Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko neposkytuje Ukrajine vojenskú pomoc, povedal Gašpar

Slovensko podľa podpredsedu Národnej rady SR Tibora Gašpara neplánuje meniť svoj postoj k vojenskej pomoci Ukrajine. V rozhovore pre ruskú agentúru TASS povedal, že vláda Roberta Fica dlhodobo deklaruje, že nebude poskytovať Ukrajine zbrane ani muníciu zo štátnych rezerv a tento kurz chce zachovať aj v budúcnosti. Zároveň zdôraznil, že Slovensko podporuje humanitárnu pomoc a diplomatické riešenia konfliktu.

Gašpar opakovane poukázal na to, že ide o jasnú a konzistentnú líniu vlády, ktorá uprednostňuje mierové rokovania pred vojenskými dodávkami.

Vyjadril sa aj k medializovaným informáciám o možnom vzniku aliancie medzi Slovenskom, Maďarskom a Českou republikou, ktorá by mala vystupovať proti finančnej pomoci Európskej únie Ukrajine.

Takéto úvahy odmietol s tým, že hoci prebiehajú pravidelné konzultácie s regionálnymi partnermi, žiadna formálna aliancia zameraná na blokovanie finančnej pomoci Kyjevu nevznikla. Slovenská vláda tak podľa neho zostáva pri spolupráci v rámci EÚ, no bez vojenského angažovania sa.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Šutaj Eštok: Darovanie zbraní Ukrajine je otázka zákonnosti

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) tvrdí, že otázka darovania vojenskej techniky Ukrajine nie je politickým sporom, ale problémom zákonnosti a zodpovedného nakladania s majetkom štátu. Pripomenul, že ide o techniku v hodnote takmer 700 miliónov eur vrátane stíhačiek MiG-29 a systému S-300, ktoré boli súčasťou obranných schopností Slovenska.

Aj keď niektoré systémy dosluhovali, podľa neho mali stále hodnotu a štát mal povinnosť preveriť všetky možnosti, vrátane prípadného predaja či získania protihodnoty.

Šutaj Eštok poukázal na rozpor medzi tvrdeniami bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa (Demokrati) o existencii právnej analýzy a zisteniami verejného ochrancu práv, podľa ktorého takáto analýza neexistovala. Na procesné nedostatky upozornil aj Najvyšší kontrolný úrad.

Minister zdôraznil, že vyšetrovací tím Darca pokračuje v práci a cieľom nie je revanš, ale vyvodenie zodpovednosti a nastavenie jasných pravidiel, aby sa so strategickým majetkom štátu nakladalo len s plnou právnou istotou.

(mja)

Minúta  |  

Žilinka má podporu prokurátorov, odmietajú tvrdenia o politickom boji

Rada prokurátorov SR sa otvorene postavila za generálneho prokurátora Maroša Žilinku a jeho hodnotenie boja proti korupcii na Slovensku. Vyhlásenia premiéra Roberta Fica (Smer) a ďalších politikov, podľa ktorých sa prokuratúra zapája do politického boja, považuje rada za znepokojujúce a škodlivé pre dôveru verejnosti v právny štát.

Predseda rady Stanislav Jakubčík pripomenul, že už koncom roka 2023 prokurátori varovali pred negatívnymi dôsledkami zrušenia špecializovaných protikorupčných orgánov a pred prijímaním zásadných zmien v trestnej politike bez odbornej diskusie.

Rada zdôrazňuje, že mediálne útoky na prokurátorov nemôžu nahrádzať zákonné mechanizmy kontroly ich rozhodnutí. Kritika by podľa nej mala byť vecná, odborná a bez osobných útokov.

Žilinka zároveň upozornil na výrazný pokles stíhania korupcie – v roku 2025 neodhalili ani jeden prípad na najvyšších miestach štátu.

Práve tieto vyjadrenia vyvolali ostrú reakciu premiéra, ktorý obvinil generálneho prokurátora z nekorektného zasahovania do politickej súťaže.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Slovensko a Česko posilnia policajnú spoluprácu

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a jeho český rezortný kolega Lubomír Metnar podpísali v piatok v Bratislave dohodu o policajnej spolupráci medzi Slovenskom a Českom. Zhodli sa na potrebe posilniť spoločný postup najmä v boji proti nelegálnej migrácii a drogovej trestnej činnosti.

Podľa Šutaja Eštoka je bezpečnosť kľúčovou témou pre obe krajiny aj celý región. Ministri sa dohodli na prehĺbení spolupráce bezpečnostných zložiek, rýchlejšej výmene informácií a organizovaní ďalších spoločných cvičení na česko-slovenských hraniciach. Spoluprácu chcú zintenzívniť aj v boji proti drogám, keďže zločin podľa ministra „nepozná hranice“.

Metnar dodal, že zhoda panovala vo všetkých prerokovaných oblastiach. Diskutovali aj o kybernetickej bezpečnosti, fungovaní európskych bezpečnostných agentúr a cezhraničných postupoch, ako je sledovanie či prenasledovanie páchateľov, vrátane možnosti pôsobenia policajtov na území druhej krajiny v určenom rozsahu.

Dohoda nahrádza viac ako 20 rokov staré zmluvy a musia ju ešte schváliť parlament a prezident.

Súčasťou rokovania bola aj spolupráca v „civilnej“ oblasti, najmä v otázkach verejnej správy a samosprávy. Šutaj Eštok avizoval záujem o reformu verejnej správy s využitím konceptu centier zdieľaných služieb po vzore strediskových obcí v Česku. Hovorili tiež o pokračovaní bilaterálnych stretnutí a potrebe obnoviť formát Vyšehradskej štvorky.

(tasr, max)

Minúta  |  

Švédi chcú zamedziť azylantom vo výbere vlastného bývania

Švédska vláda v piatok oznámila plán umiestniť všetkých žiadateľov o azyl do prijímacích centier pre migrantov počas spracovania ich žiadostí. Opatrenie predstavuje ďalšie sprísnenie imigračných pravidiel v krajine.

Minister pre migráciu Johan Forssell poznamenal, že žiadatelia budú musieť preukázať, že sa do centier presťahovali, inak im hrozí strata sociálnych dávok. Zároveň budú musieť súhlasiť s cestovnými obmedzeniami.

Zdôraznil, že prijímacie centrá nebudú väznicami, no ľudia v azylovom systéme budú musieť žiť pod dohľadom migračného úradu. Podľa neho súčasná legislatíva, ktorá umožňuje žiadateľom vybrať si vlastné bývanie, viedla k preplnenosti, sociálnemu vylúčeniu a uľahčila nelegálny pobyt v krajine.

Švédsko sprísňuje imigračnú politiku postupne od roku 2015, keď v krajine požiadalo o azyl približne 160-tisíc osôb. Počet nových žiadostí odvtedy výrazne klesol a v roku 2024 dosiahol približne 10-tisíc.

Koalícia spája desaťročia podľa nej neobmedzenej imigrácie s nárastom gangovej kriminality v uplynulých rokoch. Nový návrh počíta s tým, že žiadateľom, ktorí nebudú dodržiavať stanovené podmienky, by mohli žiadosti automaticky stiahnuť.

Ľudia so zamietnutým azylom by sa navyše museli pravidelne registrovať, aby sa zabránilo ich skrývaniu. Vláda dúfa, že opatrenia nadobudnú účinnosť v októbri.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nové sankcie Únie majú zasiahnuť banky, ropu aj kryptomeny v Rusku

Európska komisia navrhla nový, už 20. balík sankcií proti Rusku, ktorého jadrom je podľa predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej úplný zákaz poskytovania námorných služieb pre ruský export ropy.

Ak by nový balík prešiel, zasiahol by najmä logistiku a dopravu – teda kľúčový kanál, cez ktorý Rusko stále predáva časť svojej ropy na svetových trhoch.

Rusko totiž vyváža viac ako tretinu ropy na tankeroch zo „západných“ flotíl a s využitím západných lodných služieb. Väčšina týchto dodávok smeruje do Indie a Číny.

Navrhovaný zákaz by tento obchod zásadne obmedzil, keďže prepravu vo veľkej miere realizujú cez flotily a služby krajín EÚ s výrazným námorným sektorom, ako sú Grécko, Cyprus alebo Malta.

Agentúra Reuters už v decembri informovala, že EÚ a krajiny G7 diskutovali o tom, či by zákaz služieb nemal nahradiť doterajší cenový strop na ruskú ropu. Cieľom je znížiť príjmy z ropy, ktoré podľa západných krajín pomáhajú financovať ruskú vojnu na Ukrajine, a výrazne sťažiť obchádzanie existujúcich obmedzení.

Von der Leyenová tvrdí, že zámerom balíka je zvýšiť tlak na Moskvu tak, aby pristúpila na seriózne mierové rokovania. Podľa nej Rusko reaguje iba na tlak, a Komisia chce práve preto „pritvrdiť“.

Okrem opatrení okolo ropy by balík zahŕňal aj nové zákazy dovozu viacerých komodít, ktoré doteraz nespadali pod sankcie – najmä kovov, chemikálií a kritických minerálov. Zároveň by mali ďalej sprísniť obmedzenia európskeho exportu do Ruska, čím chcú znížiť schopnosť ruskej ekonomiky získavať technológie a materiál z EÚ.

Komisia tiež avizovala rozšírenie finančných sankcií: na zoznam by pribudlo ďalších 20 ruských regionálnych bánk. Súčasťou majú byť aj kroky proti využívaniu kryptomien a opatrenia zamerané na obchodné spoločnosti, ktoré môžu pomáhať obchádzať sankčný režim.

Návrh však ešte nie je účinný – aby vstúpil do platnosti, musia ho schváliť členské štáty EÚ. To znamená, že finálna podoba sankcií a ich presné parametre budú závisieť od dohody medzi vládami, ktoré môžu v rokovaniach presadzovať úpravy alebo výnimky.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.