Preskočiť na obsah
  |  

Slovenský zákon o Benešových dekrétoch preveruje Brusel

Európska komisia aktuálne skúma list Katalin Sziliovej, hlavnej poradkyne maďarského premiéra, ktorá sa obrátila na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú v súvislosti s Benešovými dekrétmi.

Sziliová vo svojom otvorenom liste, zverejnenom na Facebooku, kritizuje novelu slovenského trestného zákona. Tá by podľa nej mohla trestne stíhať aj slovné prejavy týkajúce sa historických dekrétov, ktoré sa viažu na kolektívnu vinu Maďarov a Nemcov a na konfiškáciu ich majetku.

Zároveň upozorňuje, že zmena legislatívy by mohla byť v rozpore s Chartou základných práv EÚ. Vyzýva preto Brusel, aby podnikol kroky.

Podľa hovorcu komisie Marcusa Lammerta bola záležitosť v piatok potvrdená ako predmet aktuálneho skúmania.

(tasr, pir)

  |  

Putin sa snaží o deeskaláciu krízy v Iráne, tvrdí Kremeľ

Prezident Ruska Vladimir Putin sa podľa Kremľa aktívne snaží sprostredkovať deeskaláciu krízy v Iráne. Po rozhovoroch s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a iránskym prezidentom Masúdom Pezeškjánom vyjadril ochotu podporiť konštruktívny dialóg na Blízkom východe.

Moskva, ktorá má čoraz užšie väzby s Teheránom, odsúdila hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa voči Iránu.

Šanghajská organizácia pre spoluprácu zároveň označila západné sankcie za hlavný faktor iránskych nepokojov, ktoré vypukli koncom decembra.

Putin a Pezeškján potvrdili strategické partnerstvo a zhodli sa na politickom riešení napätia. Kremeľ považuje stabilitu v Iráne za kľúčovú.

Rusko tvrdí, že podporuje právo Iránu na mierový jadrový program a svojou účasťou sa snaží predísť ďalšej eskalácii v regióne.

(reuters, pir)

  |  

Kubánci protestujú pred ambasádou USA v Havane

Tisíce Kubáncov sa zhromaždili pred americkým veľvyslanectvom v Havane, aby vyjadrili protest proti USA po zajatí venezuelského prezidenta Nicolása Madura, blízkeho spojenca Kuby.

Demonštrácia sa konala v reakcii na americký útok vo Venezuele, pri ktorom zahynulo 32 kubánskych vojakov a agentov. Podľa tamojších médií ide o prvý ozbrojený konflikt medzi americkými a kubánskymi silami za uplynulé desaťročia.

Dav mával kubánskymi a venezuelskými vlajkami. Prezident Miguel Díaz-Canel v uniforme vyzval obyvateľov k jednote a varoval Washington, že imperialisti ich nezastavia.

Prezident USA Donald Trump medzitým pohrozil ukončením dodávok venezuelskej ropy a vyzval Havanu na dohodu. Díaz-Canel reagoval s dôrazom, že Kuba sa nevzdá.

(reuters, pir)

  |  

Medvedev: Zmluvy s armádou vlani podpísalo viac ako 422-tisíc ľudí

Dmitrij Medvedev, zástupca šéfa ruskej Bezpečnostnej rady, uviedol, že v minulom roku podpísalo zmluvy s ruskými ozbrojenými silami 422 704 ľudí. Informovali o tom ruské štátne agentúry.

Ide o nižší počet ako v roku 2024, keď podľa dostupných údajov uzavrelo kontrakty približne 450-tisíc záujemcov o vstup do armády.

Medvedev, bývalý ruský prezident, vystúpil s týmito číslami na stretnutí bezpečnostných predstaviteľov venovanom dronovým technológiám.

Ruský prezident Vladimir Putin v decembrovej bilancii roka tvrdil, že v roku 2025 bol nábor medzi operátormi dronov mimoriadne silný.

Medvedev dodal, že ďalších 32-tisíc ľudí sa vlani pripojilo k dobrovoľníckym brigádam a odišlo bojovať na Ukrajinu.

(reuters, lud)

  |  

Riaditeľ CIA rokoval s dočasnou prezidentkou Venezuely

Riaditeľ americkej CIA John Ratcliffe sa stretol s dočasnou venezuelskou prezidentkou Delcy Rodríguezovou v Caracase, aby na pokyn prezidenta Donalda Trumpa odovzdal posolstvo o ochote USA zlepšiť vzťahy.

Išlo o doteraz najvýraznejší signál americkej spolupráce po zosadení Nicolása Madura, píše Reuters. Diskusia sa sústredila na boj proti drogovým kartelom a stabilitu regiónu.

Washington sa síce oficiálne zdržal výziev na prevzatie moci opozíciou, no aktuálne uznáva Rodríguezovú ako partnerku na udržanie poriadku.

(reuters, pir)

  |  

Pavel dostal v Kyjeve vyznamenanie, Česko pošle Ukrajine stíhačky

Český prezident Petr Pavel počas návštevy Kyjeva oznámil, že Česká republika čoskoro dodá Ukrajine bojové lietadlá schopné zostreľovať drony. Spresnil, že ide o stíhačky účinné v boji proti tejto hrozbe, pričom v minulosti spomínal typ L-159.

Dodal tiež, že Praha zvažuje poskytnutie pasívnych radarov na včasné varovanie.

Pavel, silný podporovateľ Ukrajiny a bývalý šéf Vojenského výboru NATO, dlhodobo presadzuje pomoc Kyjevu vrátane munície financovanej západnými partnermi.

Nová česká vláda pod vedením Andreja Babiša s pokračovaním tejto iniciatívy súhlasí, avšak bez využitia štátneho rozpočtu.

Česká armáda má momentálne 24 lietadiel L-159, ktoré slúžia najmä na výcvik a podporu pozemných síl. Paralelne disponuje švédskymi stíhačkami Gripenmi a čaká na dodanie amerických F-35. Praha už v minulosti poskytla Ukrajine tanky aj vrtuľníky a z NATO získala kompenzácie.

Zelenskyj v piatok v Kyjeve udelil Pavlovi štátne vyznamenanie Rad kniežaťa Jaroslava Múdreho najvyššieho stupňa za významný prínos k česko-ukrajinskej spolupráci a k obrane ukrajinského územia.

(reuters, pir)