Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bratislava, Praha aj Budapešť obnovili prevádzku letísk

Letisko M. R. Štefánika v Bratislave je už opäť v prevádzke a lety vybavuje podľa letových poriadkov. Zároveň však upozorňuje, že počas dňa nie sú vylúčené meškania. Informovalo o tom na sociálnej sieti.

Letisko bolo dopoludnia dočasne uzavreté pre nepriaznivé meteorologické podmienky na vzletovo-pristávacej dráhe. Cestujúcim odporúča sledovať svoju webstránku, aplikácie leteckých dopravcov a letiskový rozhlas.

Obmedzenia pre zľadovatené počasie hlásili v utorok aj ďalšie letiská v regióne. Pražské letisko oznámilo, že už funguje bez obmedzení, no počas dňa stále očakávajú meškania letov.

Budapeštianske letisko podľa vyhlásenia obnovilo prevádzku o 12.00 po dočasnom uzavretí pre mimoriadne zľadovatené podmienky.

(tasr, reuters, lud)

Minúta  |  

Bloomberg: Irán predal Rusku zbrane za niekoľko miliárd dolárov

Irán údajne predal Rusku rakety a vojenské vybavenie v hodnote viac ako štyri miliardy dolárov, aby podporil vojenské úsilie Kremľa na Ukrajine. Podľa západného bezpečnostného predstaviteľa, ktorý pre Bloomberg prehovoril anonymne, ide o kontrakty platné už od októbra 2021.

Najväčší tvoria balistické rakety a systémy typu zem-vzduch za približne 2,7 miliardy dolárov. Dodávky zahŕňajú aj stovky balistických rakiet Fath-360, ďalších 500 rakiet krátkeho doletu a asi 200 rakiet pre protivzdušnú obranu.

Okrem toho Irán poskytol aj milióny nábojov a granátov. Významnú časť tvoria aj drony Šáhid-136, ktoré Rusko vyrába pod názvom Geran-2 na základe zdieľanej technológie. Táto zmluva má hodnotu 1,75 miliardy dolárov.

Vzťahy Moskvy a Teheránu sa od invázie na Ukrajinu výrazne prehĺbili, pričom Irán vníma partnerstvo s Ruskom ako protiváhu k západnej izolácii pre jeho jadrový program.

V januári 2025 síce krajiny podpísali strategické partnerstvo, neobsahuje však doložku o vzájomnej obrane a Rusko Teheránu neasistovalo pri útokoch zo strany USA a Izraela.

Napriek tomu Moskva buduje s Teheránom nové obchodné trasy a prehlbuje bankovú spoluprácu, čo má zmierniť vplyv medzinárodných sankcií.

(max)

Minúta  |  

Žilinka považuje zmeny v trestaní extrémizmu za krok späť

Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa vyjadril k návrhu koaličnej SNS, ktorá predložila parlamentu návrh novely Trestného zákona, ktorou chce znížiť trestné sadzby pri viacerých extrémistických trestných činoch. Cieľom je zosúladiť trestnoprávnu represiu so zásadou primeranosti a odstrániť problémy v aplikačnej praxi, ktoré vznikajú pri aktuálne prísnych trestných rámcoch a právnej neurčitosti.

Podľa Žilinku ide o závažné zmeny bez odbornej diskusie a analýzy. „Extrémizmus pritom považujem za rovnako závažné, ak nie ešte závažnejšie ohrozenie spoločnosti ako korupcia,“ skonštatoval s dôvetkom, že nevidí žiaden vecný ani rozumný dôvod.

Prijatie novely by podľa neho znamenalo zásadný krok späť v boji proti extrémizmu, ktorý je cestou k rozvratu demokratických hodnôt: „Navrhovanú legislatívu považujem za nezodpovednú a krátkozrakú.“

Novela navrhuje znížiť horné hranice trestov napríklad za podporu hnutí potláčajúcich základné práva a slobody, prejav sympatie k takýmto hnutiam, hanobenie národa, rasy, presvedčenia alebo popieranie holokaustu. Napríklad za skutok podpory takéhoto hnutia by po novom hrozil trest odňatia slobody do dvoch rokov, namiesto súčasných piatich.

Zákonodarcovia za SNS chcú zároveň zrušiť paragrafy o výrobe, prechovávaní a šírení extrémistického materiálu. Argumentujú, že tieto ustanovenia komplikujú situáciu napríklad zberateľom a historikom. Ochrana verejných záujmov má byť podľa SNS aj po vypustení ustanovení zabezpečená inými paragrafmi.

(tasr, max)

Minúta  |  

Letisko v Bratislave hlási najúspešnejší rok v histórii

Bratislavské letisko M. R. Štefánika dosiahlo minulý rok historický rekord – odbavilo viac ako 2,4 milióna cestujúcich, čo je o 25 percent viac ako rok predtým. Prekonalo tak aj predpandemický rekord z roku 2018.

Len v decembri prešlo terminálmi približne 226-tisíc pasažierov, čo je dvojnásobok oproti predchádzajúcemu roku.

Generálny riaditeľ Dušan Novota pripisuje úspech najmä rozšíreniu pravidelných liniek – v roku 2025 pribudlo 28 nových. Letisko očakáva, že v roku 2026 prekročí hranicu štyroch miliónov cestujúcich. Počet letov vzrástol o tri percentá na viac ako 29-tisíc a nákladná doprava dosiahla 19-tisíc ton, čo predstavuje nárast o 70 percent.

Medzi najvyužívanejšie destinácie patrili Antalya, Londýn, Hurgada, Manchester a Malta. V čarterovej doprave dominovali Antalya, Hurgada, ale aj Monastir a Salalah.

Kľúčovým momentom roka bolo otvorenie základne Wizz Air 14. novembra, ktorá zároveň spustila vnútroštátnu linku do Košíc. Počet jej liniek z Bratislavy vzrástol z dvoch na šestnásť a v roku 2026 plánuje ďalších štrnásť.

Aj Ryanair posilnil prítomnosť, keď po desiatich rokoch pridal tretie lietadlo a otvoril dvanásť nových spojení. V lete ponúkne 33 liniek.

(tasr, max)

Minúta  |  

Opozícia chcela odvolať Okamuru, návrh v snemovni neprešiel

Česká opozícia sa pokúsila odvolať Tomia Okamuru z postu predsedu Poslaneckej snemovne. V utorok odovzdali zástupcovia opozičných strán 92 podpisov jeho kancelárii, no návrh sa nepodarilo zaradiť do programu schôdze, na ktorej vláda Andreja Babiša zároveň žiadala o dôveru.

Podľa predsedníčky klubu Pirátov Olgy Richterovej Okamura dlhodobo nerešpektuje demokratické princípy ani ústavné hodnoty, a preto by vo funkcii nemal zostať.

Šéf poslancov ODS Marek Benda upozornil na Okamurov novoročný prejav, v ktorom označil vedenie Ukrajiny za „zlodejov okolo Zelenského junty“, čo podľa neho ďaleko prekračuje hranice prijateľného prejavu v demokracii. Zároveň vyzval hnutie ANO, ktoré Okamuru do funkcie nominovalo, aby sa vyjadrilo, či takéto postoje podporuje.

Neprešlo ani to, aby do programu schôdze zaradili bod s návrhom predsedu hnutia STAN Víta Rakušana na uznesenie, ktorým by sa snemovňa od výrokov Okamuru dištancovala. Rakušan na otázku, aké budú ďalšie kroky a či strany prípadne podajú návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze, odvetil: „Zvažujeme všetky možnosti.“

Politológ Miloš Brunclík označil pokus o odvolanie skôr za politické gesto. Samotné hlasovanie podľa neho nemá veľkú váhu, no opozícia tým vyslala jasný signál nesúhlasu s Okamurovým vystupovaním.

(tasr, max)

Minúta  |  

OSN: V Iráne počas protestov zomreli stovky ľudí

Šéf OSN pre ľudské práva Volker Türk v utorok vyhlásil, že je „zhrozený“ narastajúcim násilím iránskych bezpečnostných zložiek voči pokojným demonštrantom. Podľa OSN pri zásahoch už zahynuli stovky ľudí.

Hovorca úradu OSN pre ľudské práva Jeremy Laurence s odvolaním sa na zdroje OSN priamo v Iráne uviedol, že počty obetí, ktoré OSN eviduje, sa pohybujú „v stovkách“.

Iránske duchovné vedenie čelí najväčším protestom od roku 2022. Ľudskoprávna organizácia v nedeľu uviedla, že nepokoje si vyžiadali viac než 500 obetí, no iránsky predstaviteľ v utorok naznačil, že počet môže byť výrazne vyšší – približne dvetisíc.

Türk varoval aj pred tým, že Irán by mohol použiť trest smrti proti tisícom zadržaných demonštrantov. Situácia vyvolala reakcie aj v zahraničí: americký prezident Donald Trump podľa správy opätovne pohrozil vojenským zásahom na podporu protestujúcich.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.