Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael chce novú dohodu s USA, zvažuje menej amerických dotácií

Izrael sa pripravuje na rokovania o novej desaťročnej bezpečnostnej dohode s USA. Hoci krajina chce zachovať americkú vojenskú podporu, naznačuje zámer postupne znižovať svoju finančnú závislosť.

Podľa odchádzajúceho finančného poradcu izraelského ministerstva obrany Gila Pinchasa bude Izrael uprednostňovať spoločné obranné projekty pred priamou finančnou pomocou.

Súčasná dohoda, ktorá je platná do roku 2028, garantuje Izraelu 38 miliárd dolárov, z toho 3,3 miliardy ročne na nákup amerických zbraní.

Pinchas označil partnerstvo za hodnotnejšie než „bezplatné peniaze“ a tvrdí, že takéto financovanie môže do budúcnosti ubúdať.

Rovnako premiér Benjamin Netanjahu vyjadril nádej, že krajina zvládne prechod k samostatnejšiemu modelu bezpečnostnej spolupráce s USA.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Saudská Arábia stopla ikonický Mukaab

Saudská Arábia nečakane pozastavila výstavbu obrovského futuristického mrakodrapu Mukaab v tvare kovovej kocky, ktorý mal byť dominantou rozvojovej štvrte New Murabba v Rijáde.

Projekt prezentovaný ako „vstup do iného sveta“ mal obsahovať najväčšiu AI kupolu na planéte, panoramatickú zikkuratovú štruktúru a vnútorný priestor veľký ako 20 Empire State Buildingov.

Výstavba sa podľa insiderov zastavila ešte predtým, než sa dostala za fázu výkopových prác. Dôvodom je prehodnocovanie financovania a realizovateľnosti.

Ceny ropy klesajú a saudský fond PIF sa zameriava na výnosnejšie sektory, ako logistika, AI či ťažba. Zároveň uprednostňuje prípravy na Expo 2030 a futbalové majstrovstvá sveta v roku 2034. Ambiciózny projekt, ktorý mal byť hotový do roku 2030, sa tak môže posunúť až o dekádu.

Vizuálne pripomínal islamskú stavbu Kába v centre mešity v Mekke, ktorá je najsvätejším miestom islamu, a smerom ku ktorej sa moslimovia modlia, čo projektu v minulosti prinieslo nemalú kritiku. Mukaab je prvým z projektov v hlavnom meste, ktorý čelí takémuto prerušeniu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Si Ťin-pching vyzval Fínsko, aby posilnilo vzťahy medzi Čínou a EÚ

Čínsky prezident Si Ťin-pching počas stretnutia s fínskym premiérom Petterim Orpom zdôraznil význam spolupráce pri podpore medzinárodného systému pod vedením OSN a presadzovaní multipolárneho poriadku.

Na stretnutí sa diskutovalo aj o bezpečnosti Arktídy, keďže topiace sa ľadové kryhy otvárajú nové a rýchlejšie námorné trasy, čím sa tranzitný čas medzi Áziou a Európou skráti takmer na polovicu.

Jedna tretina územia Fínska leží nad polárnym kruhom, zatiaľ čo Čína sa nazýva „štátom blízko Arktídy“ a má ambície vybudovať „polárnu Hodvábnu cestu“.

Prebrali aj incidenty s podmorskými káblami, v ktorých figurovali čínske lode. Fínsko vyjadrilo obavy z čínskych kontaktov so Severnou Kóreou v súvislosti s podporou ruskej invázie na Ukrajinu.

Si Ťin-pching ocenil možnosti spolupráce v oblasti energetiky, poľnohospodárstva a lesníctva a vyzval fínske firmy, aby využili príležitosti na čínskom trhu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Popularita Trumpa klesla na minimum. Američania kritizujú zásahy ICE

Popularita prezidenta USA Donalda Trumpa v otázke imigrácie výrazne klesla. Najnovší prieskum Reuters/Ipsos ukazuje, že len 39 percent Američanov schvaľuje jeho prístup, čo je najmenej od jeho návratu do Bieleho domu.

Dôvodom je najmä zásah imigračných agentov v Minneapolise, ktorý si vyžiadal život ďalšieho amerického občana. Až 58 percent respondentov uviedlo, že ICE zachádza pri svojich zásahoch príliš ďaleko.

V uliciach opäť vypukli protesty a niektorí republikáni sa od tvrdých praktík dištancujú – napríklad kandidát na guvernéra Minnesoty Chris Madel, ktorý odstúpil.

Celková podpora Trumpa klesla na 38 percent, no napriek tomu si republikáni udržiavajú náskok pred demokratmi v imigračnej politike. Trump sa po druhom zabití pri akcii ICE vyjadril zmierlivejšie a tvrdí, že nechce, aby ľudia umierali na uliciach USA.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Švédsko zníži trestnú zodpovednosť na 13 rokov

Švédska vláda chce znížiť minimálny vek trestnej zodpovednosti na 13 rokov pre najvážnejšie trestné činy, ako sú vražda či znásilnenie, píše portál Sweden Herald.

Trinásťroční páchatelia by mohli za vraždu stráviť jeden rok až dva roky v detskom väzení, 14-roční až štyri roky.

Minister spravodlivosti Gunnar Strömmer zdôraznil, že nejde o plošné opatrenie, ale o reakciu na eskaláciu násilia spojeného s gangmi. Zločinecké skupiny podľa neho zneužívajú deti mladšie ako 15 rokov, keďže im nehrozí reálne trestné stíhanie. Len vlani v štáte súdili 52 mladých pod 15 rokov za vraždu či sprisahanie.

Kritika však prichádza zo strany polície, prokuratúry aj väzenskej služby – obávajú sa neprimeraného zásahu do práv detí a nepripravenosti systému.

Napriek tomu chce vláda zákon presadiť ešte toto leto, zatiaľ na skúšobné päťročné obdobie. Návrh teraz posudzuje legislatívna rada, predtým ako poputuje do parlamentu.

(pir)

Minúta  |  

Pistorius: Nemecko už nemá ďalšie systémy Patriot pre Ukrajinu

Nemecko podľa ministra obrany Borisa Pistoriusa nemá kapacitu poskytnúť Ukrajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany Patriot. Krajina už odovzdala viac ako tretinu svojich zásob a čaká na ich doplnenie, píše Ukrajinska pravda.

Pistorius zároveň priznal, že aj dodávky systémov IRIS-T nestačia na čoraz intenzívnejšie ruské útoky. Zdôraznil, že Berlín je momentálne jediným dodávateľom týchto systémov pre Kyjev, a to dlhodobo.

Vyzval preto členské štáty NATO a EÚ, aby prehodnotili vlastné zásoby a hľadali možnosti, ako posilniť ukrajinskú obranu. Podľa Pistoriusa je povinnosťou spojencov zaistiť, aby Ukrajina nebola bezbranná.

Zároveň upozornil, že Nemecko už prispelo v neprimeranej miere a nemôže ísť ďalej bez koordinovanej pomoci ostatných štátov.

(pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.