Plány labouristickej vlády, ktoré sa čoraz viac spoliehajú na obnoviteľné zdroje, budú ceny energií len zvyšovať. Na nedávnom vypočutí v parlamente vrcholní manažéri energetických spoločností otvorene poukázali na realitu.
Za brzdu zaťahuje nielen Farage, ale aj Starmer a Blair.
Chris Norbury, generálny riaditeľ energetickej spoločnosti E.ON UK, povedal, že aj keby veľkoobchodné ceny elektriny klesli na nulu, účty pre domácnosti by zostali rovnako vysoké. Dôvodom sú rastúce poplatky a náklady vyplývajúce z klimatických politík, ktoré tvoria čoraz väčšiu časť konečnej ceny.
Strana Reform UK s lídrom Nigelom Farageom, ktorá momentálne vedie v prieskumoch a môže zostaviť budúcu vládu, ako prvá vyzvala na zrušenie cieľov uhlíkovej neutrality. Kritizuje najmä ich nedomyslenosť a vysoké náklady. Konzervatívci, ktorí čelia hrozbe volebného kolapsu, ju rýchlo nasledovali a prisľúbili zrušenie zákona o zmene klímy. Dokonca aj premiér Keir Starmer už údajne zvažuje odklad alebo zmiernenie niektorých zelených záväzkov, aby upokojil nespokojných voličov.
Dokonca aj Inštitút Tonyho Blaira – think-tank, ktorý zvyčajne podporuje klimatické opatrenia – teraz odporúča dočasne zrušiť uhlíkové dane na plyn až do roku 2030. Cieľom je znížiť ceny energií a uprednostniť lacnú a dostupnú elektrinu pred rýchlym znižovaním emisií, podobne ako to robia USA a Čína.
To, čo sa deje v Spojenom kráľovstve, nie je ojedinelý problém. Je to signál širšieho ústupu od ambicióznych plánov uhlíkovej neutrality, ktoré ešte nedávno presadzovali politici v USA, Európe a ďaleko za jej hranicami.
V Austrálii konzervatívna Liberálna strana úplne opustila cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a sústreďuje sa na lacnejšiu energiu. Nemecká populistická pravicová strana AfD dnes vedie vo volebných prieskumoch, kritizuje „elitárske“ ekologické záťaže a sľubuje zastavenie dekarbonizácie. Aj nová japonská premiérka Sanae Takaičiová uprednostňuje návrat k jadrovej energii, aby zabezpečila energetickú bezpečnosť namiesto agresívneho rozvoja obnoviteľných zdrojov.
Únia postupuje miernejšie.
Aj Európska únia ustupuje zo svojich plánov. Pod tlakom protestov farmárov a snáh o dereguláciu zmierňuje environmentálne pravidlá a upravuje finančné regulácie týkajúce sa udržateľnosti. Klimatické ciele pre rok 2040 boli oslabené a môžu sa ďalej uvoľňovať, ak by mali negatívny dosah na ekonomiku Únie.
Aj veľké korporácie, ktoré sa prezentovali ako zelené, sa postupne stiahli. Banka Wells Fargo zrušila svoj záväzok nulových emisií v marci 2025, zatiaľ čo investičný gigant BlackRock v januári vystúpil z Net Zero Alliance. Ako dôvod uviedol rastúci politický odpor voči takzvanému „etickému“ investovaniu (ESG).
Táto rastúca nespokojnosť väčšinou nespochybňuje klimatickú krízu, ale zdôrazňuje, že nemožno ignorovať ani náklady klimatických politík. Dosiahnutie nulových emisií bude stáť stovky biliónov dolárov, pričom prínosy budú oveľa menšie.
Navyše, aj keby všetky bohaté krajiny dosiahli nulové emisie do roku 2050, klimatické modely ukazujú, že by to znížilo očakávané otepľovanie do konca storočia len o menej ako 0,1 stupňa Celzia. Cenou za tento nepatrný výsledok by však bol drastický prepad HDP o 8 až 18 percent už v polovici tohto storočia.
Bezbolestná zelená transformácia nie je realistická.
Čoraz jasnejšie sa ukazuje, že predstava lacnej alebo „bezbolestnej“ zelenej transformácie nie je realistická. Ak sú politici, ktorí presadzujú tvrdé klimatické opatrenia, naozaj presvedčení, že boj za klímu ospravedlňuje nehorázne zdražovanie a premenu elektriny na luxus pre milióny ľudí, mali by to priznať na rovinu. A to je argument, ktorý verejnosť len ťažko prijme. Príkladom je Spojené kráľovstvo: kedysi energetická veľmoc, dnes odstrašujúci príklad krajiny s najvyššími cenami energií.
Do diskusie vstupuje filantrop Bill Gates, ktorý vo svojom nedávnom memorande pred samitom COP30 vyzýva na zásadnú zmenu prístupu ku klimatickej politike. Zdôrazňuje tri dôležité fakty:
- zmena klímy je vážna, ale neznamená zánik ľudstva;
- samotná teplota nie je najlepším ukazovateľom pokroku;
- najlepšou ochranou pred klimatickými rizikami sú zdravé, prosperujúce a stabilné spoločnosti.
To znamená koniec slepej posadnutosti znižovaním emisií, ktorá doteraz diktovala energetickú politiku v Británii, Európe aj v celom západnom svete. Gates zdôrazňuje, že sa musíme sústrediť na to, čo skutočne zlepšuje životy ľudí. Pre chudobné krajiny to znamená riešiť hlad, chudobu a choroby, aby ľudia mohli žiť kvalitnejší život a lepšie sa prispôsobiť dôsledkom teplejšieho podnebia. Pre bohaté krajiny to znamená priamo riešiť problémy, ako sú zamestnanosť, vzdelávanie, migrácia, obrana a energetická bezpečnosť.
Ak chceme reagovať na klimatickú zmenu rozumne, musíme sa presunúť od zvyšovania cien energií k inováciám, ktoré postupne spravia zelenú energiu lacnejšou. Namiesto plošného zvyšovania cien a dotovania dnešných nestabilných a nekonkurencieschopných obnoviteľných zdrojov musíme masívne investovať do výskumu. Potrebujeme prelomové riešenia, ako sú pokročilá jadrová energetika, zachytávanie uhlíka, geoinžinierstvo alebo efektívnejšia výroba a skladovanie zelenej energie.
Politici, ktorí stále hovoria o „bezbolestnej“ zelenej transformácii, teraz musia obhajovať niečo, čo sa obhájiť nedá: extrémne drahú energiu s minimálnym klimatickým efektom. Éra net-zero sa rozpadá. Nastal čas na úprimnosť, na inovácie a politiky, ktoré skutočne zlepšujú život ľudí.
Bjorn Lomborg je prezident organizácie Kodanský konsenzus (Copenhagen Consensus), hosťujúci výskumník v Hooverovom inštitúte pri Stanfordskej univerzite a autor kníh „Falošný poplach“ (False Alarm) a „Najprv to najdôležitejšie“ (Best Things First).
