Preskočiť na obsah
  |  

Fínsko: Rusko chce narúšať podmorskú infraštruktúru

Fínske veliteľstvo obrany upozorňuje na rastúce riziko sabotáží v Baltskom mori, pričom za najpravdepodobnejšieho aktéra označuje Rusko.

Hoci priamy dôkaz chýba, zintenzívnenie incidentov – ako poškodené káble či výpadky vedení – podľa fínskej správy signalizuje zmenu správania a možný zámer Moskvy poškodiť strategickú infraštruktúru.

Na Silvestra zadržali ruský nákladný tanker podozrivý zo sabotáže. NATO na situáciu reagovalo zvýšením prítomnosti v regióne.

Podľa fínskeho spravodajského šéfa Pekku Turunena sú opakované incidenty nezvyčajné a ich počet v roku 2023 výrazne narástol.

Okrem podmorských incidentov sa množia aj prípady podozrivej aktivity okolo vojenských zariadení na pevnine. Fínske úrady zaznamenali nárast pohybu dronov i neznámych osôb v okolí cvičení.

(reuters, pir)

  |  

Trump podpisom charty oficiálne založil Radu mieru

Americký prezident Donald Trump v Davose podpisom charty založil Radu mieru, novú medzinárodnú iniciatívu, ktorá má podľa neho riešiť nielen konflikt v Gaze, ale aj širšie globálne výzvy. Tvrdí, že nejde o náhradu OSN, ale o doplnkový nástroj, ktorý má využívať nevyužitý potenciál OSN.

Napriek tomu rada vyvoláva podozrenie, že by mohla oslabiť tradičné globálne inštitúcie. Trump plánuje byť doživotným predsedom rady. Členstvo štátov má byť časovo obmedzené na tri roky, no krajiny si môžu kúpiť trvalé členstvo za jednu miliardu dolárov.

Francúzsko a Británia pozvanie odmietli, Čína sa zatiaľ nevyjadrila, Rusko iniciatívu študuje. Pripojilo sa zatiaľ 35 krajín vrátane Maďarska, Saudskej Arábie, Turecka či Izraela.

OSN vyhlásila, že sa bude na aktivitách rady podieľať len v súvislosti s riešením Gazy, ako to schválila Bezpečnostná rada OSN. Podujatie, počas ktorého Trump radu predstavil, sa konalo na okraji Svetového ekonomického fóra vo Švajčiarsku.

(reuters, pir)

  |  

SaS žiada disciplinárne konanie proti šéfovi SIS Gašparovi

Opozičná SaS opätovne vyzýva prezidenta Petra Pellegriniho, aby začal disciplinárne konanie voči riaditeľovi SIS Pavlovi Gašparovi a vyvodil voči nemu aj politickú zodpovednosť.

Na tlačovej konferencii to uviedli predseda SaS Branislav Gröhling a poslankyňa Mária Kolíková s tým, že návrh na disciplinárne konanie už podávali.

Gröhling kritizoval priebeh vyšetrovania dopravnej nehody, pri ktorej bol Gašpar účastníkom. Označil ho za zvláštny, a hoci SaS akceptuje, že polícia udalosť uzavrela ako priestupok, trvá na disciplinárnom riešení.

Kolíková zároveň pripomenula, že SIS podľa nej v minulosti zneužili na politický boj – spomenula správu o údajnom štátnom prevrate. Tvrdí, že Gašpar neskôr túto tému zľahčoval, a preto podľa nej prichádza do úvahy aj trestnoprávna zodpovednosť. SaS opakuje, že Gašpar by nemal viesť SIS a mali by ho odvolať.

Riaditeľ tajných bol účastníkom nehody koncom augusta 2025 v Nitre, pri ktorej utrpela ľahké zranenie maloletá osoba. Dychové skúšky boli u oboch vodičov negatívne. Polícia v januári oznámila, že objasňovanie ukončila s tým, že išlo o priestupok. O vine má rozhodnúť správny orgán.

(tasr, lud)

  |  

Eurokomisia ustála hlasovanie o nedôvere

Europoslanci vo štvrtok odmietli návrh na vyslovenie nedôvery Európskej komisii. Politická skupina Patrioti pre Európu síce iniciovala hlasovanie, no v pléne nezískala podporu: za návrh hlasovalo 165 poslancov, proti 390 a desiati sa zdržali.

Pred hlasovaním sa konala 19. januára plenárna rozprava s komisárom Marošom Šefčovičom.

Patrioti pre Európu zdôvodnili návrh nesúhlasom s obchodnou dohodou EÚ s Mercosurom. Členské štáty dohodu odsúhlasili 9. januára a zástupcovia ju podpísali 17. januára v Paraguaji.

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu umožňuje podať návrh na nedôveru, ak ho podpisom podporí aspoň desatina poslancov, teda v súčasnosti 72 europoslancov. Na prijatie je potrebná dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov, čo zároveň predstavuje väčšinu všetkých europoslancov.

(lud)

  |  

Česká polícia zadržala muža pre vyhrážky prezidentovi Pavlovi

Česká polícia zadržala muža podozrivého z prečinu nebezpečného vyhrážania sa v súvislosti s návštevou prezidenta Petra Pavla v Olomouckom kraji. Uviedla to vo štvrtok na sociálnej sieti X.

„V súvislosti s návštevou prezidenta ČR v Olomouckom kraji preverujeme nevhodný komentár k článku, uverejnený na sociálnej sieti. Päťdesiatosemročného pisateľa z okresu Prostějov sme zadržali. Vykonávame s ním úkony trestného konania pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania sa, za ktoré mu hrozia až tri roky za mrežami,“ napísala polícia na sieti X.

Počas dvojdňovej návštevy Olomouckého kraja má prezident v pláne navštíviť okrem krajského mesta aj Přerov, Prostějov a Hranice.

Vo štvrtok dopoludnia debatoval so študentmi gymnázia, kde podľa českých médií okrem iného uviedol, že európske štáty Severoatlantickej aliancie by mali byť v prípade nezhôd so Spojenými štátmi schopné postarať sa o svoju bezpečnosť samy. Podľa Pavla na to majú kapacitu.

(tasr, lud)

  |  

Austrália si uctila obete útoku na Bondi Beach

Austrálsky premiér Anthony Albanese vo štvrtok vyjadril hlbokú ľútosť nad tým, že nedokázal zabrániť decembrovému teroristickému útoku na Bondi Beach, pri ktorom otec a syn zabili 15 ľudí počas židovských osláv Chanuky.

Útok inšpirovaný Islamským štátom šokoval krajinu a vyvolal silnú verejnú reakciu. Počas pietnej spomienky v Sydney sa premiér verejne ospravedlnil za vládu a rodinám obetí odkázal, že „prišli osláviť sviatok svetla, a odišli ste poznačení násilím z nenávisti“.

Vlajky na budovách vo štvrtok spustili na pol žrde a v celej krajine držali minútu ticha – od opery v Sydney až po štadióny Australian Open.

Vládu kritizovali za nedostatočnú reakciu na vlnu antisemitizmu, no tá argumentuje prijatím prísnejších zákonov o zbraniach a nenávistných prejavoch.

Napriek tomu viacerí príbuzní obetí vnímajú ospravedlnenie ako neskoré a nedostatočné.

(reuters, pir)