Preskočiť na obsah
  |  

Takáč podal trestné oznámenie na poslankyňu Holečkovú

Opozičná poslankyňa Martina Bajo Holečková (SaS) informovala, že čelí trestnému oznámeniu, ktoré na ňu podal minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer).

Dôvodom má byť zverejnenie oficiálneho stanoviska Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, ktoré podľa nej vyvracia ministrovo tvrdenie o vykonaní hydrogeologického prieskumu pred zakopaním uhynutých zvierat pri Leviciach počas výskytu slintačky a krívačky.

„Minister Takáč sa na výbore v parlamente vyjadril, že hydrogeologický prieskum robil Štátny ústav Dionýza Štúra. Toto jeho vyjadrenie je aj na kamere. Mne sa však podarilo získať od tohto úradu oficiálny dokument, v ktorom píšu, že žiadny hydrogeologický prieskum nebol robený,“ ozrejmila.

Túto informáciu následne zverejnila. „Ministrovi Takáčovi odpoveď štátnej inštitúcie zjavne prekážala tak veľmi, že na mňa podal trestné oznámenie,“ dodala.

Holečková tvrdí, že minister nehovoril pravdu a štát situáciu nezvládol – obyvatelia ani samospráva o zakopávaní nevedeli.

Kritizuje aj to, že hoci v kauze takzvaných haciend nepodali žiadne trestné oznámenie, za zverejnenie dokumentu čelí vyšetrovaniu. Napísala, že sa nenechá zastrašiť a plánuje pokračovať v kontrole vládnych krokov.

(mja)

  |  

NATO varuje pred rastúcou spoluprácou Číny a Ruska

Zintenzívňujúca sa spolupráca medzi Čínou a Ruskom znepokojuje NATO, upozornil vysoký veliteľ Aliancie Alexus Grynkewich.

Podľa neho dochádza k častejším spoločným hliadkam na mori aj vo vzduchu vrátane dlhých letov strategických bombardérov. NATO preto hľadá spôsoby, ako posilniť svoju prítomnosť najmä v oblasti Arktídy.

Súčasne sa rieši spor okolo Grónska, kde americký prezident Donald Trump upustil od hrozby uvalenia ciel ako páku na jeho získanie. Vyhlásil, že o sile neuvažuje a rokovania o dohode s Dánskom sú na dobrej ceste.

NATO medzitým čaká na jasné smerovanie v tejto záležitosti, uviedol admirál Giuseppe Cavo Dragone.

(reuters, mja)

  |  

V Žiline otvorili najväčšiu investíciu v histórii železníc

Modernizáciu železničného uzla v Žiline, ktorá je najväčším investičným projektom v histórii slovenskej železničnej dopravy, oficiálne uviedli do prevádzky.

Slávnostnú pásku na jednom z nástupíšť žilinskej železničnej stanice prestrihli v spoločnosti zástupcov dodávateľa minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) a generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Miroslav Garaj.

Za 318 miliónov eur zmodernizovali 14 kilometrov tratí v smere východ – západ a dva kilometre v smere sever – juh.

Cestujúci teraz môžu využívať šesť nových bezbariérových nástupíšť a rýchlejšie spojenia s rýchlosťou do 160 km/h. Súčasťou modernizácie sú aj nové zabezpečovacie systémy a dispečerské pracoviská. Každý deň prejde stanicou približne 300 vlakov.

Projekt, ktorý realizovalo konzorcium pod vedením spoločnosti Strabag, meškal asi rok pre pandémiu, logistické problémy a komplikované podmienky.

Práce však v okolí pokračujú – budujú cestný nadjazd z Ľavobrežnej na Ulicu 1. mája, ktorý má byť dokončený do polovice roka 2027.

(tasr, mja)

  |  

ESĽP: Slovensko porušilo práva ženy týranej exmanželom

Slovensko zlyhalo pri ochrane ženy pred domácim násilím – rozhodol Európsky súd pre ľudské práva. Podľa súdu štát porušil článok 3 Dohovoru o ľudských právach, keď nedostatočne vyšetril prípady fyzického a psychického týrania zo strany bývalého manžela.

Súd kritizoval najmä formalistický prístup okresného súdu, nedostatočné zohľadnenie rodovo podmieneného násilia a prieťahy v konaní. Vyšetrovanie a procesy trvali viac ako sedem rokov, počas ktorých musela obeť znova a znova prežívať traumy.

Súd v Štrasburgu to označil za neľudské zaobchádzanie a prikázal Slovensku vyplatiť obeti 18 500 eur ako kompenzáciu za nemajetkovú ujmu a trovy konania.

Prípad zároveň upozorňuje na systémové zlyhávanie justície v prípadoch domáceho násilia.

(tasr, mja)

  |  

Poľsko hlási zvýšenú aktivitu dronov pri bieloruskej hranici

Poľsko hlási zvýšenú aktivitu malých dronov pri hraniciach s Bieloruskom, čo vníma ako ďalší z prvkov hybridnej taktiky Minska. Incident sa odohral v stredu večer a nepredstavoval priamu hrozbu pre poľský vzdušný priestor.

Varšava však považuje takéto aktivity za pokus o otestovanie svojho obranného systému a destabilizáciu bezpečnostnej situácie. V reakcii na to si predvolala bieloruského veľvyslanca.

Napätie medzi oboma krajinami pretrváva od začiatku vojny na Ukrajine a zhoršujú ho aj spory o migráciu a pašovanie.

Situáciu komplikuje aj vývoj v Litve, kde podobné incidenty s balónmi opakovane narušili prevádzku letiska vo Vilniuse. Litovské úrady hovoria o hybridnom útoku Bieloruska a vyhlásili stav núdze.

(reuters, pir)

  |  

Osem slovenských europoslancov hlasovalo za pád Komisie

Poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtok v Štrasburgu odmietli návrh na vyslovenie nedôvery Európskej komisii. Za pád Komisie pod vedením predsedníčky Ursuly von der Leyenovej hlasovalo osem slovenských europoslancov, šesť bolo proti.

Za vyslovenie nedôvery hlasovali Milan Uhrík a Milan Mazurek (obaja ESN/Republika), ako aj nezaradení europoslanci Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer) a Branislav Ondruš (Hlas).

Proti návrhu a za zachovanie súčasnej Komisie boli slovenskí europoslanci Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci RE/PS) a Miriam Lexmann (EPP/KDH).

Celkovo návrh podporilo 165 europoslancov, proti bolo 390 a desať sa zdržalo hlasovania. Na jeho schválenie by bola potrebná dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov, ktorá zároveň musí predstavovať väčšinu všetkých členov Európskeho parlamentu.

(tasr, pir)