14 dní do volieb: Nemeckého kancelára vyberie Christian Lindner

Poďme hrať farebné hry. Dva týždne pred voľbami ich hrá celé Nemecko. Musím vás ale varovať, v danej chvíli to nie je jednoduchá hrá, farieb je šesť, politicky možných kombinácií osem, z ktorých až šesť by momentálne mohlo vytvoriť koaličnú väčšinu v budúcom Spolkovom sneme. A aby toho nebolo málo, hráč sa musí orientovať vo farbách vlajok štátov, ako sú Jamajka a Keňa.

Vychádzame pri tom z priemeru všetkých prieskumov, ktoré sú dennodenne k dispozícii. Podľa toho máme na ihrisku týchto hráčov: S 26 percentami vedú prekvapivo červení, sociálni demokrati z SPD. Už len druhí sú s 22 percentami čierni z únie CDU/CSU. Tretí sú dlhodobo padajúci Zelení s momentálne ešte 16 percentami. Štvrtí sú žltí, stredopraví liberáli z FDP s na ich po­mery relatívne silným výtlakom 12 percent. Číslo päť sú s 11 per­cen­tami modrí, pravicoví populisti z Alternatívy pre Nemecko, AfD. Na modrú ale môžete rovno zabudnúť, modrí sú v politickej karanténe, s nimi nebude vládnuť nikto. Na poslednom šiestom mieste s už len 6 percentami sú tma­vo­červení z Ľavice.

Vylúčme najskôr aritmeticky nemožné alebo veľmi nepravdepodobné varianty. Niekoľko mesiacov sa už nerysuje väčšina pre dvoj­koa­lí­ciu, ktorú ešte na jar bralo celé Nemecko ako hotový povolebný fakt: čierni a zelení by spolu získali už len 41 percent mandátov (ide o odhad mandátov, nie percent, v percentách je spoločný vý­sle­dok ešte slabší). Nevychádza ani koalícia červených a Zelených, ktorí spolu vládli v rokoch 1998 –⁠ 2005. Teraz by získali 45 percent mandátov. Radi by spolu vlád­li, dúfajú vo väčšinu pre svoju dvojkoalíciu, bol by to ale malý zázrak. SPD síce stúpa fenomenálnym spôsobom, avšak ci­teľ­ne na úkor Zelených. Veľmi tesnú väčšinu (51 percent) by momentálne spolu získali červení a čierni, teda úradujúca „Veľká koalícia“ Únie a SPD. Tejto dvojkoalícii sa hovorí v nemčine „Groko“, čo znie ako obluda a takto je aj vnímaná. Zo 16 rokov pod „čiernou“ kan­celárkou Angelou Merkelovou vládla 12 rokov Groko. Vždy to bolo z núdze, iné varianty neboli. Teraz to vyzerá, že bude hneď nie­koľ­ko iných variantov – a na Groko už nemá chuť nikto.

• 

• 

Nasledujú dve trojkoalície, kde problém spočíva v opaku: S 68, respek­tíve 63 percentami, by sa pohybovali okolo ústavnej väčšiny, každý z troch partnerov by sa však oprávnene obával, že jeho vplyv bu­de až na hranicu sebazaprenia zriedený. Ide o koalíciu, ktorá do­stala podľa farieb vlajky názov „Keňa“ (čierna-červená-zelená), te­da o superveľkú koalíciu troch pravdepodobne najväčších strán. Ta­káto koalícia funguje v Sasku, kde ale vôbec nie je veľká a plní funkciu „hrádze proti modrému extrému“. Na celoštátnej úrovni nik­to bez krajnej núdze nejde do takého ťažkopádneho experimentu. To is­té platí do značnej miery aj pre kombináciu menom „Nemecko“ (čierno-červeno-žltá vláda). Aj do takej trojkoalície by málokto z roz­to­paše išiel. V „Keni“ a v „Nemecku“ hrozí vzájomná blokáda.