Preskočiť na obsah
  |  

Si Ťin-pching vyzval Fínsko, aby posilnilo vzťahy medzi Čínou a EÚ

Čínsky prezident Si Ťin-pching počas stretnutia s fínskym premiérom Petterim Orpom zdôraznil význam spolupráce pri podpore medzinárodného systému pod vedením OSN a presadzovaní multipolárneho poriadku.

Na stretnutí sa diskutovalo aj o bezpečnosti Arktídy, keďže topiace sa ľadové kryhy otvárajú nové a rýchlejšie námorné trasy, čím sa tranzitný čas medzi Áziou a Európou skráti takmer na polovicu.

Jedna tretina územia Fínska leží nad polárnym kruhom, zatiaľ čo Čína sa nazýva „štátom blízko Arktídy“ a má ambície vybudovať „polárnu Hodvábnu cestu“.

Prebrali aj incidenty s podmorskými káblami, v ktorých figurovali čínske lode. Fínsko vyjadrilo obavy z čínskych kontaktov so Severnou Kóreou v súvislosti s podporou ruskej invázie na Ukrajinu.

Si Ťin-pching ocenil možnosti spolupráce v oblasti energetiky, poľnohospodárstva a lesníctva a vyzval fínske firmy, aby využili príležitosti na čínskom trhu.

(reuters, pir)

  |  

Popularita Trumpa klesla na minimum. Američania kritizujú zásahy ICE

Popularita prezidenta USA Donalda Trumpa v otázke imigrácie výrazne klesla. Najnovší prieskum Reuters/Ipsos ukazuje, že len 39 percent Američanov schvaľuje jeho prístup, čo je najmenej od jeho návratu do Bieleho domu.

Dôvodom je najmä zásah imigračných agentov v Minneapolise, ktorý si vyžiadal život ďalšieho amerického občana. Až 58 percent respondentov uviedlo, že ICE zachádza pri svojich zásahoch príliš ďaleko.

V uliciach opäť vypukli protesty a niektorí republikáni sa od tvrdých praktík dištancujú – napríklad kandidát na guvernéra Minnesoty Chris Madel, ktorý odstúpil.

Celková podpora Trumpa klesla na 38 percent, no napriek tomu si republikáni udržiavajú náskok pred demokratmi v imigračnej politike. Trump sa po druhom zabití pri akcii ICE vyjadril zmierlivejšie a tvrdí, že nechce, aby ľudia umierali na uliciach USA.

(reuters, pir)

  |  

Švédsko zníži trestnú zodpovednosť na 13 rokov

Švédska vláda chce znížiť minimálny vek trestnej zodpovednosti na 13 rokov pre najvážnejšie trestné činy, ako sú vražda či znásilnenie, píše portál Sweden Herald.

Trinásťroční páchatelia by mohli za vraždu stráviť jeden rok až dva roky v detskom väzení, 14-roční až štyri roky.

Minister spravodlivosti Gunnar Strömmer zdôraznil, že nejde o plošné opatrenie, ale o reakciu na eskaláciu násilia spojeného s gangmi. Zločinecké skupiny podľa neho zneužívajú deti mladšie ako 15 rokov, keďže im nehrozí reálne trestné stíhanie. Len vlani v štáte súdili 52 mladých pod 15 rokov za vraždu či sprisahanie.

Kritika však prichádza zo strany polície, prokuratúry aj väzenskej služby – obávajú sa neprimeraného zásahu do práv detí a nepripravenosti systému.

Napriek tomu chce vláda zákon presadiť ešte toto leto, zatiaľ na skúšobné päťročné obdobie. Návrh teraz posudzuje legislatívna rada, predtým ako poputuje do parlamentu.

(pir)

  |  

Pistorius: Nemecko už nemá ďalšie systémy Patriot pre Ukrajinu

Nemecko podľa ministra obrany Borisa Pistoriusa nemá kapacitu poskytnúť Ukrajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany Patriot. Krajina už odovzdala viac ako tretinu svojich zásob a čaká na ich doplnenie, píše Ukrajinska pravda.

Pistorius zároveň priznal, že aj dodávky systémov IRIS-T nestačia na čoraz intenzívnejšie ruské útoky. Zdôraznil, že Berlín je momentálne jediným dodávateľom týchto systémov pre Kyjev, a to dlhodobo.

Vyzval preto členské štáty NATO a EÚ, aby prehodnotili vlastné zásoby a hľadali možnosti, ako posilniť ukrajinskú obranu. Podľa Pistoriusa je povinnosťou spojencov zaistiť, aby Ukrajina nebola bezbranná.

Zároveň upozornil, že Nemecko už prispelo v neprimeranej miere a nemôže ísť ďalej bez koordinovanej pomoci ostatných štátov.

(pir)

  |  

Francúzsko zakáže sociálne siete deťom do 15 rokov, rozhodli poslanci

Francúzski poslanci schválili návrh zákona, ktorý zakazuje deťom do 15 rokov prístup k sociálnym médiám. Reagujú tak na rastúce obavy z online šikany a negatívneho vplyvu na duševné zdravie.

Zákon má platiť ešte pred začiatkom nového školského roka a vyžaduje od platforiem efektívne overovanie veku.

Prezident Emmanuel Macron zdôraznil potrebu nasledovať austrálsky príklad, kde už podobné obmedzenie platí. Podľa predkladateľky Laure Millerovej ide o boj za slobodu myslenia a zdravé detstvo.

Verejná podpora je silná – so zákazom súhlasí 73 percent opýtaných. Opatrenie však čelí aj výzvam pri vymáhaní, ako ukázal príklad z Austrálie, kde mladí ľudia obchádzajú systém.

(reuters, pir)

  |  

USA sú pripravené rokovať s Iránom, ak prejaví záujem

Spojené štáty naznačujú ochotu rokovať s Iránom, ak Teherán prejaví záujem o kontakt. Podľa amerického predstaviteľa si iránska strana dobre uvedomuje podmienky, za ktorých by k dialógu mohlo dôjsť.

Prezident Donald Trump zároveň varoval Irán pred ďalšími zásahmi proti demonštrantom a obnovou jadrového programu. Uviedol, že hoci smerom k Iránu vyslal vojenské sily, dúfa, že ich nebude musieť použiť.

Americká lietadlová loď a sprievodné plavidlá už dorazili na Blízky východ, čím sa rozšírili vojenské možnosti USA. Washington zatiaľ opakuje, že ide o obranné opatrenia.

Na napätú situáciu reagoval aj Teherán: vysokopostavený iránsky predstaviteľ vyhlásil, že akýkoľvek útok bude vnímaný ako vyhlásenie „totálnej vojny“.

(reuters, pir)