Preskočiť na obsah
  |  

ECB: Európa sa musí pripraviť na silnejšiu globálnu rolu eura

Európa sa musí pripraviť na väčšiu úlohu v globálnych financiách, keďže podiel dolára v devízových rezervách dlhodobo klesá. Uviedol to guvernér rakúskej centrálnej banky a člen Rady ECB Martin Kocher.

ECB minulý týždeň oznámila plán rozšíriť prístup k núdzovej eurovej likvidite, aby posilnila medzinárodné postavenie eura. Zároveň chce lídrom EÚ predložiť súpis reforiem na dobudovanie silnejšej finančnej architektúry.

Kocher tvrdí, že rastie záujem zahraničných partnerov o euro a spoločná mena sa čoraz viac správa ako bezpečný prístav. Euro je za uplynulý rok voči doláru silnejšie približne o 14 percent.

Dolár síce stále tvorí viac než polovicu svetových devízových rezerv, no jeho podiel klesá, euro má zhruba 20 percent. Kocher dodal, že ECB je so súčasným nastavením menovej politiky spokojná a zatiaľ nevidí dôvod meniť sadzby.

(reuters, lud)

  |  

Štát chystá milióny eur na podporu spracovania a mladých farmárov

Do slovenského agrosektora by mali prostredníctvom dvoch nových výziev smerovať desiatky miliónov eur. Celková alokácia predstavuje 92 miliónov eur, z toho 35 miliónov eur je určených pre spracovateľské podniky a 57 miliónov eur pre mladých poľnohospodárov.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) za účasti generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry Mareka Čepka informoval, že výzvu zameranú na investície do rozšírenia kapacít spracovateľských podnikov vyhlásili 9. februára a uzavrú ju 23. marca 2026. Žiadosti o podporu bude možné podávať od 3. do 23. marca tohto roka.

Intenzita podpory dosahuje 60 percent a maximálna výška príspevku je 100-tisíc eur. Cieľom výzvy je podpora investícií, ktoré majú prispieť k zvyšovaniu pridanej hodnoty v agropotravinárstve, potravinovej bezpečnosti, konkurencieschopnosti spracovateľov a zamestnanosti.

Druhá výzva sa týka získavania a udržania mladých poľnohospodárov. Alokovaných je na ňu 57 miliónov eur, pričom intenzita podpory je 100 percent a maximálna suma na projekt je 100-tisíc eur.

Výzvu uzavrú 29. mája, pričom žiadosti bude možné podávať od 8. do 29. mája 2026. Jej cieľom je generačná obmena v agrosektore, podpora mladých farmárov a zvýšenie konkurencieschopnosti a zamestnanosti.

(tasr, max)

  |  

Deportácie do Afganistanu rozdeľujú Úniu

Zatiaľ čo Nemecko od roku 2024 opäť deportuje migrantov do Afganistanu, väčšina ostatných členských štátov EÚ s týmto krokom stále váha a žiada podporu zo strany Bruselu. Pod tlakom vlád Európska komisia nadviazala kontakty s režimom Talibanu, informuje Welt.

Komisia prostredníctvom dvoch technických misií v Afganistane, naposledy v januári, skúmala podľa citovaného portálu možnosti spolupráce v oblasti readmisie a organizácie repatriačných operácií.

Plány na deportácie však narážajú na výrazné právne, etické aj praktické prekážky. Organizácie na ochranu ľudských práv upozorňujú, že Taliban v poslednom roku sprísnil represie, obmedzil slobodu médií a zaviedol nové pravidlá zasahujúce najmä ženy a dievčatá.

Napriek tomu väčšina z 27 členských štátov EÚ dnes deportácie podporuje. Zástupca Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov v Afganistane Arafat Džamál označil tento posun za znepokojujúci.

Medzi rokmi 2013 a 2024 podali Afganci v krajinách EÚ približne milión žiadostí o azyl, z ktorých im asi polovicu schválili. Nemecko už deportovalo viac ako 100 Afgancov a rokuje s Talibanom o dohode, Rakúsko obnovilo deportácie vlani. Iné krajiny, napríklad Francúzsko, zostávajú opatrné.

Komisia zároveň upozorňuje na humanitárnu krízu v Afganistane a komplikované diplomatické vzťahy.

(max)

  |  

Obranný priemysel tápe v tom, ako štáty využijú miliardy z EÚ

Európski výrobcovia zbraní podľa Euractivu potvrdzujú, že stále nemajú jasno v tom, ako chcú vlády využiť 150-miliardový úverový program EÚ na spoločné obstarávanie v oblasti obrany. Európska únia oznámila program Bezpečnostná akcia pre Európu (SAFE) v máji minulého roka.

Odvtedy 19 členských štátov predložilo Európskej komisii národné plány, v ktorých opisujú, ako chcú použiť pridelené prostriedky a aké vybavenie plánujú nakúpiť. Zástupcovia obranného priemyslu však tvrdia, že k týmto informáciám majú len obmedzený prístup.

Generálny riaditeľ poľského štátneho výrobcu zbraní PGZ Jan Grabowski poznamenal, že spoločnosť zatiaľ nevie, aké projekty plánuje Poľsko financovať. Poľsko je pritom najväčším príjemcom programu SAFE s pridelenými 43,7 miliardami eur.

Podobnú neistotu potvrdili aj ďalšie zdroje z odvetvia, podľa ktorých sa firmy spoliehajú najmä na neformálne kontakty s ministerstvami obrany.

Výrobcovia upozorňujú, že bez väčšej transparentnosti sa len ťažko pripravujú na dlhodobú výrobu a rozširovanie kapacít. Aj keď niektoré krajiny už oznámili konkrétne projekty, celkový obraz zostáva nejasný.

Komisia ešte nedokončila hodnotenie všetkých národných plánov a ich schválenie Radou je podmienkou vyplatenia prvých prostriedkov.

(max)

  |  

Lekári a súdy prehodnocujú zákroky zmeny pohlavia u detí

Tisíce maloletých dievčat v Spojených štátoch podstúpili v uplynulých rokoch chirurgické zákroky súvisiace so zmenou pohlavia.

Podľa údajov publikovaných v časopise Journal of the American Medical Association, o ktorých píše Economist, v rokoch 2016 až 2020 u osôb vo veku 12 až 18 rokov vykonali lekári 3 215 mastektómií, 405 operácií genitálií a 350 ďalších zákrokov súvisiacich s pohlavím.

Skutočný počet však môže byť vyšší. Zástancovia týchto postupov tvrdia, že môžu zmierniť psychické utrpenie, kritici poukazujú na nedostatok dôkazov o ich prínosoch.

Pozornosť vzbudil prípad Fox Varianovej z New Yorku, ktorá v roku 2019 vo veku 16 rokov podstúpila dvojitú mastektómiu. Jej psychický stav sa však podľa súdnych dokumentov nezlepšil a neskôr sa rozhodla pre detranzíciu.

V roku 2023 podala žalobu na psychologičku a chirurga pre lekársku nedbanlivosť. Súdna porota jej 30. januára priznala odškodné vo výške dvoch miliónov dolárov.

Ďalšie varovanie prišlo začiatkom februára, keď Americká spoločnosť plastických chirurgov vyhlásila, že kvalita dôkazov o týchto zákrokoch u maloletých je obmedzená. Následne Americká lekárska asociácia uviedla, že chirurgické zákroky u maloletých by mali vo všeobecnosti odkladať do dospelosti. Podobné pochybnosti vyjadrili aj niektoré európske inštitúcie.

(max)

  |  

V najväčšej jadrovej elektrárni sveta opäť spustili reaktor

Japonská energetická spoločnosť Tokyo Electric Power Company (Tepco) podľa Financial Post opätovne reštartovala jeden z reaktorov v jadrovej elektrárni Kašiwazaki-Kariwa, ktorá je najväčším jadrovým zariadením na svete.

Reaktor číslo 6 začal proces obnovy v sobotu o 14.00 miestneho času. Spoločnosť plánuje postupne zvyšovať jeho výkon s cieľom spustiť komerčnú prevádzku 18. marca.

Reaktor prvýkrát opätovne spustili od katastrofy vo Fukušime pred pätnástimi rokmi 21. januára, no o deň neskôr musela spoločnosť proces prerušiť pre elektrickú poruchu v ovládacom paneli, ktorý slúži na riadenie a monitorovanie riadiacich tyčí.

Následné vyšetrovanie ukázalo, že problém súvisel s nesprávnou interpretáciou elektrického prúdu motora v ovládacom systéme.

Riaditeľ elektrárne Takeyuki Inagaki podotkol, že rozhodnutie o pozastavení prevádzky bolo nevyhnutné na dôkladné preverenie situácie, a zdôraznil opatrný postup pri opätovnom reštarte.

Kašiwazaki-Kariwa je v súčasnosti jediným prevádzkyschopným jadrovým zariadením spoločnosti Tepco. Reaktor číslo 6 je prvým zo siedmich blokov v areáli, ktorý znovu sprevádzkovali. Reaktor číslo 7 už získal súhlas národného jadrového regulátora na opätovnú prevádzku.

(max)