Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Berlín obvinil Ukrajinca pre plánované útoky balíkmi

Nemecko obvinilo ukrajinského občana pre sprisahanie spojené s ruskými spravodajskými službami s cieľom odpáliť balíky v Európe. Podozrivého Jevhena B. zatkli vo Švajčiarsku 13. mája minulého roka a v decembri ho vydali do Nemecka.

V marci 2025 on a dvaja ďalší podozriví Daniil B. a Vladyslav T. poslali podľa nemeckej prokuratúry na príkaz ruských spravodajských sprostredkovateľov v Mariupole dva balíky s GPS sledovaním zo západonemeckého mesta Kolín nad Rýnom na Ukrajinu.

Cieľom bolo preskúmať logistické trasy, aby tadiaľ neskôr mohli odoslať balíky so zápalnými zariadeniami, ktoré by sa vznietili v Nemecku alebo inde na ceste do častí Ukrajiny neokupovaných Ruskom a spôsobili by čo najväčšie škody, priblížili prokurátori.

Európske vlády viackrát obvinili Rusko zo sabotážnych útokov, keďže jeho vzťahy s Ukrajinou sa po invázii na Ukrajinu v roku 2022 zhoršili. Moskva opakovane označila takéto obvinenia za neopodstatnené.

Ruské veľvyslanectvo v Berlíne bezprostredne na aktuálne zistenia vyšetrovateľov nereagovalo na žiadosť o komentár, ale Moskva predtým akúkoľvek účasť poprela.

(reuters, max)

Minúta  |  

Šutaj Eštok: Voľba generálneho prokurátora nie je aktuálna

Voľba nového generálneho prokurátora ešte pred najbližšími parlamentnými voľbami podľa ministra vnútra a predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka nie je aktuálnou témou. Povedal to s tým, že pri takej citlivej otázke nevidí politický priestor na dosiahnutie dohody.

Pripomenul, že historicky voľbu vždy sprevádzali výrazné kontroverzie. Na otázku, či by nového generálneho prokurátora mala voliť súčasná vládna koalícia, odpovedal, že ide o teoretickú úvahu.

Podľa svojich slov si nie je istý presnými lehotami, v ktorých je možné voliť generálneho prokurátora pred uplynutím jeho mandátu, a o tejto téme bude možné hovoriť až vtedy, ak sa k nej politická situácia priblíži.

Šutaj Eštok sa vyjadril aj k vnútrostraníckym otázkam. Zdôraznil, že štvorročný mandát predsedu strany, ktorý získal na minuloročnom sneme, berie s plnou vážnosťou a cieľom Hlasu je dosiahnuť v nasledujúcich parlamentných voľbách výsledok porovnateľný s tým predchádzajúcim.

Minister obrany Robert Kaliňák a podpredseda parlamentu Tibor Gašpar v predošlých dňoch uviedli, že si vedia predstaviť voľbu nového generálneho prokurátora ešte pred voľbami. Premiér Robert Fico (všetci Smer) však cez víkend povedal, že v budúcom roku na takýto krok nevidí priestor.

Mandát súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku sa končí v decembri 2027, na jeseň rovnakého roka sa majú konať riadne voľby do zákonodarného zboru.

(tasr, max)

Minúta  |  

Krajčí kritizuje Šaška za stabilizačný príspevok pre sestry

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) podľa bývalého šéfa rezortu a poslanca Mareka Krajčího (Slovensko – Za ľudí) neurobil kroky potrebné na to, aby stabilizačný príspevok pre sestry nebol zaťažený odvodmi.

Krajčí argumentuje tým, že chýbajú právna úprava, legislatívny rámec aj metodické usmernenie pre zamestnávateľov. V dôsledku toho podľa neho stabilizačný príspevok nevyplatia spolu s januárovou mzdou, ako pôvodne avizovali.

Kritizoval aj nedodržanie zákonnej lehoty na podpis programovej vyhlášky do 15. januára. Tvrdí, že tým sa oslabuje jej vymožiteľnosť a zodpovednosť sa presúva na zdravotné poisťovne. Zároveň varoval, že nevyplatenie príspevku môže viesť k odchodom sestier zo zdravotníckeho systému.

Opozičný poslanec preto navrhuje úpravu stabilizačného príspevku prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k novele zákona o bankách, ktorý označil za jediný aktuálne možný spôsob, ako zabezpečiť vyplatenie príspevku aspoň za február. Súčasťou návrhu má byť aj posunutie účinnosti opatrenia.

Rezort neskôr reagoval, že stabilizačný príspevok dostanú zdravotné sestry prvýkrát k marcovej výplate a naposledy k októbrovej výplate.

Krajčí ešte v januári poukázal na to, že podľa návrhu programovej vyhlášky majú príspevok vyplácať ako bežnú mzdu, čo by znamenalo jeho zdanenie a zaťaženie odvodmi. Rezort zdravotníctva vtedy reagoval, že nastavenie príspevku ešte riešia a cieľom je dosiahnuť konsenzuálne riešenie.

(tasr, max)

Minúta  |  

ECB: Európa sa musí pripraviť na silnejšiu globálnu rolu eura

Európa sa musí pripraviť na väčšiu úlohu v globálnych financiách, keďže podiel dolára v devízových rezervách dlhodobo klesá. Uviedol to guvernér rakúskej centrálnej banky a člen Rady ECB Martin Kocher.

ECB minulý týždeň oznámila plán rozšíriť prístup k núdzovej eurovej likvidite, aby posilnila medzinárodné postavenie eura. Zároveň chce lídrom EÚ predložiť súpis reforiem na dobudovanie silnejšej finančnej architektúry.

Kocher tvrdí, že rastie záujem zahraničných partnerov o euro a spoločná mena sa čoraz viac správa ako bezpečný prístav. Euro je za uplynulý rok voči doláru silnejšie približne o 14 percent.

Dolár síce stále tvorí viac než polovicu svetových devízových rezerv, no jeho podiel klesá, euro má zhruba 20 percent. Kocher dodal, že ECB je so súčasným nastavením menovej politiky spokojná a zatiaľ nevidí dôvod meniť sadzby.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Štát chystá milióny eur na podporu spracovania a mladých farmárov

Do slovenského agrosektora by mali prostredníctvom dvoch nových výziev smerovať desiatky miliónov eur. Celková alokácia predstavuje 92 miliónov eur, z toho 35 miliónov eur je určených pre spracovateľské podniky a 57 miliónov eur pre mladých poľnohospodárov.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) za účasti generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry Mareka Čepka informoval, že výzvu zameranú na investície do rozšírenia kapacít spracovateľských podnikov vyhlásili 9. februára a uzavrú ju 23. marca 2026. Žiadosti o podporu bude možné podávať od 3. do 23. marca tohto roka.

Intenzita podpory dosahuje 60 percent a maximálna výška príspevku je 100-tisíc eur. Cieľom výzvy je podpora investícií, ktoré majú prispieť k zvyšovaniu pridanej hodnoty v agropotravinárstve, potravinovej bezpečnosti, konkurencieschopnosti spracovateľov a zamestnanosti.

Druhá výzva sa týka získavania a udržania mladých poľnohospodárov. Alokovaných je na ňu 57 miliónov eur, pričom intenzita podpory je 100 percent a maximálna suma na projekt je 100-tisíc eur.

Výzvu uzavrú 29. mája, pričom žiadosti bude možné podávať od 8. do 29. mája 2026. Jej cieľom je generačná obmena v agrosektore, podpora mladých farmárov a zvýšenie konkurencieschopnosti a zamestnanosti.

(tasr, max)

Minúta  |  

Deportácie do Afganistanu rozdeľujú Úniu

Zatiaľ čo Nemecko od roku 2024 opäť deportuje migrantov do Afganistanu, väčšina ostatných členských štátov EÚ s týmto krokom stále váha a žiada podporu zo strany Bruselu. Pod tlakom vlád Európska komisia nadviazala kontakty s režimom Talibanu, informuje Welt.

Komisia prostredníctvom dvoch technických misií v Afganistane, naposledy v januári, skúmala podľa citovaného portálu možnosti spolupráce v oblasti readmisie a organizácie repatriačných operácií.

Plány na deportácie však narážajú na výrazné právne, etické aj praktické prekážky. Organizácie na ochranu ľudských práv upozorňujú, že Taliban v poslednom roku sprísnil represie, obmedzil slobodu médií a zaviedol nové pravidlá zasahujúce najmä ženy a dievčatá.

Napriek tomu väčšina z 27 členských štátov EÚ dnes deportácie podporuje. Zástupca Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov v Afganistane Arafat Džamál označil tento posun za znepokojujúci.

Medzi rokmi 2013 a 2024 podali Afganci v krajinách EÚ približne milión žiadostí o azyl, z ktorých im asi polovicu schválili. Nemecko už deportovalo viac ako 100 Afgancov a rokuje s Talibanom o dohode, Rakúsko obnovilo deportácie vlani. Iné krajiny, napríklad Francúzsko, zostávajú opatrné.

Komisia zároveň upozorňuje na humanitárnu krízu v Afganistane a komplikované diplomatické vzťahy.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.