Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Úrady odhalili dezinformačný útok na Macrona

Francúzske úrady odhalili dezinformačnú kampaň s proruským pozadím, ktorá sa snažila falošne prepojiť prezidenta Emmanuela Macrona so zosnulým sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom. Podľa vládneho zdroja išlo o operáciu využívajúcu metódy známe zo skupiny Storm-1516, ktorú americké úrady spájajú so šírením dezinformácií počas prezidentských volieb v USA v roku 2024.

Kampaň pracovala s falošnými e-mailami, ktoré mali navodzovať dojem, že pochádzajú z údajného nového zverejnenia dokumentov amerického ministerstva spravodlivosti.

Dezinformácie sa najprv objavili na webovej stránke vydávajúcej sa za francúzsky denník France-Soir, odkiaľ sa následne šírili prostredníctvom videa na sociálnej sieti X. Francúzske ministerstvo zahraničných vecí označilo obsah za nepravdivý a zavádzajúci.

Hoci falošnú stránku po sťažnosti stiahli, video zostávalo dostupné. Francúzsko dlhodobo upozorňuje na snahy Ruska diskreditovať Macrona a destabilizovať európske krajiny, čo Moskva odmieta.

(reuters, mja)

Minúta  |  

KDH kritizuje zmluvy z plánu obnovy, žiada vysvetlenie od Takáča

KDH vyzýva ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer), aby verejne vysvetlil zmluvy na lesnícke služby financované z Plánu obnovy a odolnosti. Podľa hnutia existuje riziko neúčelného využívania verejných peňazí, keďže štát si na viaceré činnosti najíma externých dodávateľov, hoci ich podľa KDH dokážu zabezpečiť aj Lesy SR vlastnými kapacitami.

Podpredseda KDH Marián Čaučík poukázal na zbytočného sprostredkovateľa a spochybnil, prečo má štát platiť za služby, ktoré vie vykonať sám. Hnutie zároveň kritizuje samotné znenie zmlúv.

Podľa právnika Jozefa Humenského v nich chýbajú jasné parametre na kontrolu fakturácie, keďže pri cenách jednotlivých úkonov nie sú uvedené merné jednotky. To má sťažovať posúdenie primeranosti nákladov.

KDH upozorňuje aj na to, že systém čerpania podpory zvýhodňuje štátne subjekty a vylučuje súkromných vlastníkov lesov. Otázky vyvoláva aj časový nesúlad, keďže čerpanie peňazí má pokračovať aj po oficiálnom ukončení plánu obnovy v júni 2026. Hnutie preto žiada ministra aj Lesy SR o jasné vysvetlenie.

(tasr, mja)

Minúta  |  

USA oznámili nové sankcie voči Iránu

Rokovania medzi Iránom a Spojenými štátmi o jadrovom programe, ktoré sa uskutočnili v Ománe, označil iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí za dobrý začiatok. Podľa neho existuje zhoda na pokračovaní dialógu, pričom ďalší postup si majú obe strany dohodnúť po konzultáciách vo svojich hlavných mestách.

Rozhovory prebiehali nepriamo za sprostredkovania Ománu v čase rastúcich obáv, že ich zlyhanie by mohlo viesť k ďalšiemu konfliktu na Blízkom východe. Irán trvá na tom, že bude diskutovať výlučne o jadrovej otázke, a odmieta rokovania o balistických raketách či regionálnom vplyve, ktoré chce do procesu zahrnúť Washington.

Teherán zároveň požaduje uznanie práva na obohacovanie uránu a zrušenie sankcií. USA považujú obohacovanie na iránskom území za červenú čiaru.

Následne prišlo zo strany USA oznámenie nových sankcií zameraných na vývoz iránskej ropy vrátane postihu tankerov. Svetové mocnosti varujú, že kolaps rokovaní by mohol viesť k ďalšej vojne v strategicky citlivom regióne.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Slovensko neposkytuje Ukrajine vojenskú pomoc, povedal Gašpar

Slovensko podľa podpredsedu Národnej rady SR Tibora Gašpara neplánuje meniť svoj postoj k vojenskej pomoci Ukrajine. V rozhovore pre ruskú agentúru TASS povedal, že vláda Roberta Fica dlhodobo deklaruje, že nebude poskytovať Ukrajine zbrane ani muníciu zo štátnych rezerv a tento kurz chce zachovať aj v budúcnosti. Zároveň zdôraznil, že Slovensko podporuje humanitárnu pomoc a diplomatické riešenia konfliktu.

Gašpar opakovane poukázal na to, že ide o jasnú a konzistentnú líniu vlády, ktorá uprednostňuje mierové rokovania pred vojenskými dodávkami.

Vyjadril sa aj k medializovaným informáciám o možnom vzniku aliancie medzi Slovenskom, Maďarskom a Českou republikou, ktorá by mala vystupovať proti finančnej pomoci Európskej únie Ukrajine.

Takéto úvahy odmietol s tým, že hoci prebiehajú pravidelné konzultácie s regionálnymi partnermi, žiadna formálna aliancia zameraná na blokovanie finančnej pomoci Kyjevu nevznikla. Slovenská vláda tak podľa neho zostáva pri spolupráci v rámci EÚ, no bez vojenského angažovania sa.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Šutaj Eštok: Darovanie zbraní Ukrajine je otázka zákonnosti

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) tvrdí, že otázka darovania vojenskej techniky Ukrajine nie je politickým sporom, ale problémom zákonnosti a zodpovedného nakladania s majetkom štátu. Pripomenul, že ide o techniku v hodnote takmer 700 miliónov eur vrátane stíhačiek MiG-29 a systému S-300, ktoré boli súčasťou obranných schopností Slovenska.

Aj keď niektoré systémy dosluhovali, podľa neho mali stále hodnotu a štát mal povinnosť preveriť všetky možnosti, vrátane prípadného predaja či získania protihodnoty.

Šutaj Eštok poukázal na rozpor medzi tvrdeniami bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa (Demokrati) o existencii právnej analýzy a zisteniami verejného ochrancu práv, podľa ktorého takáto analýza neexistovala. Na procesné nedostatky upozornil aj Najvyšší kontrolný úrad.

Minister zdôraznil, že vyšetrovací tím Darca pokračuje v práci a cieľom nie je revanš, ale vyvodenie zodpovednosti a nastavenie jasných pravidiel, aby sa so strategickým majetkom štátu nakladalo len s plnou právnou istotou.

(mja)

Minúta  |  

Žilinka má podporu prokurátorov, odmietajú tvrdenia o politickom boji

Rada prokurátorov SR sa otvorene postavila za generálneho prokurátora Maroša Žilinku a jeho hodnotenie boja proti korupcii na Slovensku. Vyhlásenia premiéra Roberta Fica (Smer) a ďalších politikov, podľa ktorých sa prokuratúra zapája do politického boja, považuje rada za znepokojujúce a škodlivé pre dôveru verejnosti v právny štát.

Predseda rady Stanislav Jakubčík pripomenul, že už koncom roka 2023 prokurátori varovali pred negatívnymi dôsledkami zrušenia špecializovaných protikorupčných orgánov a pred prijímaním zásadných zmien v trestnej politike bez odbornej diskusie.

Rada zdôrazňuje, že mediálne útoky na prokurátorov nemôžu nahrádzať zákonné mechanizmy kontroly ich rozhodnutí. Kritika by podľa nej mala byť vecná, odborná a bez osobných útokov.

Žilinka zároveň upozornil na výrazný pokles stíhania korupcie – v roku 2025 neodhalili ani jeden prípad na najvyšších miestach štátu.

Práve tieto vyjadrenia vyvolali ostrú reakciu premiéra, ktorý obvinil generálneho prokurátora z nekorektného zasahovania do politickej súťaže.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.