Preskočiť na obsah
  |  

Trump sťahuje časť imigračných agentov z Minnesoty

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa plánuje znížiť počet federálnych imigračných agentov v Minnesote o 700, pričom v štáte má naďalej pôsobiť približne dvetisíc príslušníkov.

Podľa šéfa pohraničnej stráže Bieleho domu Toma Homana ide o reakciu na rastúcu spoluprácu miestnych šerifov, ktorí spravujú okresné väznice. Trumpova vláda však zároveň opakuje, že cieľ masových deportácií zostáva nezmenený a imigračné zásahy budú pokračovať po celej krajine.

Nasadenie tisícov ozbrojených agentov v oblasti Minneapolisu v uplynulých mesiacoch vyvolalo rozsiahle protesty a ostrú kritiku zo strany demokratmi riadenej Minnesoty, ktorá podala žalobu proti federálnej vláde.

Miestne samosprávy, najmä Minneapolis, odmietajú spolupracovať s imigračnými úradmi a tvrdia, že takéto opatrenia môžu oslabiť dôveru migrantov v políciu a ohroziť verejnú bezpečnosť.

Napätie medzi federálnou vládou a štátom tak zatiaľ nepoľavuje.

(reuters, pir)

  |  

Nestabilný svah pri Strečne má spevniť projekt za milióny eur

Slovenská správa ciest (SSC) vyhlásila verejnú súťaž na sanáciu nestabilného svahu pri ceste I/18 v úseku pri Strečne. Ako potvrdila hovorkyňa Jana Lukáčová, práce sa budú týkať približne 250 metrov dlhého úseku cesty, ktorý vedie popri päte strmého skalného svahu a hradného brala Strečno.

Predpokladaná hodnota zákazky je viac než 14 miliónov eur bez DPH, jej predmetom sú stavebné práce zamerané na stabilizáciu skalného svahu a brala nad cestou v úseku od kilometra 9,350 po 9,600.

Súčasťou riešenia budú dočasné aj trvalé stabilizačné a ochranné opatrenia, ktorých cieľom je znížiť riziko ohrozenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na frekventovanej komunikácii I. triedy.

SSC upozornila, že práce budú realizovať v geotechnicky náročnom prostredí a počas realizácie musí byť zachovaná prevádzka na ceste. Zhotoviteľ bude povinný zabezpečiť nepretržitú ochranu cestnej premávky a minimalizovať dopravné obmedzenia. Väčšinu sanačných zásahov majú vykonávať bez úplnej uzávery úseku.

Lehota výstavby je stanovená na maximálne 180 dní od odovzdania staveniska. Práce majú vykonávať sedem dní v týždni vrátane víkendov a sviatkov. Pri hodnotení ponúk bude mať rozhodujúcu váhu cena, pričom zohľadňovať budú aj dĺžku realizácie a počet plánovaných uzáver.

Lehota na predkladanie ponúk je do 10. marca 2026.

(tasr, max)

  |  

Portál Slovensko.sk čaká audit, vláda škrtla požadované financie

Vláda schválila na projekty súvisiace s Ústredným portálom verejnej správy Slovensko.sk približne 80 miliónov eur, čo je menej než pôvodne požadovaných viac ako 100 miliónov eur. Po stredajšom rokovaní kabinetu to potvrdil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas).

Zároveň zdôraznil, že stav portálu bude musieť ešte preveriť audit Národného bezpečnostného úradu. Financovanie projektov by podľa jeho slov mali realizovať z prostriedkov plánu obnovy.

Kabinet schválil materiál ministerstva investícií o kritickom stave portálu s pripomienkami. Dokument verejne nesprístupnili z dôvodu ochrany utajovaných skutočností. Minister informatizácie Samuel Migaľ (nom. Smeru) sa na tlačovej konferencii nezúčastnil, keďže bol podľa Druckera na zahraničnej ceste.

Podľa informácií z rezortu investícií hrozí, že ak by bez rozsiahlej modernizácie spustili projekt 16 životných situácií financovaný z plánu obnovy, portál Slovensko.sk by nemusel zvládnuť záťaž. V takom prípade by mohlo dôjsť nielen k jeho kolapsu, ale aj k ohrozeniu čerpania financií.

Drucker pripomenul, že Migaľovo ministerstvo pôvodne uvažovalo o nákladoch presahujúcich 130 miliónov eur. Ďalší postup bude závisieť aj od výsledkov bezpečnostného auditu.

(tasr, max)

  |  

Fico neprišiel na spoločné zasadnutie výborov

Premiér Robert Fico (Smer) sa v stredu nezúčastnil na spoločnom zasadnutí parlamentného zahraničného výboru a výboru pre európske záležitosti, ktoré na žiadosť opozície zvolali poslanci Národnej rady SR.

Opozícia chcela od predsedu vlády získať informácie o jeho nedávnych rokovaniach so zahraničnými lídrami vrátane amerického prezidenta Donalda Trumpa a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ako aj o mimoriadnom samite Európskej rady, kde riešili Grónsko.

Na zasadnutie prišiel dostatok členov výborov, bolo uznášaniaschopné. Výbory však napokon nerokovali, keďže poslanci neschválili ich program.

Šéf Zahraničného výboru Národnej rady SR Marián Kéry (Smer) rešpektuje právo opozície zvolávať výbory. „Nepamätám si situáciu, že by sme na rokovanie výboru volali predsedu vlády bez ohľadu na to, či to bol Fico, Radičová, Pellegrini, Matovič, Heger, Ódor, preto, aby nám porozprával, o čom rokovali,“ povedal s tým, že veľká časť takýchto rokovaní je tajná a medzi štyrmi očami.

Podpredseda zahraničného výboru Tomáš Valášek (PS) namietal, že rovnako neštandardné je, ak premiér ani niekoľko týždňov po rokovaniach neposkytne parlamentu žiadne informácie. Zdôraznil, že verejné videá nenahrádzajú oficiálnu správu o obsahu rokovaní.

Opozícia tvrdí, že premiér sa na poslednú chvíľu rozhodol na zasadnutie výborov neprísť, pretože sa obával otázok o kauze okolo zverejnených dokumentov súvisiacich s americkým finančníkom Jeffreym Epsteinom.

(tasr, max)

  |  

Pápež vyzval USA a Rusko na obnovu jadrovej zmluvy

Pápež Lev XIV. v stredu vyzval lídrov Ruska a Spojených štátov, aby obnovili poslednú platnú zmluvu o kontrole jadrových zbraní New START, ktorá obmedzuje počet nasadených strategických jadrových hlavíc na oboch stranách. Povedal to počas pravidelnej stredajšej audiencie vo Vatikáne.

Podľa neho si súčasná medzinárodná situácia vyžaduje urobiť „všetko možné“, aby zabránili novým pretekom v zbrojení. Zároveň adresoval Washingtonu a Moskve naliehavú výzvu, nech nedovolia, aby zmluva prestala platiť.

Pápež zdôraznil aj potrebu zmeny prístupu v medzinárodných vzťahoch. „Je naliehavejšie než kedykoľvek predtým nahradiť logiku strachu a nedôvery spoločnou etikou, schopnou usmerňovať rozhodnutia smerom k spoločnému dobru,“ vyjadril sa pápež.

(reuters, lud)

  |  

PS upozorňuje na podozrenia pri dotáciách na vodné plochy

Opozičné hnutie PS zvoláva mimoriadne zasadnutie parlamentného výboru pre podozrenia okolo výzvy ministerstva životného prostredia zameranej na budovanie vodných plôch. Poslankyňa Tamara Stohlová upozornila, že peniaze určené na adaptačné opatrenia na zmenu klímy získali najmä súkromné rekreačné rezorty.

Podľa nej medzi úspešnými žiadateľmi figurujú rekreačné projekty spájané s podnikateľmi Ivanom Kmotríkom a Borisom Kollárom, ako aj s osobami spomenutými v kauze Threema.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) podľa nej tvrdí, že o vlastníckom pozadí jedného z projektov nevedel, no straníčka poukázala na informácie o jeho návšteve Skalice krátko pred podaním žiadosti, čo podľa nej vyvoláva otázky o okolnostiach financovania.

Dotáciu získala aj obec v Prešovskom kraji, kde PS poukazuje na možné nesplnenie podmienok a konflikt záujmov. Starosta, ktorý kandidoval za stranu Hlas a „pôsobí ako technicko-prevádzkový riaditeľ nemocnice v Poprade, kam ho dosadil nominant bývalej ministerky Zuzany Dolinkovej (Hlas), je aj v dozornej rade NCZI“.

Obec podľa Stohlovej zároveň získala takmer dva milióny eur na projekt situovaný nad penziónom vo vlastníctve jeho manželky. Naopak, podporu nezískali projekty v regiónoch ohrozených suchom, horúčavami či prívalovými dažďami ani projekty sociálnych a zdravotníckych zariadení.

(max)