Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vláda rozhodla, že Slovensko sa zatiaľ k Rade mieru nepridá

Vláda SR sa rozhodla nateraz k novovytvorenej Rade mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa nepripojiť. Jedným z dôvodov je, že Slovensko by pre konsolidáciu nebolo schopné naplniť finančný záväzok vo výške jednej miliardy dolárov. Vyplýva to z materiálu, ktorý schválila na stredajšom rokovaní.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) už v utorok potvrdil, že Slovensko dostalo pozvánku do Rady mieru dva dni po jeho návrate z USA, kde sa stretol v polovici januára s Trumpom.

„Nereagujeme splašene, lebo to došlo zo Spojených štátov a hneď na to skočíme,“ povedal predseda vlády s dôvetkom, že medzinárodné organizácie potrebujú reformu, ale nie zrušenie. Doplnil, že Slovensko lobuje u iných štátov za to, aby sa stalo v rokoch 2028 až 2029 nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN.

V prípade Rady mieru podľa Fica nie je jasné, či pôjde o dočasnú organizáciu, ktorá sa bude zaoberať iba mierom v Gaze, alebo o stálu inštitúciu. Zdôraznil, že nevynaložíme žiadne členské.

„Budeme to podporovať zboku, budeme tomu držať palce, ale určite nevyplatíme miliardu dolárov. Dávame prednosť existujúcemu medzinárodnému poriadku založenému na výsledkoch druhej svetovej vojny a Charte OSN,“ uzavrel predseda vlády.

Výhrady vyslovil aj minister zahraničia Juraj Blanár (Smer-SD), napríklad mu prekáža absencia Palestíny v zložení rady, aj keď Slovensko uznalo palestínsku samosprávu a podporuje dvojštátne riešenie konfliktu v Pásme Gazy. Kritizoval aj doživotné predsedníctvo s právom veta, ak sa rada nedohodne na spoločnom stanovisku, čo považuje za nedemokratické.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ankara vyzýva USA, aby spory s Iránom neriešili rozsiahlo

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan vyzval USA, aby riešili spory s Iránom jednotlivo, nie prostredníctvom rozsiahlych dohôd. V rozhovore pre Al Jazeeru podotkol, že by sa tým zabránilo ponižovaniu iránskych predstaviteľov.

Navrhol začať rokovania o jadrovom programe, na ktoré je podľa neho Teherán pripravený.

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň vyhlásil, že USA majú na Irán namierenú „armádu“, ale dúfa, že ju nebudú musieť použiť. Varoval tiež pred potláčaním protestov a obnovou jadrového programu.

Irán nedávno brutálne potlačil masové protivládne protesty, čo viedlo k obetiam na životoch a tisícom zatknutých. Teherán obvinil z nepokojov ozbrojené skupiny napojené na USA a Izrael.

Fidan opakovane zdôraznil, že Turecko odmieta akúkoľvek intervenciu v Iráne. Varoval, že nová vojna by bola chybou a destabilizácia regiónu by presiahla jeho zvládnuteľné kapacity. Ankara apelovala na Spojené štáty aj Irán, aby upustili od eskalácie a umožnili Teheránu riešiť vnútorné problémy samostatne.

Tiež varoval, že Izrael stále zvažuje útok na Irán. V júni USA zaútočili na iránske jadrové zariadenia, pričom rozhovory o programe zatiaľ nepriniesli pokrok.

(reuters, max)

Minúta  |  

Frederiksenová: USA a Európa musia spolu čeliť hrozbám v Arktíde

Dánska premiérka Mette Frederiksenová v stredu vyhlásila, že Spojené štáty a Európa musia držať spolu, pretože zdieľajú obavy o bezpečnosť v Arktíde. „Svetový poriadok, ako ho poznáme a za ktorý bojujeme už 80 rokov, sa skončil a nemyslím si, že sa vráti,“ zhodnotila.

„Najlepšia cesta vpred pre USA a Európu je držať spolu. Pokúsime sa nájsť cestu vpred s USA. Zdieľame obavy o bezpečnosť v Arktíde. Rusko nechce mier s Európou,“ dodala.

Frederiksenová a grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen sa majú počas stredy stretnúť s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, aby si upevnili podporu v súvislosti so snahou amerického prezidenta Donalda Trumpa o prevzatie arktického ostrova, ktorý je po stáročia dánskym územím.

Nielsen zopakoval, že Grónsko potrebuje väčší dohľad a bezpečnosť „pre spôsob, akým sa Rusko teraz správa“, ale nepodľahne zahraničnému tlaku.

(reuters, max)

Minúta  |  

Babiš po správach Macinku prezidentovi tvrdí, že vojnu nechcú

Česká vláda nechce viesť zákopovú vojnu s prezidentom Petrom Pavlom, vyhlásil premiér Andrej Babiš. Na schôdzi Poslaneckej snemovne zdôraznil, že zahraničnú politiku formuje vláda, no spolupráca s prezidentom je nevyhnutná.

Vyjadril sa tak v súvislosti so spormi ohľadom nevymenovania Filipa Turka za ministra životného prostredia. Pavel v utorok obvinil ministra zahraničia a predsedu strany Motoristi, ktorá Turka nominovala, Petra Macinku, z pokusu o vydieranie.

Podľa prezidenta sa Macinka vyhrážal prostredníctvom textových správ adresovaných prezidentovmu poradcovi. V nich údajne napísal, že ak prezident nepristúpi na rokovanie, dôsledky ho prekvapia. Prezident tieto správy zverejnil.

Babiš považuje správy ministra zahraničných vecí za nešťastne formulované, hoci rozumie jeho frustrácii. Zdôraznil, že vláda sa usiluje o vecnú spoluprácu s prezidentom a odmieta verejné prestrelky. Riešenie nezhôd podľa neho patrí za zatvorené dvere, nie na tlačové konferencie.

Premiér navrhol stretnutie všetkých troch strán sporu – seba, prezidenta a Macinku. Prezident však v reakcii uviedol, že jeho partnerom na rokovanie je výhradne premiér. Babiš je pripravený na stretnutie aj v tomto užšom formáte.

Česká opozícia chce nielen pre správy ministra, ale aj pre prístup Babiša iniciovať zvolanie mimoriadnej schôdze Poslaneckej snemovne, na ktorej chce vláde vysloviť nedôveru.

(tasr, max)

Minúta  |  

Bugár o dianí v Národnej rade: Naťahovanie času je legitímny nástroj

Bývalý podpredseda Národnej rady SR Béla Bugár považuje návrh na stanovenie maximálnej dĺžky rozpravy na 37,5 hodiny za prehnaný. Pre TASR zhodnotil, že už teraz existujú nástroje na skrátenie či ukončenie rozpravy, a takéto obmedzenie nepovažuje za potrebné.

Naťahovanie času v parlamente podľa neho predstavuje legitímny nástroj opozície, aj keď súhlasí, že pri nedôležitých témach môže byť neefektívne.

Zároveň upozornil na chyby koalície, napríklad pri návrhu na transformáciu Úradu na ochranu oznamovateľov. „Návrh predložila takým spôsobom, že normálna rozprava by ani nemohla prebehnúť, to znamená, že áno, opozícia naťahovala čas,“ povedal s tým, že podávať takzvaný prílepok na poslednú chvíľu nie je normálny legislatívny proces.

Ak sa schváli časové obmedzenie pre kluby na každý bod programu, bude podľa Bugára náročná úloha pre predsedov klubov prerozdeliť vyhradený čas na vystúpenia pre členov svojho klubu.

Tiež kritizoval nové pravidlá o správaní sa poslancov. Tvrdí, že etický kódex by sa mal vzťahovať iba na správanie v rokovacej sále, a nie na verejné prejavy, ktoré sú vizitkou poslanca.

Koaličný návrh okrem obmedzenia rozpravy zahŕňa aj sprísnenie sankcií, zákaz používania transparentov a návrh etického kódexu, ktorý zakazuje verejné prejavy narúšajúce dôstojnosť alebo znevažujúce prácu iných.

(tasr, max)

Minúta  |  

Noemovej hrozia impeachmentom, Trump odvolanie odmieta

Demokrati v americkej Snemovni reprezentantov vyzvali prezidenta Donalda Trumpa na odvolanie ministerky vnútornej bezpečnosti Kristi Noemovej po tom, čo federálni agenti ICE zastrelili dvoch občanov v Minneapolise vrátane Alexa Prettiho.

Ak Trump Noemovú neodvolá, začnú proces impeachmentu, uviedli lídri demokratov Hakeem Jeffries, Katherine Clarková a Pete Aguilar. Návrh na impeachment predložila poslankyňa Robin Kellyová a podporilo ho už 162 z 213 demokratov.

Odvolanie Noemovej podporili aj republikánski senátori Thom Tillis a Lisa Murkowská. Tillis navrhol zmenu politiky rezortu, Murkowská žiada vyvodenie zodpovednosti za „chaos a tragédie“.

Republikáni majú v Snemovni (218 : 213) aj v Senáte (53 : 47) väčšinu, no niekoľko republikánov by mohlo hlasovať za odvolanie. Impeachment si vyžaduje nadpolovičnú väčšinu v Snemovni a dvojtretinovú väčšinu v Senáte.

Demokrati obviňujú Noemovú za postup ICE pri smrteľných zásahoch. Prezident Trump Noemovú podporil a odmietol jej odstúpenie. Povedal, že „robí skvelú prácu“.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.