Preskočiť na obsah
  |  

Slovensko do koalície ochotných nevstúpi, ponúka však logistiku

Slovensko sa podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára nestalo členom takzvanej koalície ochotných, ktorá vznikla v súvislosti s Ukrajinou, no jej aktivity pozorne sleduje. Bratislava je pripravená zapojiť sa na technickej úrovni ako pozorovateľ a zároveň ponúknuť logistické zabezpečenie pre prípadné mierové jednotky, ktoré by boli prijateľné pre Kyjev aj Moskvu.

Zároveň však vláda jednoznačne odmieta vyslanie slovenských vojakov na územie Ukrajiny, keďže by to podľa nej mohlo viesť k ďalšej eskalácii konfliktu.

Blanár pripomenul, že Rusko považuje nasadenie jednotiek krajín EÚ a NATO za neprijateľné, čo podľa neho komplikuje akékoľvek úvahy o takomto riešení.

Slovensko podľa šéfa diplomacie kladie dôraz najmä na svoje členstvo v NATO ako základnú bezpečnostnú garanciu. Možnosť pozorovateľského statusu v koalícii podporujú aj najvyšší ústavní činitelia vrátane prezidenta Petra Pellegriniho a premiéra Roberta Fica.

(tasr, mja)

  |  

USA vítajú rivalitu s Čínou, Trump chystá návštevu Pekingu

Americký minister financií Scott Bessent označil súčasné vzťahy medzi USA a Čínou za „pohodlné“, hoci otvorene priznal, že obe krajiny zostanú rivalmi. Podľa neho má byť táto rivalita férová a nemá viesť k úplnému odpájaniu ekonomík, ale skôr k znižovaniu rizík v citlivých oblastiach.

Washington sa chce viac zamerať na strategické odvetvia, ako sú kritické nerasty, polovodiče či lieky, kde sa snaží „získať späť suverenitu“ od Pekingu. Bessent zároveň zdôraznil, že konkurencia môže byť prospešná a bráni stagnácii.

V dlhodobom horizonte podľa neho Čína nebude môcť udržiavať extrémne vysoký obchodný prebytok, ktorý označil za neudržateľný pre globálnu ekonomiku.

Minister sa pripravuje na stretnutie s čínskym vicepremiérom Čche Li-fengom ešte pred plánovanou aprílovou návštevou prezidenta Donalda Trumpa v Číne. USA zároveň tvrdia, že Peking plní záväzky z obchodnej dohody vrátane nákupu americkej sóje.

(reuters, mja)

  |  

Mestský súd odmietol obžalobu podanú na Jána Čurillu

Mestský súd Bratislava I v pondelok (9. februára) rozhodol, že v celom rozsahu odmieta obžalobu podanú na policajtov Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Milana Sabotu, Štefana Mašina, Branislava Dunčka, Róberta Magulu a Petra Scholtza.

Dôvodom sú závažné pochybenia prípravného konania a porušenie práva na obhajobu. Sudca sa stotožnil s námietkami obhajoby, podľa ktorých celé trestné stíhanie viedol zaujatý vyšetrovateľ, ktorý mal byť z konania vylúčený. Informoval o tom ich obhajca Peter Kubina na sociálnej sieti.

Prokuratúra podľa súdu napriek opakovaným upozorneniam túto chybu nenapravila. Výsledkom je, že všetky dôkazy získané počas vyšetrovania sú procesne nepoužiteľné a kľúčové rozhodnutia vrátane vznesenia obvinenia sú nezákonné.

Keďže zákonné lehoty na nápravu už uplynuli, vady konania nie je možné odstrániť. Podľa obhajoby tak smeruje konanie k zastaveniu trestného stíhania.

Rozhodnutie súdu obhajoba označila za potvrdenie správnosti svojho postupu a dôkaz, že stíhanie bolo vedené účelovo, bez rešpektovania zákona a argumentov obhajoby.

(tasr, mja)

  |  

Zástupcovia amerických imigračných úradov vypovedajú v Kongrese

Najvyšší predstavitelia amerických imigračných úradov vystúpili pred výborom Snemovne reprezentantov na prvom verejnom vypočúvaní od smrti dvoch občanov USA v Minnesote, ktorí zahynuli pri zásahu federálnych imigračných agentov.

Prípad vyvolal ostrú kritiku tvrdej imigračnej politiky prezidenta Donalda Trumpa, najmä po tom, čo videozáznamy spochybnili tvrdenia administratívy, že obete boli „domáci teroristi“. Republikánsky predseda výboru Andrew Garbarino vyzval na úplné a nestranné vyšetrovanie, čím sa dištancoval od unáhlených verdiktov Bieleho domu.

Demokrati na čele s Benniem Thompsonom obvinili administratívu z neprimeraných zásahov v mestách a opätovne žiadali rezignáciu ministerky vnútornej bezpečnosti Kristi Noemovej.

Pred Kongresom vystúpili šéfovia ICE, colnej a pohraničnej stráže a imigračných služieb, ktorí obhajovali Trumpovu stratégiu masových deportácií.

Napriek rastúcemu odporu verejnosti tvrdia, že v tvrdých zásahoch budú pokračovať, podporení rekordným financovaním zo strany Kongresu.

(reuters, mja)

  |  

Slovensko získalo ďalšie stovky miliónov, Brusel stopol časť platby

Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej schválila Slovensku siedmu žiadosť o platbu z plánu obnovy a odolnosti v objeme 658 miliónov eur. Bratislava splnila 17 z 18 stanovených míľnikov, čo EK označila za výrazný pokrok pri realizácii reforiem.

Peniaze majú smerovať najmä do zdravotníctva, vzdelávania, ako aj do zelenej a digitálnej transformácie. Po tejto platbe bude mať Slovensko vyčerpaných viac ako 5,2 miliardy eur z celkového balíka 6,4 miliardy. Komisia však upozornila na jeden nesplnený cieľ, ktorý sa týka investícií do boja proti korupcii a praniu špinavých peňazí, konkrétne modernizácie policajných budov.

Pre tento míľnik navrhla pozastaviť príslušnú časť platby. Slovensko dostane dodatočný čas na nápravu a zároveň získa čiastočnú platbu za už splnené úlohy.

Minister Tomáš Drucker zdôraznil, že krajina patrí medzi lídrov v čerpaní plánu obnovy, a cieľom je dotiahnuť zostávajúce projekty včas.

(tasr, mja)

  |  

Zatvorenie cukrovaru je výstraha, tvrdia mlynári

Správy o zatvorení jedného z dvoch cukrovarov, ktorý pokrýva takmer polovicu spotreby cukru na Slovensku, sú podľa generálneho sekretára Slovenskej spoločnosti mlynárov Milana Lapšanského vážnym signálom pre štát, aby začal konať. Podľa neho okolité krajiny podporujú spracovateľské kapacity stovkami miliónov eur, zatiaľ čo Slovensko takmer vôbec.

„Dovoz potravín na Slovensko neustále rastie. Vidieť to nielen na salde zahraničného obchodu, ale aj v jednotlivých sektoroch. Celá Európa sa nachádza v dopytovej kríze, čo sa prejavuje znižovaním predaja potravín a komodít, ako aj na hospodárení podnikov a optimalizácii nadnárodných koncernov,“ priblížil.

Analytické materiály podľa neho potvrdzujú, že štát sa má zamerať na znižovanie investičného dlhu potravinárov, nielen na podporu poľnohospodárov.

Lapšanský upozornil aj na medziročný pokles výroby pšeničnej múky o 12,3 percenta a rast dovozu múky, ktorý sa blíži k hranici 100-tisíc ton. Zahraničné reťazce podľa neho uprednostňujú dovozové výrobky a na slovenské potraviny uplatňujú vysoké prirážky.

Vyzval aj na prijatie národnej stratégie podpory slovenských potravín. „Pri prvej krízovej situácii totiž môžeme s prekvapením zistiť, že za importované potraviny budeme platiť veľmi veľa, ak ich vôbec bude odkiaľ doviezť,“ dodal s tým, že mlynári nesúhlasia ani so vstupom Ukrajiny do Únie bez splnenia všetkých kritérií.

(tasr, max)