Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéf WHO: Odchod USA je hrozbou pre celý svet, nielen pre Ameriku

Generálny riaditeľ WHO Tedros Ghebreyesus kritizoval rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa o vystúpení USA zo Svetovej zdravotníckej organizácie ako nebezpečné nielen pre Spojené štáty, ale aj pre celý svet.

Podľa Ghebreyesusa sú USA závislé od spolupráce s WHO najmä v otázkach zdravotnej bezpečnosti. Vyjadril nádej, že Washington rozhodnutie prehodnotí.

Trump podpísal dekrét o odchode len niekoľko hodín po návrate do Bieleho domu. Právnik WHO Steve Solomon upozornil, že Spojené štáty musia splniť dve podmienky, aby bol odchod oficiálny – podať výpoveď rok vopred a vyrovnať finančné záväzky, ktoré podľa neho aktuálne nie sú splnené.

Ghebreyesus zdôraznil, že jeho výzva nie je motivovaná financiami, ale potrebou solidarity v boji proti globálnym hrozbám, ako je napríklad pandémia.

WHO tak podľa neho ostáva kľúčovým hráčom v globálnom zdraví.

(tasr, pir)

Minúta  |  

V USA sa rieši spor o účasť transrodových športovcov na súťažiach

Najvyšší súd USA začal rokovať o zákonoch Idaha a Západnej Virgínie, ktoré zakazujú transrodovým športovcom súťažiť v ženských tímoch. Ide o súčasť širšej ofenzívy republikánskych štátov, ktorú podporuje aj administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa.

Zástancovia zákonov tvrdia, že ich cieľom je zachovať férovosť v ženskom športe. Oponenti namietajú, že ide o diskrimináciu, ktorá odporuje ústave aj príslušnému zákonu. Prípad by mohol mať širšie dôsledky na práva transrodových osôb vo verejnej sfére.

Zatiaľ čo niektorí aktéri, ako transštudent Lindsay Hecox, svoju žalobu stiahli, súd musí rozhodnúť, či ide o klasifikáciu podľa pohlavia alebo transrodového statusu.

Verdikt tak môže ovplyvniť aj ďalšie legislatívne opatrenia zamerané na transrodové osoby.

(reuters, pir)

Minúta  |  

KDH navrhuje povinné psychotesty pre policajtov v rámci preventívok

Opozičná poslankyňa KDH Andrea Turčanová navrhuje, aby psychologické vyšetrenie bolo povinnou súčasťou preventívnych prehliadok policajtov. Podľa nej by tento krok pomohol včas odhaliť impulzívne správanie, syndróm vyhorenia či riziko samovrážd a agresivity.

Cieľom návrhu je zvýšiť bezpečnosť počas výkonu služby a chrániť tak nielen samotných policajtov, ale aj ich okolie.

Turčanová upozorňuje na rastúci počet prípadov, keď psychická nestabilita policajtov zohrala kľúčovú rolu v tragických incidentoch. Dodáva, že výkon služby je spojený s veľkým psychickým tlakom a pravidelné hodnotenie duševného stavu je nevyhnutné.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Trump odkázal Iránu: Pokračujte v protestoch. Pomoc je na ceste

Americký prezident Donald Trump opäť zatlačil na iránsky režim, keď verejne vyzval Iráncov, aby neprestávali protestovať, a naznačil, že „pomoc je na ceste“. Nešpecifikoval však, čo tým myslel.

Zároveň naznačil, že prerušil všetky rozhovory s Teheránom, kým neprestanú „nezmyselné vraždy“ protestujúcich.

Irán čelí najväčším protivládnym demonštráciám za ostatné roky a podľa miestnych predstaviteľov počas nich zahynulo už okolo dvetisíc ľudí. Šéf Bieleho domu pohrozil aj 25-percentnými clami na tovar zo štátov, ktoré obchodujú s Iránom.

Británia reagovala rázne – jej ministerka zahraničia Yvette Cooperová označila zásahy proti demonštrantom za „brutálne zabíjanie“ a predvolala si iránskeho veľvyslanca. Londýn pripravuje nové sankcie a sektorové obmedzenia.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Ukrajinský parlament odmietol nomináciu Šmyhaľa na post ministra energetiky

Ukrajinský parlament odmietol nomináciu Denysa Šmyhaľa na post ministra energetiky, čím nečakane spochybnil rozhodnutie prezidenta Volodymyra Zelenského.

Bývalý premiér a donedávna minister obrany mal prevziať rezort poznačený korupciou a častými ruskými útokmi na infraštruktúru. Za jeho vymenovanie hlasovalo len 210 poslancov, čo nestačilo na potrebnú väčšinu.

Opozičné strany vrátane liberálneho Holosu sa zdržali hlasovania a varujú pred destabilizáciou rezortu obrany, ktorého vedenie Šmyhaľ prebral ešte len nedávno.

Neschválenie prichádza uprostred širšej vládnej reorganizácie, ktorú Kyjev presadzuje pod tlakom blížiaceho sa štvrtého výročia ruskej invázie.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Od roku 2026 bude možné darovať dve percentá z dane rodičom

Rok 2026 prináša novinku pri poukazovaní podielu zaplatenej dane z príjmov. Fyzické osoby budú môcť po prvý raz venovať dve percentá zo zaplatenej dane aj svojim rodičom.

Daňovník môže poukázať dve percentá jednému rodičovi a ďalšie dve percentá druhému rodičovi. Možnosť venovať dve percentá neziskovým organizáciám zostáva zachovaná. Zmena sa týka poukázania podielu dane za rok 2025.

Základnou podmienkou je, aby bola daň riadne zaplatená a daňovník podal daňové priznanie alebo požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania v zákonom stanovenej lehote.

Podiel dane možno poukázať v daňovom priznaní podanom do 31. marca 2026 (prípadne v predĺženej lehote) alebo na samostatnom tlačive Vyhlásenie do 30. apríla 2026, ak ročné zúčtovanie vykonal zamestnávateľ.

V takom prípade je povinnou prílohou potvrdenie o zaplatení dane od zamestnávateľa. Vyhlásenie musí obsahovať identifikačné údaje rodičov – meno, priezvisko a rodné číslo.

Daňovník nesmie mať nedoplatok na dani vyšší ako päť eur do 15 dní od uplynutia lehoty na podanie priznania a pri ročnom zúčtovaní musí byť daň vyrovnaná v správnej výške do 30. apríla 2026.

Rodič musí byť k 31. decembru 2025 poberateľom dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku alebo už dôchodkový vek dosiahol a predpokladá sa spätné priznanie dôchodku. Daňový úrad prevedie podiel dane rodičom cez Sociálnu poisťovňu. Nárok zaniká úmrtím rodiča.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.