Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mexiko zastavilo dodávky ropy na Kubu. Nátlak Trumpa odmieta

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová v utorok podľa agentúry AP potvrdila, že dočasne zastavili dodávky ropy na Kubu. Išlo podľa nej o „suverénne rozhodnutie“, nie o reakciu na tlak USA.

Reagovala tak na otázky týkajúce sa tlaku administratívy prezidenta Donalda Trumpa, ktorá sa snaží izolovať Kubu a zároveň požaduje, aby sa Mexiko dištancovalo od kubánskeho režimu.

Sheinbaumová uviedla, že štátna ropná spoločnosť Pemex koná na základe zmlúv s Kubou a že pozastavenie exportu súvisí s výkyvmi v dodávkach.

Zatiaľ však neposkytla jasné údaje o objeme vývozu. Odborníci zaznamenali pokles dodávok z 20- na sedemtisíc barelov denne po návšteve amerického ministra zahraničia Marca Rubia.

Sheinbaumová zároveň čelí tlaku Washingtonu v súvislosti s bojom proti drogovým kartelom. Nedávno Mexiko vydalo desiatky podozrivých osôb do USA, čo prezidentka označila tiež za autonómne rozhodnutie.

(max)

Minúta  |  

Etický kódex je podľa Mikulca všeobecný, môže viesť k šikane

Opoziční poslanci z klubu Slovensko – Za ľudí kritizujú návrh etického kódexu poslanca, ktorý považujú za politický nástroj koalície. Podľa exministra vnútra Romana Mikulca je kódex napísaný príliš všeobecne a umožňuje rôzny výklad, čo by mohlo viesť k šikane opozície.

Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová tvrdí, že etický kódex sa bude používať selektívne – na postihovanie opozície, pričom bude prehliadať prešľapy koalície.

Kritizuje aj správanie koaličných predstaviteľov a upozorňuje na ich kontakty s osobou, ktorú česká polícia zadržala pre podozrenie zo špionáže pre Čínu.

Klub Slovensko – Za ľudí zároveň namieta aj navrhované zmeny rokovacieho poriadku Národnej rady SR, ktoré podľa nich obmedzujú práva opozície. Plánujú preto predložiť vlastné pozmeňujúce návrhy k týmto legislatívnym zmenám.

(tasr, max)

Minúta  |  

NATO sa musí podľa Kallasovej stať „európskejším“

Európa už nie je hlavným ťažiskom Washingtonu a tento posun je štrukturálny, nie dočasný. Vyhlásila to v stredu šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová.

Urobila tak v čase, keď európski lídri riešia, ako sa prispôsobiť prístupu amerického prezidenta Donalda Trumpa k transatlantickým vzťahom.

Na výročnej konferencii Európskej obrannej agentúry dodala, že hoci sa Únia stále usiluje o silné transatlantické väzby a Spojené štáty zostanú spojencom, Európa sa musí prispôsobiť novej realite a „NATO sa musí stať európskejším, aby si udržalo svoju silu“.

„Riziko úplného návratu k donucovacej mocenskej politike, sféram vplyvu a svetu, kde moc víťazí nad právom, je veľmi reálne,“ spomenula tiež.

V rovnakom duchu sa vyjadril aj eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius: „Musíme rozvíjať celoeurópske spôsobilosti, nielen národné. Aby bolo jasné, nezávislosť neznamená byť osamotený. Nezávislosť znamená spolu. Budovanie európskeho piliera v NATO. Spoločne v Európskej únii, spolu v NATO a s Ukrajinou.“

(reuters, max)

Minúta  |  

Vláda rozhodla, že Slovensko sa zatiaľ k Rade mieru nepridá

Vláda SR sa rozhodla nateraz k novovytvorenej Rade mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa nepripojiť. Jedným z dôvodov je, že Slovensko by pre konsolidáciu nebolo schopné naplniť finančný záväzok vo výške jednej miliardy dolárov. Vyplýva to z materiálu, ktorý schválila na stredajšom rokovaní.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) už v utorok potvrdil, že Slovensko dostalo pozvánku do Rady mieru dva dni po jeho návrate z USA, kde sa stretol v polovici januára s Trumpom.

„Nereagujeme splašene, lebo to došlo zo Spojených štátov a hneď na to skočíme,“ povedal predseda vlády s dôvetkom, že medzinárodné organizácie potrebujú reformu, ale nie zrušenie. Doplnil, že Slovensko lobuje u iných štátov za to, aby sa stalo v rokoch 2028 až 2029 nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN.

V prípade Rady mieru podľa Fica nie je jasné, či pôjde o dočasnú organizáciu, ktorá sa bude zaoberať iba mierom v Gaze, alebo o stálu inštitúciu. Zdôraznil, že nevynaložíme žiadne členské.

„Budeme to podporovať zboku, budeme tomu držať palce, ale určite nevyplatíme miliardu dolárov. Dávame prednosť existujúcemu medzinárodnému poriadku založenému na výsledkoch druhej svetovej vojny a Charte OSN,“ uzavrel predseda vlády.

Výhrady vyslovil aj minister zahraničia Juraj Blanár (Smer-SD), napríklad mu prekáža absencia Palestíny v zložení rady, aj keď Slovensko uznalo palestínsku samosprávu a podporuje dvojštátne riešenie konfliktu v Pásme Gazy. Kritizoval aj doživotné predsedníctvo s právom veta, ak sa rada nedohodne na spoločnom stanovisku, čo považuje za nedemokratické.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ankara vyzýva USA, aby spory s Iránom neriešili rozsiahlo

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan vyzval USA, aby riešili spory s Iránom jednotlivo, nie prostredníctvom rozsiahlych dohôd. V rozhovore pre Al Jazeeru podotkol, že by sa tým zabránilo ponižovaniu iránskych predstaviteľov.

Navrhol začať rokovania o jadrovom programe, na ktoré je podľa neho Teherán pripravený.

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň vyhlásil, že USA majú na Irán namierenú „armádu“, ale dúfa, že ju nebudú musieť použiť. Varoval tiež pred potláčaním protestov a obnovou jadrového programu.

Irán nedávno brutálne potlačil masové protivládne protesty, čo viedlo k obetiam na životoch a tisícom zatknutých. Teherán obvinil z nepokojov ozbrojené skupiny napojené na USA a Izrael.

Fidan opakovane zdôraznil, že Turecko odmieta akúkoľvek intervenciu v Iráne. Varoval, že nová vojna by bola chybou a destabilizácia regiónu by presiahla jeho zvládnuteľné kapacity. Ankara apelovala na Spojené štáty aj Irán, aby upustili od eskalácie a umožnili Teheránu riešiť vnútorné problémy samostatne.

Tiež varoval, že Izrael stále zvažuje útok na Irán. V júni USA zaútočili na iránske jadrové zariadenia, pričom rozhovory o programe zatiaľ nepriniesli pokrok.

(reuters, max)

Minúta  |  

Frederiksenová: USA a Európa musia spolu čeliť hrozbám v Arktíde

Dánska premiérka Mette Frederiksenová v stredu vyhlásila, že Spojené štáty a Európa musia držať spolu, pretože zdieľajú obavy o bezpečnosť v Arktíde. „Svetový poriadok, ako ho poznáme a za ktorý bojujeme už 80 rokov, sa skončil a nemyslím si, že sa vráti,“ zhodnotila.

„Najlepšia cesta vpred pre USA a Európu je držať spolu. Pokúsime sa nájsť cestu vpred s USA. Zdieľame obavy o bezpečnosť v Arktíde. Rusko nechce mier s Európou,“ dodala.

Frederiksenová a grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen sa majú počas stredy stretnúť s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, aby si upevnili podporu v súvislosti so snahou amerického prezidenta Donalda Trumpa o prevzatie arktického ostrova, ktorý je po stáročia dánskym územím.

Nielsen zopakoval, že Grónsko potrebuje väčší dohľad a bezpečnosť „pre spôsob, akým sa Rusko teraz správa“, ale nepodľahne zahraničnému tlaku.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.