parlamentu a povedie k dovozu tovarov, ktoré Francúzsko dokáže vyrobiť samo. Farmári plánujú ďalšie protesty pred francúzskym parlamentom a 20. januára aj pred Európskym parlamentom v Štrasburgu.

Schválenie dohody väčšinou členských štátov EÚ napriek nesúhlasu Francúzska zvýšilo politický tlak na vládu prezidenta Emmanuela Macrona. Opozičné strany už v reakcii podali návrhy na vyslovenie nedôvery.

(reuters, est)