Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ankara vyzýva USA, aby spory s Iránom neriešili rozsiahlo

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan vyzval USA, aby riešili spory s Iránom jednotlivo, nie prostredníctvom rozsiahlych dohôd. V rozhovore pre Al Jazeeru podotkol, že by sa tým zabránilo ponižovaniu iránskych predstaviteľov.

Navrhol začať rokovania o jadrovom programe, na ktoré je podľa neho Teherán pripravený.

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň vyhlásil, že USA majú na Irán namierenú „armádu“, ale dúfa, že ju nebudú musieť použiť. Varoval tiež pred potláčaním protestov a obnovou jadrového programu.

Irán nedávno brutálne potlačil masové protivládne protesty, čo viedlo k obetiam na životoch a tisícom zatknutých. Teherán obvinil z nepokojov ozbrojené skupiny napojené na USA a Izrael.

Fidan opakovane zdôraznil, že Turecko odmieta akúkoľvek intervenciu v Iráne. Varoval, že nová vojna by bola chybou a destabilizácia regiónu by presiahla jeho zvládnuteľné kapacity. Ankara apelovala na Spojené štáty aj Irán, aby upustili od eskalácie a umožnili Teheránu riešiť vnútorné problémy samostatne.

Tiež varoval, že Izrael stále zvažuje útok na Irán. V júni USA zaútočili na iránske jadrové zariadenia, pričom rozhovory o programe zatiaľ nepriniesli pokrok.

(reuters, max)

Minúta  |  

Frederiksenová: USA a Európa musia spolu čeliť hrozbám v Arktíde

Dánska premiérka Mette Frederiksenová v stredu vyhlásila, že Spojené štáty a Európa musia držať spolu, pretože zdieľajú obavy o bezpečnosť v Arktíde. „Svetový poriadok, ako ho poznáme a za ktorý bojujeme už 80 rokov, sa skončil a nemyslím si, že sa vráti,“ zhodnotila.

„Najlepšia cesta vpred pre USA a Európu je držať spolu. Pokúsime sa nájsť cestu vpred s USA. Zdieľame obavy o bezpečnosť v Arktíde. Rusko nechce mier s Európou,“ dodala.

Frederiksenová a grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen sa majú počas stredy stretnúť s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, aby si upevnili podporu v súvislosti so snahou amerického prezidenta Donalda Trumpa o prevzatie arktického ostrova, ktorý je po stáročia dánskym územím.

Nielsen zopakoval, že Grónsko potrebuje väčší dohľad a bezpečnosť „pre spôsob, akým sa Rusko teraz správa“, ale nepodľahne zahraničnému tlaku.

(reuters, max)

Minúta  |  

Babiš po správach Macinku prezidentovi tvrdí, že vojnu nechcú

Česká vláda nechce viesť zákopovú vojnu s prezidentom Petrom Pavlom, vyhlásil premiér Andrej Babiš. Na schôdzi Poslaneckej snemovne zdôraznil, že zahraničnú politiku formuje vláda, no spolupráca s prezidentom je nevyhnutná.

Vyjadril sa tak v súvislosti so spormi ohľadom nevymenovania Filipa Turka za ministra životného prostredia. Pavel v utorok obvinil ministra zahraničia a predsedu strany Motoristi, ktorá Turka nominovala, Petra Macinku, z pokusu o vydieranie.

Podľa prezidenta sa Macinka vyhrážal prostredníctvom textových správ adresovaných prezidentovmu poradcovi. V nich údajne napísal, že ak prezident nepristúpi na rokovanie, dôsledky ho prekvapia. Prezident tieto správy zverejnil.

Babiš považuje správy ministra zahraničných vecí za nešťastne formulované, hoci rozumie jeho frustrácii. Zdôraznil, že vláda sa usiluje o vecnú spoluprácu s prezidentom a odmieta verejné prestrelky. Riešenie nezhôd podľa neho patrí za zatvorené dvere, nie na tlačové konferencie.

Premiér navrhol stretnutie všetkých troch strán sporu – seba, prezidenta a Macinku. Prezident však v reakcii uviedol, že jeho partnerom na rokovanie je výhradne premiér. Babiš je pripravený na stretnutie aj v tomto užšom formáte.

Česká opozícia chce nielen pre správy ministra, ale aj pre prístup Babiša iniciovať zvolanie mimoriadnej schôdze Poslaneckej snemovne, na ktorej chce vláde vysloviť nedôveru.

(tasr, max)

Minúta  |  

Bugár o dianí v Národnej rade: Naťahovanie času je legitímny nástroj

Bývalý podpredseda Národnej rady SR Béla Bugár považuje návrh na stanovenie maximálnej dĺžky rozpravy na 37,5 hodiny za prehnaný. Pre TASR zhodnotil, že už teraz existujú nástroje na skrátenie či ukončenie rozpravy, a takéto obmedzenie nepovažuje za potrebné.

Naťahovanie času v parlamente podľa neho predstavuje legitímny nástroj opozície, aj keď súhlasí, že pri nedôležitých témach môže byť neefektívne.

Zároveň upozornil na chyby koalície, napríklad pri návrhu na transformáciu Úradu na ochranu oznamovateľov. „Návrh predložila takým spôsobom, že normálna rozprava by ani nemohla prebehnúť, to znamená, že áno, opozícia naťahovala čas,“ povedal s tým, že podávať takzvaný prílepok na poslednú chvíľu nie je normálny legislatívny proces.

Ak sa schváli časové obmedzenie pre kluby na každý bod programu, bude podľa Bugára náročná úloha pre predsedov klubov prerozdeliť vyhradený čas na vystúpenia pre členov svojho klubu.

Tiež kritizoval nové pravidlá o správaní sa poslancov. Tvrdí, že etický kódex by sa mal vzťahovať iba na správanie v rokovacej sále, a nie na verejné prejavy, ktoré sú vizitkou poslanca.

Koaličný návrh okrem obmedzenia rozpravy zahŕňa aj sprísnenie sankcií, zákaz používania transparentov a návrh etického kódexu, ktorý zakazuje verejné prejavy narúšajúce dôstojnosť alebo znevažujúce prácu iných.

(tasr, max)

Minúta  |  

Noemovej hrozia impeachmentom, Trump odvolanie odmieta

Demokrati v americkej Snemovni reprezentantov vyzvali prezidenta Donalda Trumpa na odvolanie ministerky vnútornej bezpečnosti Kristi Noemovej po tom, čo federálni agenti ICE zastrelili dvoch občanov v Minneapolise vrátane Alexa Prettiho.

Ak Trump Noemovú neodvolá, začnú proces impeachmentu, uviedli lídri demokratov Hakeem Jeffries, Katherine Clarková a Pete Aguilar. Návrh na impeachment predložila poslankyňa Robin Kellyová a podporilo ho už 162 z 213 demokratov.

Odvolanie Noemovej podporili aj republikánski senátori Thom Tillis a Lisa Murkowská. Tillis navrhol zmenu politiky rezortu, Murkowská žiada vyvodenie zodpovednosti za „chaos a tragédie“.

Republikáni majú v Snemovni (218 : 213) aj v Senáte (53 : 47) väčšinu, no niekoľko republikánov by mohlo hlasovať za odvolanie. Impeachment si vyžaduje nadpolovičnú väčšinu v Snemovni a dvojtretinovú väčšinu v Senáte.

Demokrati obviňujú Noemovú za postup ICE pri smrteľných zásahoch. Prezident Trump Noemovú podporil a odmietol jej odstúpenie. Povedal, že „robí skvelú prácu“.

(tasr, max)

Minúta  |  

Netanjahu: Gaza nebude obnovená skôr, než dôjde k odzbrojeniu

Premiér Izraela Benjamin Netanjahu na tlačovej konferencii po návrate tela posledného izraelského rukojemníka Rana Gviliho podľa Times of Israel zdôraznil, že Izrael si ponechá bezpečnostnú kontrolu nad Gazou aj Západným brehom.

Netanjahu uviedol, že prioritou je rozloženie Hamasu a tunelov v Gaze. Obvinil tiež administratívu bývalého prezidenta USA Joea Bidena zo smrti izraelských vojakov v dôsledku obmedzenia dodávok zbraní.

Neopomenul ani výzvu Saudskej Arábii, aby sa nespájala s Katarom a Tureckom, ak chce normalizovať vzťahy s Izraelom.

Kým návrat Gviliho tela ukončil prvú fázu prímeria, Izrael čelí napätiu v súvislosti s možným konfliktom s Iránom. Donald Trump otvoril druhú fázu plánu pre Gazu, ktorý podmieňuje jej rekonštrukciu demilitarizáciou.

Premiér tiež potvrdil plánované otvorenie hraničného priechodu Rafah medzi Gazou a Egyptom. Prechod bude povolený približne 50 osobám denne s rodinami, ale pod dôslednou izraelskou kontrolou. Prístup pre tovar zostane obmedzený.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.