Preskočiť na obsah
  |  

Noemovej hrozia impeachmentom, Trump odvolanie odmieta

Demokrati v americkej Snemovni reprezentantov vyzvali prezidenta Donalda Trumpa na odvolanie ministerky vnútornej bezpečnosti Kristi Noemovej po tom, čo federálni agenti ICE zastrelili dvoch občanov v Minneapolise vrátane Alexa Prettiho.

Ak Trump Noemovú neodvolá, začnú proces impeachmentu, uviedli lídri demokratov Hakeem Jeffries, Katherine Clarková a Pete Aguilar. Návrh na impeachment predložila poslankyňa Robin Kellyová a podporilo ho už 162 z 213 demokratov.

Odvolanie Noemovej podporili aj republikánski senátori Thom Tillis a Lisa Murkowská. Tillis navrhol zmenu politiky rezortu, Murkowská žiada vyvodenie zodpovednosti za „chaos a tragédie“.

Republikáni majú v Snemovni (218 : 213) aj v Senáte (53 : 47) väčšinu, no niekoľko republikánov by mohlo hlasovať za odvolanie. Impeachment si vyžaduje nadpolovičnú väčšinu v Snemovni a dvojtretinovú väčšinu v Senáte.

Demokrati obviňujú Noemovú za postup ICE pri smrteľných zásahoch. Prezident Trump Noemovú podporil a odmietol jej odstúpenie. Povedal, že „robí skvelú prácu“.

(tasr, max)

  |  

Netanjahu: Gaza nebude obnovená skôr, než dôjde k odzbrojeniu

Premiér Izraela Benjamin Netanjahu na tlačovej konferencii po návrate tela posledného izraelského rukojemníka Rana Gviliho podľa Times of Israel zdôraznil, že Izrael si ponechá bezpečnostnú kontrolu nad Gazou aj Západným brehom.

Netanjahu uviedol, že prioritou je rozloženie Hamasu a tunelov v Gaze. Obvinil tiež administratívu bývalého prezidenta USA Joea Bidena zo smrti izraelských vojakov v dôsledku obmedzenia dodávok zbraní.

Neopomenul ani výzvu Saudskej Arábii, aby sa nespájala s Katarom a Tureckom, ak chce normalizovať vzťahy s Izraelom.

Kým návrat Gviliho tela ukončil prvú fázu prímeria, Izrael čelí napätiu v súvislosti s možným konfliktom s Iránom. Donald Trump otvoril druhú fázu plánu pre Gazu, ktorý podmieňuje jej rekonštrukciu demilitarizáciou.

Premiér tiež potvrdil plánované otvorenie hraničného priechodu Rafah medzi Gazou a Egyptom. Prechod bude povolený približne 50 osobám denne s rodinami, ale pod dôslednou izraelskou kontrolou. Prístup pre tovar zostane obmedzený.

(max)

  |  

Apoštolský nuncius predstavil knihu Entuziazmus

V bratislavskom Dome Quo Vadis sa 26. januára uskutočnila diskusia s apoštolským nunciom na Slovensku Nicolom Girasolim o jeho knihe Entuziazmus, ktorú vydal Spolok svätého Vojtecha. Publikácia sa v uplynulých mesiacoch zaradila medzi najpredávanejšie tituly vydavateľstva.

Apoštolský nuncius priblížil dôvody vzniku knihy a poukázal na nedostatok nadšenia v dnešnej spoločnosti. „Dnes ľudia čoraz menej vyhľadávajú spoločenstvo, zostávajú sami a práve samota je jedným z hlavných dôvodov straty entuziazmu,“ uviedol.

Počas diskusie sa s účastníkmi podelil o to, čo pre neho entuziazmus znamená a ako ho v sebe prebudiť. „Je dôležité pozrieť sa do svojho srdca a začať od seba. Musíme si položiť otázku: Kde sa dnes nachádzame? Ak to nevieme, nemôžeme v sebe nič naštartovať ani prebudiť.“

Ako ďalší krok pomenoval uvedomenie si vlastnej hodnoty. Podľa jeho slov sme Božím darom, pretože v sebe nosíme poklad – Boha. Tretím krokom je dať svojmu životu zmysel. „Entuziazmus budeme zažívať vtedy, keď budeme svoj život žiť na sto percent, keď budeme milovať na sto percent. Aj Boh nás totiž miluje na sto percent.“

Hlavným posolstvom knihy Entuziazmus je výzva nevzdávať sa a nestrácať nádej. Je dôležité skúšať znova aj vtedy, keď sa veci nepodaria alebo nejdú podľa našich predstáv. „Vždy sa dá začať odznova. Vždy. Toto je entuziazmus,“ podotkol.

(est)

  |  

Orbán rozposiela petíciu proti financovaniu Ukrajiny z EÚ

Maďarská vláda zverejnila podľa Europskej pravdy text petície, ktorú plánuje rozoslať voličom ako súčasť kampane proti finančnej podpore Ukrajiny zo strany EÚ. Petícia je súčasťou iniciatívy Viktora Orbána, ktorý ju predstavil 16. januára ako nástroj mobilizácie svojich voličov.

Na petícii je zobrazený ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s natiahnutou rukou, vedľa neho sú Ursula von der Leyenová a Manfred Weber. Text uvádza, že Ukrajina vstúpi do EÚ v priebehu štyroch rokov a tá jej údajne poskytne 800 miliárd dolárov, čo budú musieť zaplatiť aj maďarskí občania.

Brusel je podľa petície pripravený nielen dodávať zbrane, ale aj „vstúpiť do vojny na strane Ukrajiny“.

Dokument varuje, že Maďarom tým budú odňaté 13. a 14. dôchodky, zvýšia sa dane a zrušia sa znížené tarify za energie. Voliči môžu v petícii zaškrtnúť tri možnosti nesúhlasu: s financovaním vojny, platením za chod ukrajinského štátu počas desiatich rokov a s rastom cien energií.

Petíciu možno bezplatne poslať späť do 23. marca 2026, teda len niekoľko týždňov pred parlamentnými voľbami v Maďarsku 12. apríla.

(max)

  |  

Dopyt v EÚ zvýšil obchod s kokaínom na rekordnú úroveň

Obchodovanie s kokaínom smerujúcim do Európy dosiahlo bezprecedentnú úroveň v dôsledku vysokej produkcie v Latinskej Amerike a rastúceho dopytu v EÚ, upozorňuje správa Europolu. Zločinecké siete využívajú čoraz sofistikovanejšie prostriedky, ako sú poloponorky, nekomerčné plavidlá a chemicky upravené nosné materiály.

Častou taktikou je preprava z materskej lode pri pobreží západnej Afriky na menšie člny smerujúce do Španielska, odkiaľ sa droga šíri do vnútrozemia.

Výkonná riaditeľka Europolu Catherine De Bolleová varuje, že nové metódy predstavujú veľkú výzvu pre orgány činné v trestnom konaní. Zdôraznila nutnosť dynamickej reakcie prostredníctvom strategických iniciatív ako Európska aliancia prístavov.

Komisár pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnus Brunner dodal, že zločinecké siete sú čoraz vynaliezavejšie, a preto musia byť aj reakcie prísnejšie a cielenejšie.

Správa vyzýva na posilnenie námorného monitorovania, finančné vyšetrovanie a zlepšenie forenzných metód. Kľúčové sú partnerstvá medzi bezpečnostnými zložkami, colnicami, prístavmi a súkromným sektorom, ktoré umožnia zdieľať údaje v reálnom čase a narušiť obchodný model drogových sietí.

(max)

  |  

Rwanda žaluje Britániu pre nezaplatené platby za azylovú dohodu

Rwanda v utorok večer oznámila, že podala arbitrážnu žalobu na Britániu v súvislosti s azylovou dohodou, ktorú britský premiér Keir Starmer v roku 2024 zrušil.

Podľa dohody, ktorú obe krajiny uzavreli predtým, ako sa Starmer ujal úradu, by Rwanda dostávala zaplatené za prijímanie migrantov, ktorí nelegálne prišli do Británie.

Rwandská vláda vo vyhlásení zverejnenom na portáli X poznamenala, že predložila oznámenie Stálemu rozhodcovskému súdu so sídlom v Haagu, v ktorom namieta, že Británia porušila finančné podmienky dohody.

V roku 2024 ju totiž Británia požiadala o zrieknutie sa dvoch platieb vo výške približne 57 miliónov eur splatných v apríli 2025 a apríli 2026 v očakávaní formálneho ukončenia zmluvy, ktorá je základom dohody. Východoafrická krajina je však pripravená súhlasiť za predpokladu, že zmluva bude ukončená a budú prerokované a dohodnuté nové finančné podmienky.

„Diskusie medzi Rwandou a Spojeným kráľovstvom sa však nakoniec neuskutočnili a sumy zostávajú podľa zmluvy naďalej splatné,“ skonštatovala tamojšia vláda.

Británia zatiaľ stanovisko neposkytla.

(reuters, max)