Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rím protestuje proti prepusteniu majiteľa baru v Crans-Montane

Taliansko reaguje na prepustenie Jacquesa Morettiho, majiteľa baru Le Constellation vo Švajčiarsku, kde počas novoročného požiaru zahynulo 40 ľudí vrátane šiestich Talianov.

Premiérka Giorgia Meloniová označila rozhodnutie súdu za „urážku pamiatky obetí“ a s ministrom zahraničia nariadili odvolanie talianskeho veľvyslanca z Bernu.

Talianska vláda vyjadrila pobúrenie nad tým, že Moretti bol prepustený napriek riziku úteku a manipulácie s dôkazmi. Prepustenie na kauciu vo výške 200-tisíc frankov súd podmienil denným hlásením sa na polícii.

Právnici obetí krok kritizovali ako nepochopiteľný a obávajú sa, že by mohli zmiznúť kľúčové dôkazy.

Manželia Morettiovci vyjadrili ľútosť a tvrdia, že budú s vyšetrovateľmi spolupracovať.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Babiš sa stal opäť predsedom ANO. Zvolili ho bez protikandidáta

Andrej Babiš zostáva predsedom českého hnutia ANO, keď ho na celoštátnom sneme opäť zvolili za lídra. Získal silnú podporu – hlasovalo zaňho 196 z 209 delegátov. Babiš tak pokračuje vo vedení strany, ktorú založil v roku 2011, nepretržite od jej vzniku.

V prejave sa dotkol viacerých tém: zhodnotil volebné úspechy, kritizoval médiá a bývalú vládu, navrhol spoločného prezidentského kandidáta koalície do volieb v roku 2028 a ohlásil februárové stretnutie s prezidentom Francúzska Emmanuelom Macronom.

Po víťazstve vo voľbách do snemovne v roku 2025 ANO zostavilo vládu so stranami SPD a Motoristi sebe.

Babiš sa tak v decembri vrátil do funkcie premiéra. V politickej kariére začínal ako minister financií vo vláde Bohuslava Sobotku, odkiaľ ho v roku 2017 odvolali pre podozrenia okolo majetkových pomerov.

(tasr, pir)

Minúta  |  

USA predstavili Izraelu plán „novej Gazy“, rokovali aj s Netanjahuom

Americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner pricestovali do Izraela, aby s premiérom Benjaminom Netanjahuom rokovali o budúcnosti Pásma Gazy.

Plány USA počítajú s „novou Gazou“ – modernizovanou infraštruktúrou a letoviskami – ako so súčasťou širšieho mierového plánu prezidenta USA Donalda Trumpa pre Izrael a Hamas.

Washington už vstúpil do druhej fázy dohody. Izraelské sily sa majú sťahovať a Hamas by mal prenechať správu územia prechodnej komisii. Hraničný priechod v Rafahu sa má opäť otvoriť, no Izrael chce kontrolovať počet navrátilcov.

Od októbra 2023 si konflikt vyžiadal viac ako 71-tisíc obetí. Gazu navyše z veľkej časti kontroluje izraelská armáda.

Trump medzičasom varoval Irán pred eskaláciou, hoci dúfa, že americké jednotky nebude musieť nasadiť.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Líbya chce zvýšiť ťažbu ropy. Podpisuje zmluvu s ropnými gigantmi

Líbya uzatvára 25-ročné partnerstvo s ropnými gigantmi TotalEnergies (Francúzsko) a ConocoPhillips (USA), ktoré do krajiny prinesie viac ako 20 miliárd dolárov investícií. Cieľom dohody je výrazné posilnenie ťažobnej kapacity, konkrétne až o 850-tisíc barelov ropy denne.

Podľa premiéra Abdulhamída ad-Dabíba by zmluva mohla vyniesť čistý zisk vo výške viac než 376 miliárd dolárov. Zmluva bola podpísaná cez spoločnosť Waha Oil Company, ktorá patrí pod štátny ropný koncern.

Okrem toho Líbya plánuje aj spoluprácu s americkým Chevronom a egyptským ministerstvom ropného priemyslu.

V kontexte predošlých desaťročí chaosu a rozdelenia krajiny medzi znepriatelené mocenské tábory ide o pokus stabilizovať sektor a prilákať späť veľkých investorov. Podľa líbyjského premiéra dohody reflektujú zlepšujúce sa vzťahy krajiny s globálnymi hráčmi v energetike a otvárajú cestu k oživeniu hospodárstva.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Merz vysvetlil, prečo sa Nemecko nezapojí do Rady mieru

Nemecký kancelár Friedrich Merz odmietol účasť Berlína v Rade mieru prezidenta USA Donalda Trumpa s odvolaním sa na ústavné prekážky. Pôvodne bol otvorený spolupráci, no podľa jeho slov je súčasné zloženie rady pre Nemecko neprijateľné, píše DW.

Na tlačovej konferencii v Ríme zároveň potvrdil, že Berlín má záujem hľadať nové formáty spolupráce s USA, ktoré by mohli prispieť k mieru vo svete – od Blízkeho východu po Ukrajinu.

Rada mieru bola oficiálne vytvorená v Davose 22. januára, pričom jej cieľom je obnova Gazy a neskôr širší záber na globálne konflikty. Zúčastnilo sa na nej menej ako 20 krajín bez tradičných západoeurópskych spojencov. Z EÚ sa pridali len Maďarsko a Bulharsko.

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj účasť Ukrajiny podmienil koncom vojny – medzi členmi sú totiž aj Rusko a Bielorusko.

(pir)

Minúta  |  

USA zvažujú zrušenie ciel pre Indiu po poklese dovozu ruskej ropy

Spojené štáty zvažujú uvoľnenie ciel na indický export po tom, ako India výrazne znížila dovoz ruskej ropy. Americký minister financií Scott Bessent to naznačil počas Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose.

Zdôraznil, že nákupy ruskej ropy indickými rafinériami sa „prepadli“, čo považuje za úspech amerického tlaku.

Pripomenul však, že clá stále platia – vrátane 25-percentnej sadzby uvalenej vlani v reakcii na dovoz ruskej ropy. „Predpokladám, že existuje cesta k ich zrušeniu,“ povedal Bessent.

Dovoz ruskej ropy do Indie sa v decembri prepadol na dvojročné minimum, zatiaľ čo podiel OPEC na indickom trhu dosiahol 11-mesačné maximum.

Bessentove slová prichádzajú v čase, keď prezident USA Donald Trump opätovne zvyšuje tlak na Indiu a varuje pred ďalšími clami, ak by krajina neprestala s nákupom ruskej ropy.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.