Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko získalo ďalšie stovky miliónov, Brusel stopol časť platby

Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej schválila Slovensku siedmu žiadosť o platbu z plánu obnovy a odolnosti v objeme 658 miliónov eur. Bratislava splnila 17 z 18 stanovených míľnikov, čo EK označila za výrazný pokrok pri realizácii reforiem.

Peniaze majú smerovať najmä do zdravotníctva, vzdelávania, ako aj do zelenej a digitálnej transformácie. Po tejto platbe bude mať Slovensko vyčerpaných viac ako 5,2 miliardy eur z celkového balíka 6,4 miliardy. Komisia však upozornila na jeden nesplnený cieľ, ktorý sa týka investícií do boja proti korupcii a praniu špinavých peňazí, konkrétne modernizácie policajných budov.

Pre tento míľnik navrhla pozastaviť príslušnú časť platby. Slovensko dostane dodatočný čas na nápravu a zároveň získa čiastočnú platbu za už splnené úlohy.

Minister Tomáš Drucker zdôraznil, že krajina patrí medzi lídrov v čerpaní plánu obnovy, a cieľom je dotiahnuť zostávajúce projekty včas.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Zatvorenie cukrovaru je výstraha, tvrdia mlynári

Správy o zatvorení jedného z dvoch cukrovarov, ktorý pokrýva takmer polovicu spotreby cukru na Slovensku, sú podľa generálneho sekretára Slovenskej spoločnosti mlynárov Milana Lapšanského vážnym signálom pre štát, aby začal konať. Podľa neho okolité krajiny podporujú spracovateľské kapacity stovkami miliónov eur, zatiaľ čo Slovensko takmer vôbec.

„Dovoz potravín na Slovensko neustále rastie. Vidieť to nielen na salde zahraničného obchodu, ale aj v jednotlivých sektoroch. Celá Európa sa nachádza v dopytovej kríze, čo sa prejavuje znižovaním predaja potravín a komodít, ako aj na hospodárení podnikov a optimalizácii nadnárodných koncernov,“ priblížil.

Analytické materiály podľa neho potvrdzujú, že štát sa má zamerať na znižovanie investičného dlhu potravinárov, nielen na podporu poľnohospodárov.

Lapšanský upozornil aj na medziročný pokles výroby pšeničnej múky o 12,3 percenta a rast dovozu múky, ktorý sa blíži k hranici 100-tisíc ton. Zahraničné reťazce podľa neho uprednostňujú dovozové výrobky a na slovenské potraviny uplatňujú vysoké prirážky.

Vyzval aj na prijatie národnej stratégie podpory slovenských potravín. „Pri prvej krízovej situácii totiž môžeme s prekvapením zistiť, že za importované potraviny budeme platiť veľmi veľa, ak ich vôbec bude odkiaľ doviezť,“ dodal s tým, že mlynári nesúhlasia ani so vstupom Ukrajiny do Únie bez splnenia všetkých kritérií.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rusko obmedzuje Telegram, hrozia mu miliónové pokuty

Aplikácia Telegram čelí v Rusku ďalšiemu sprísňovaniu regulácií, ktoré môže viesť k jej spomaleniu a vysokým finančným sankciám. Podľa ruských médií začal dozorný orgán Roskomnadzor obmedzovať prístup k platforme pre obsah, ktorý úrady považujú za nezákonný.

Hoci Telegram naďalej funguje, používatelia hlásia pomalšie sťahovanie videí. Zároveň platforme hrozia pokuty až do výšky 64 miliónov rubľov v ôsmich súdnych konaniach za údajné neodstránenie zakázaného obsahu.

Telegram, ktorý založil podnikateľ Pavel Durov, je v krajine dôležitým komunikačným kanálom pre štátne inštitúcie, médiá aj opozíciu v exile.

V poslednom období však Moskva pritvrdzuje voči zahraničným technologickým firmám. Už minulý rok obmedzila hovory cez Telegram a WhatsApp a v decembri zablokovala FaceTime. Súbežne podporuje vývoj štátnej aplikácie MAX, ktorú kritici považujú za nástroj sledovania.

Rusku sa pritom Telegram nepodarilo úplne zablokovať ani pri pokuse v roku 2018.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Premiéri Slavkovského formátu chcú na samite EÚ riešiť ceny elektriny

Premiéri Rakúska, Slovenska a Česka sa v rámci Slavkovského formátu dohodli na deklarácii, ktorá pomenúva postoje týchto krajín k štvrtkovému (12. február) európskemu samitu. Naznačuje priority, ktorým by sa Európska únia (EÚ) mala venovať. Jednou z nich sú ceny elektrickej energie. Na tlačovej konferencii o tom po stretnutí Slavkovského formátu informoval predseda vlády SR Robert Fico (Smer).

„Naliehal som na svojich kolegov, aby sme spustili delostreleckú paľbu smerom k Európskej komisii, to v otázke cien elektrickej energie,“ povedal Fico. Tvrdí, že EÚ nemôže konkurovať svetu, ak má niekoľkonásobne vyššie ceny elektriny, ako sú v Číne či Indii, a má „nezmyselne ambiciózne klimatické ciele“.

„Ak nič iné a len jeden jediný neformálny záver by bol dosiahnuteľný vo štvrtok, a to, že pristúpime k zníženiu cien elektrickej energie, tak budem považovať tento neformálny samit za obrovský úspech s tým, že potom by sa formálne závery prijali na štandardnom samite v marci v Bruseli,“ povedal slovenský premiér.

Fico označil deklaráciu za prvý krok, aby sa EÚ dostala z krízy. Predpokladá, že kríza by v prípade nečinnosti mohla celú Úniu doviesť do nešťastia. „Doručujeme dnes predsedníčke Európskej komisie a všetkým ostatným spoločné stanovisko, ktoré sme prijali. Sú tam aj ďalšie veci týkajúce sa automobilového priemyslu či spoločného európskeho trhu,“ povedal Fico.

Poukázal na to, že ide o ucelený, komplexný pohľad troch krajín na to, čo by sa malo v najbližšom čase urobiť na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Maškarová trvá na tom, že polícia korupciu vyšetruje, odmieta aj neskúsenosť

Šéfka polície Jana Maškarová tvrdí, že boj proti korupcii na Slovensku neutícha ani po rozsiahlej reorganizácii Policajného zboru.

Na tlačovej konferencii predstavila štatistiky, ktoré podľa nej dokazujú, že polícia korupčné a ekonomické trestné činy naďalej aktívne odhaľuje a vyšetrovanie je efektívnejšie ako v minulosti. Zároveň zdôraznila, že polícia postupuje bez ohľadu na postavenie podozrivých a sústreďuje sa najmä na ochranu verejných financií vrátane tých z Európskej únie.

Maškarová priznala, že v roku 2025 zaznamenali mierny pokles objasnených prípadov v porovnaní s obdobím pred reorganizáciou v roku 2023. Podľa nej ide o dôsledok zrušenia Národnej kriminálnej agentúry a vzniku Úradu boja proti organizovanej kriminalite.

Zdôraznila však, že takmer všetky minuloročné realizácie nového úradu vychádzali z vlastnej operatívnej práce polície. Odmietla tiež tvrdenia o neskúsenosti vyšetrovateľov a poukázala na ich dlhoročnú prax.

Jej vyjadrenia reagujú na kritiku generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý nedávno upozornil na výrazný pokles miery stíhania korupcie po zmenách v polícii a trestnom práve.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Fiškálna rada znížila odhad rastu, ekonomiku brzdia dane a škrty

Slovenská ekonomika by mala v tomto roku vzrásť o 0,9 percenta. V budúcom roku by mal rast zrýchliť na 1,6 percenta. Vyplýva to z aktualizovanej prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá v októbri odhadovala rast na úrovni 1,3 percenta.

RRZ svoje očakávania znížila pre tvrdší vplyv minulých aj aktuálneho kola konsolidácie, schválenie schémy energodotácií, negatívne dosahy obchodnej politiky USA na Slovensko a slabiny automobilového priemyslu. Ekonomiku podľa rady brzdí aj aktuálny konsolidačný balíček v objeme 1,6 miliardy eur, postavený najmä na vyššom daňovo-odvodovom zaťažení práce.

Objem a forma energodotácií sa podľa RRZ prejavia najmä vyššou infláciou, ktorú v tomto roku odhaduje na 3,6 percenta. Ďalším faktorom útlmu je slabší výkon priemyslu ovplyvnený neistotou v súvislosti s clami a vývojom globálnej ekonomiky.

V roku 2027 by mal hospodárstvo podporiť nástup výroby v automobilke Volvo, no rast spomalí ukončenie plánu obnovy. RRZ zároveň očakáva, že ekonomika zostane pod svojím potenciálom a v prognóze prevažujú negatívne riziká.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.