Preskočiť na obsah
Minúta  |  

AFP: Dočasná prezidentka Venezuely navštívi Spojené štáty

Dočasná prezidentka Venezuely Delcy Rodríguezová čoskoro navštívi Spojené štáty, oznámil americký predstaviteľ. Pôjde o jej prvú návštevu USA po tom, ako americké špeciálne jednotky zajali a z vlasti odvliekli venezuelského prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku. Píše agentúra AFP.

Návšteva sa podľa predstaviteľa, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, uskutoční čoskoro. Dátum zatiaľ nebol stanovený.

Viceprezidentka sa dočasne ujala prezidentského úradu po zadržaní Madura. Od prevzatia právomocí prepustila z väzenia desiatky politických väzňov. Stále však podlieha americkým sankciám a jej majetok je zmrazený.

Caracas dosiaľ nepotvrdil správu o údajnej plánovanej návšteve. AFP konštatuje, že cesta môže Rodríguezovej spôsobiť problémy v rámci jej vlády. Niektorí tamojší predstavitelia totiž stále odmietajú „hemisférický imperializmus USA“.

Rodríguezová bude prvým faktickým lídrom Venezuely, ktorý navštívi USA za viac než 25 rokov – okrem prezidentov prítomných na zasadnutiach OSN v New Yorku. Posledná bilaterálna schôdzka hláv štátov Venezuely a USA sa uskutočnila v 90. rokoch 20. storočia pred tým, než sa prezidentského úradu vo Venezuele ujal Hugo Chávez.

(tasr, luc)

Minúta  |  

Trump tvrdí, že Putin prijal pozvanie do Rady mieru, ten to poprel

Donald Trump vyhlásil, že Vladimir Putin prijal jeho pozvanie pripojiť sa k iniciatíve Rada mieru, ktorej cieľom je riešenie globálnych konfliktov. Ruský prezident však toto tvrdenie rýchlo korigoval s tým, že pozvanie je zatiaľ len predmetom posudzovania.

„Bol pozvaný. Prijal to,“ povedal Trump novinárom na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose po stretnutí so šéfom NATO Markom Ruttem.

Krátko po Trumpových vyjadreniach Putin oznámil ruskej Bezpečnostnej rade, že ministerstvo zahraničných vecí návrh stále skúma a v primeranom čase naň odpovie.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Čiastočné otvorenie Krásnej Hôrky nebude možné

Obnova hradu Krásna Hôrka pokračuje pomalým tempom a jej dokončenie je v nedohľadne. Po stredajšom poslaneckom prieskume predseda kultúrneho výboru Roman Michelko (SNS) priznal, že čiastočné otvorenie hradu pred úplným dokončením obnovy nevyzerá reálne – expozície možno vzniknú až po roku 2030.

Slovenské národné múzeum (SNM) už vyčerpalo 67 percent účelových zdrojov a z plánovaných 12 miliónov bude musieť približne 10 miliónov vrátiť. Financovanie ďalšej fázy obnovy je tak otázne.

Progresívne Slovensko upozorňuje na chaotické riadenie projektu, právne komplikácie a neistotu okolo nového zhotoviteľa. Hoci SNM vyhralo všetky súdne spory, verejné obstarávanie sa ešte len začne. Problémom zostávajú aj neskolaudované strechy, ktoré bránia ďalšiemu postupu.

Ministerstvo kultúry uvádza, že celkové náklady na dokončenie dosahujú 16 miliónov eur a na riešení sanácie spolupracuje so Slovenskou technickou univerzitou. Termín sprístupnenia hradu verejnosti tak ostáva v nedohľadne.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Orbán pred voľbami rozdá reštauráciám miliardy forintov

Maďarský premiér Viktor Orbán ohlásil rozsiahlu finančnú pomoc reštauračnému sektoru vo výške 100 miliárd forintov (260 miliónov eur) len pár mesiacov pred parlamentnými voľbami.

V snahe podporiť ekonomiku a získať podporu voličov jeho vláda ponúka likviditnú injekciu, znižuje dane pre podniky aj domácnosti a rozširuje sociálne výhody.

Reštaurácie získajú úľavy na daniach z cestovného ruchu a zábavy aj výhodnejší daňový režim na servisné poplatky. Balík je reakciou na kombináciu rastúcich nákladov, minimálnej mzdy zvýšenej o 11 percent a obáv verejnosti z nákladov na bývanie a kúrenie.

Orbán zvažuje aj predĺženie dotácií na energie.

Prieskumy naznačujú, že jeho strana Fidesz zaostáva za opozičným hnutím Tisza, čo môže vysvetľovať intenzitu predvolebných výdavkov. Agentúra Fitch však varuje pred negatívnymi dôsledkami takéhoto míňania na hodnotenie krajiny.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Pri protestoch v Iráne zahynulo údajne viac ako tritisíc ľudí

Počet obetí protestov v Iráne zostáva nejasný a jednotlivé zdroje prinášajú výrazne odlišné čísla. Štátna televízia IRIB uviedla, že pri nepokojoch zahynulo 3 117 ľudí, pričom iránske úrady počas víkendu hovorili až o najmenej päťtisíc mŕtvych.

Podľa nadácie pre veteránov a mučeníkov je väčšina obetí považovaná za „mučeníkov“ a ide najmä o nevinných civilistov vrátane náhodných okoloidúcich. Zároveň tvrdí, že časť násilia mali na svedomí „teroristické prvky“ v dave podporované Spojenými štátmi.

Nezávislé ľudskoprávne organizácie však tieto tvrdenia spochybňujú. HRANA hovorí o viac než 4 500 obetiach a viac než 26-tisíc zadržaných, zatiaľ čo Iran Human Rights uvádza 3 428 mŕtvych, no pripúšťa, že reálny počet môže byť výrazne vyšší.

Presné údaje komplikuje dlhodobé vypnutie internetu, ktoré má podľa organizácií zakryť rozsah represálií.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Kallasová: EÚ plánuje podpísať s Indiou obranný a bezpečnostný pakt

Európska únia a India plánujú podpísať nový bezpečnostný a obranný pakt, ktorý má prehĺbiť spoluprácu v oblastiach ako kybernetická bezpečnosť, boj proti terorizmu či námorná obrana.

Oznámila to šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová v Európskom parlamente s dôvetkom, že ide o reakciu na globálny tlak spôsobený vojnami, ekonomickou fragmentáciou a geopolitickým napätím. Podľa nej si dve veľké demokracie nemôžu dovoliť váhať.

Pakt by mal byť podpísaný počas blížiacej sa návštevy lídrov EÚ v Indii. Tento krok zapadá do širšej stratégie Bruselu, ktorý v čase obáv z nespoľahlivosti USA pod Trumpovým vedením posilňuje bezpečnostné väzby s partnermi ako Kanada či Británia. India, ktorá sa tradične spoliehala na ruskú výzbroj, sa snaží o diverzifikáciu a podporu domácej produkcie.

Okrem obrany sa EÚ a India snažia finalizovať aj dohodu o voľnom obchode a mobilite pracovníkov, študentov a výskumníkov.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.