Preskočiť na obsah
  |  

Švédi sprísňujú podmienky získania občianstva

Švédsko plánuje výrazne sprísniť pravidlá pre udeľovanie štátneho občianstva. Tamojšia vláda v pondelok oznámila, že žiadatelia budú musieť v krajine žiť najmenej osem rokov namiesto doterajších piatich, ako aj splniť požiadavku minimálneho príjmu.

Opatrenia majú podľa vlády posilniť integráciu a zvýšiť nároky na získanie občianstva. Minister pre migráciu Johan Forssell podotkol, že nové podmienky sú podstatne prísnejšie ako súčasný stav, keď prakticky neexistujú jasne definované požiadavky.

Žiadatelia budú musieť preukázať mesačný príjem vyšší ako v prepočte asi 1 800 eur a zvládnuť jazykový aj kultúrny test. Forssell dodal, že je prirodzené očakávať od budúcich občanov základné znalosti o fungovaní krajiny.

Sprísnenie sa dotkne aj osôb so záznamom v registri trestov. Tí budú musieť čakať výrazne dlhšie, kým budú môcť o občianstvo požiadať. Napríklad osoba odsúdená na štyri roky väzenia by mala čakať až 15 rokov.

Švédsko postupne sprísňuje imigračnú politiku od roku 2015, keď krajina prijala približne 160-tisíc žiadateľov o azyl. Menšinová vláda očakáva, že tvrdší prístup k migrácii osloví voličov pred septembrovými parlamentnými voľbami. Nové pravidlá by mali vstúpiť do platnosti 6. júna.

(reuters, max)

  |  

Takáč potvrdil záujem o cukrovar na Považí, ktorý oznámil koniec

Pestovanie cukrovej repy na Slovensku sa po oznámení ukončenia výroby v cukrovare Považský cukor v Trenčianskej Teplej výrazne zníži. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) vyčíslil, že doteraz sa cukrová repa pestovala pri dvoch cukrovaroch na výmere približne 20-tisíc hektárov.

Po zatvorení trenčianskoteplického závodu, najväčšieho cukrovaru v krajine, nastane pokles podľa agroministra asi o 8-tisíc hektárov.

Väčšinový vlastník Považského cukru, spoločnosť Nordzucker Group, oznámil 5. februára ukončenie výroby cukru a spracovania cukrovej repy v Trenčianskej Teplej. O prácu tak príde približne 90 zamestnancov. Firma však plánuje pokračovať v činnosti závodu ako obchodného a logistického centra pre domáci trh a juhovýchodnú Európu.

Na Slovensku tak zostane v prevádzke už len seredský cukrovar. Takáč však informoval, že v posledných dňoch eviduje záujem dvoch súkromných subjektov o odkúpenie zatvoreného cukrovaru.

Nie je však podľa neho jasné, ako sa k prípadným ponukám postaví nemecký vlastník, pričom vyvlastnenie označil za technicky nepravdepodobné. Minister zároveň pripomenul, že štát zvažoval možnosť odkúpenia závodu po vykonaní ekonomickej analýzy.

(tasr, max)

  |  

Lavrov: USA cúvli z návrhov na riešenie konfliktu na Ukrajine

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyjadril v pondelok v rozhovore pre televíziu BRICS TV nespokojnosť s prístupom Spojených štátov k riešeniu vojny na Ukrajine. Podľa TASS tvrdí, že Washington už nie je ochotný akceptovať návrhy, ktoré sám predložil vlani na rokovaní na Aljaške.

Lavrov podotkol, že Rusko tieto návrhy prijalo. Z rokovania medzi ruským a americkým prezidentom nikdy nezverejnili oficiálne záznamy a nie je jasné, čo konkrétne spomínané návrhy obsahovali.

Zároveň kritizoval Spojené štáty aj v oblasti hospodárskej spolupráce. Podľa neho Moskva nevidí perspektívu zlepšenia ekonomických vzťahov pre clá, sankcie a zákazy, ktoré musí Rusko zohľadňovať.

„Američania chcú prevziať kontrolu nad všetkými trasami dodávok energie do všetkých vedúcich krajín na všetkých kontinentoch. Na európskom kontinente sa zameriavajú na plynovod Nord Stream a ukrajinský systém prepravy plynu a plynovod Turkish Stream,“ zhodnotil Lavrov.

(max)

  |  

SaS má novú posilu pre dopravu, zameria sa na východ Slovenska

SaS oznámila ďalšie personálne posilnenie v regiónoch. Novým členom strany pre oblasť dopravy sa stal Peter Báthory, ktorý sa má zamerať najmä na regionálny rozvoj a infraštruktúru na východnom Slovensku.

Predseda SaS Branislav Gröhling zdôraznil, že sa chcú profilovať ako silná regionálna strana, nielen ako bratislavský politický subjekt. Dopravu označil za jednu zo svojich osobných priorít, pričom poukázal na potrebu dobudovať diaľnicu na Zemplín. Podľa neho je chýbajúcich 72 kilometrov diaľnice hanbou štátu a dôkazom dlhoročného zanedbávania regiónu.

Báthory hovorí o elementárnej spravodlivosti voči obyvateľom Zemplína. Pripomenul, že za uplynulých 15 rokov sa na Slovensku postavili diaľnice za takmer desať miliárd eur, no tento región nezískal ani kilometer.

„Ak chceme zastaviť odchod mladých ľudí a naštartovať ekonomiku, bez kvalitnej dopravy to nepôjde,“ uviedol. Krajský predseda SaS Peter Čech dodal, že Báthory ako starosta Baškoviec prináša praktické skúsenosti a má byť súčasťou tímu Plánu pre východ.

(lud)

  |  

Berlín obvinil Ukrajinca pre plánované útoky balíkmi

Nemecko obvinilo ukrajinského občana pre sprisahanie spojené s ruskými spravodajskými službami s cieľom odpáliť balíky v Európe. Podozrivého Jevhena B. zatkli vo Švajčiarsku 13. mája minulého roka a v decembri ho vydali do Nemecka.

V marci 2025 on a dvaja ďalší podozriví Daniil B. a Vladyslav T. poslali podľa nemeckej prokuratúry na príkaz ruských spravodajských sprostredkovateľov v Mariupole dva balíky s GPS sledovaním zo západonemeckého mesta Kolín nad Rýnom na Ukrajinu.

Cieľom bolo preskúmať logistické trasy, aby tadiaľ neskôr mohli odoslať balíky so zápalnými zariadeniami, ktoré by sa vznietili v Nemecku alebo inde na ceste do častí Ukrajiny neokupovaných Ruskom a spôsobili by čo najväčšie škody, priblížili prokurátori.

Európske vlády viackrát obvinili Rusko zo sabotážnych útokov, keďže jeho vzťahy s Ukrajinou sa po invázii na Ukrajinu v roku 2022 zhoršili. Moskva opakovane označila takéto obvinenia za neopodstatnené.

Ruské veľvyslanectvo v Berlíne bezprostredne na aktuálne zistenia vyšetrovateľov nereagovalo na žiadosť o komentár, ale Moskva predtým akúkoľvek účasť poprela.

(reuters, max)

  |  

Šutaj Eštok: Voľba generálneho prokurátora nie je aktuálna

Voľba nového generálneho prokurátora ešte pred najbližšími parlamentnými voľbami podľa ministra vnútra a predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka nie je aktuálnou témou. Povedal to s tým, že pri takej citlivej otázke nevidí politický priestor na dosiahnutie dohody.

Pripomenul, že historicky voľbu vždy sprevádzali výrazné kontroverzie. Na otázku, či by nového generálneho prokurátora mala voliť súčasná vládna koalícia, odpovedal, že ide o teoretickú úvahu.

Podľa svojich slov si nie je istý presnými lehotami, v ktorých je možné voliť generálneho prokurátora pred uplynutím jeho mandátu, a o tejto téme bude možné hovoriť až vtedy, ak sa k nej politická situácia priblíži.

Šutaj Eštok sa vyjadril aj k vnútrostraníckym otázkam. Zdôraznil, že štvorročný mandát predsedu strany, ktorý získal na minuloročnom sneme, berie s plnou vážnosťou a cieľom Hlasu je dosiahnuť v nasledujúcich parlamentných voľbách výsledok porovnateľný s tým predchádzajúcim.

Minister obrany Robert Kaliňák a podpredseda parlamentu Tibor Gašpar v predošlých dňoch uviedli, že si vedia predstaviť voľbu nového generálneho prokurátora ešte pred voľbami. Premiér Robert Fico (všetci Smer) však cez víkend povedal, že v budúcom roku na takýto krok nevidí priestor.

Mandát súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku sa končí v decembri 2027, na jeseň rovnakého roka sa majú konať riadne voľby do zákonodarného zboru.

(tasr, max)