Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko tlačí na rozšírenie EÚ, Brusel nesmie brzdiť Balkán

Slovensko chce aktívne pomáhať krajinám západného Balkánu na ich ceste do Európskej únie a odmieta akékoľvek brzdenie rozširovania z politických či technických dôvodov.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár počas návštevy Čiernej Hory zdôraznil, že región čaká na reálny posun už vyše dvoch desaťročí, pričom poslednou prijatou krajinou bolo Chorvátsko v roku 2013.

Podľa Blanára je dôležité vyslať jasný signál, že rozširovanie EÚ nie je len prázdnym sľubom, inak bude v regióne narastať frustrácia a skepticizmus. Za najlepšie pripravenú krajinu považuje Čiernu Horu, ktorá má predbežne uzavretých 13 z 33 prístupových kapitol a reálne by mohla vstúpiť do Únie v roku 2028.

Slovensko sa podľa neho dlhodobo angažuje aj prakticky, napríklad účasťou v misiách EUFOR v Bosne a Hercegovine a KFOR v Kosove, čím podporuje stabilitu regiónu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Biatlonista Laegreid po medaile priznal neveru a prosí priateľku o odpustenie

Nórsky biatlonista Sturla Holm Laegreid sa po zisku bronzovej medaily na zimných olympijských hrách postaral o jeden z najemotívnejších momentov dňa. Krátko po pretekoch verejne priznal, že pred troma mesiacmi podviedol svoju priateľku, ktorú označil za „lásku svojho života“, a otvorene ju prosil o druhú šancu.

V rozhovoroch pre médiá uviedol, že pravdu jej povedal len týždeň pred pretekmi a že posledné dni boli preňho psychicky mimoriadne náročné. Svoje rozhodnutie hovoriť verejne vysvetlil tým, že nechcel žiť s týmto tajomstvom.

Laegreid priznal, že šport preňho v poslednom období ustúpil do úzadia, najmä po smrti tímového kolegu Siverta Guttorma Bakkena v decembri.

Neskôr dodal, že si uvedomuje možné rozpaky okolo zlatého medailistu Johana-Olava Botna, no trvá na tom, že prijíma dôsledky svojho konania a chybu úprimne ľutuje.

(reuters, mja)

Minúta  |  

EÚ sprísňuje azyl a otvorila cestu k návratom do tretích krajín

Európsky parlament schválil zmeny v azylovom systéme Európskej únie, ktoré umožnia rýchlejšie zamietanie žiadostí o azyl a presuny žiadateľov do krajín, s ktorými nemajú žiadne alebo majú len minimálne väzby. Ide o ďalší krok k sprísneniu migračnej politiky Únie, ktorý odráža rastúce protiimigračné nálady v Európe a posilňovanie radikálnejšej pravice.

Nové pravidlá zavádzajú zoznam takzvaných bezpečných krajín, kam môžu byť neúspešní žiadatelia vrátení, vrátane štátov ako Egypt či Tunisko, v ktorých sa dodržiavanie ľudských práv spochybňuje.

Kritici varujú, že opatrenia môžu viesť k porušovaniu medzinárodného práva a oslabiť ochranu utečencov zakotvenú v Ženevskom dohovore z roku 1951.

Zmeny sú súčasťou Migračného paktu schváleného v roku 2023, ktorý má začať plne platiť v roku 2026. Humanitárne organizácie upozorňujú, že EÚ sa týmto smerom vzdáva svojej tradičnej úlohy ochrancu azylových práv.

(reuters, mja)

Minúta  |  

ZMOS varuje, že štát nedofinancuje prenesené kompetencie obcí

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) po rokovaní predsedníctva upozornilo na dlhodobé a prehlbujúce sa nedofinancovanie preneseného výkonu štátnej správy, ktorý vykonávajú mestá a obce. Situáciu podľa združenia zhoršujú aj aktuálne konsolidačné opatrenia verejných financií.

ZMOS poukázalo na to, že dotácie na prenesené kompetencie sú v mnohých oblastiach nedostatočné a v niektorých prípadoch predstavujú len centy na obyvateľa. Problémom je aj to, že pri príprave rozpočtov samospráv na minulý rok neboli vopred avizované zmeny vo výške dotácií na niektoré činnosti, čo komplikuje finančné plánovanie.

Združenie upozornilo, že situácia je obzvlášť náročná pre menšie samosprávy, ktoré majú nižší objem príjmov, a to aj pri zabezpečovaní spoločných stavebných úradov. Negatívny vplyv má podľa ZMOS aj výpadok príjmov v dôsledku zníženia podielu na dani z príjmov fyzických osôb.

Konsolidácia sa podľa združenia dotýka aj originálnych kompetencií vrátane školstva a financovania neverejných poskytovateľov vzdelávania. ZMOS zároveň varuje pred rizikami obmedzenia miestnych občianskych poriadkových služieb v obciach s vyšším podielom marginalizovaných rómskych komunít a avizuje rokovania s viacerými rezortmi o systémovom riešení financovania.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Szijjártó: Ukrajina je momentálne naším nepriateľom

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó ostro kritizoval Ukrajinu a Európsku úniu, ktoré podľa neho podnikajú kroky namierené proti bezpečnosti a suverenite Maďarska. Tvrdí, že „koalícia Brusel – Kyjev“ sa snaží ovplyvniť výsledok aprílových parlamentných volieb a podporuje opozičnú stranu TISZA vedenú Péterom Magyarom.

Podľa Szijjártóa by nová vláda plnila očakávania EÚ a Ukrajiny, na rozdiel od súčasného vedenia, ktoré označuje za suverénne.

Minister upozornil, že Kyjev sa v Bruseli dlhodobo snaží presadzovať rozhodnutia, ktoré by poškodili maďarskú energetickú bezpečnosť, vrátane zákazu dovozu ruskej ropy a plynu či sankcií proti ruskému jadrovému sektoru.

Zároveň kritizoval Európsku úniu za rastúci „vojnový fanatizmus“ a varoval, že pripravovaný 20. sankčný balík môže ohroziť stabilitu dodávok energií aj udržanie nízkych cien pre domácnosti.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Fiktívne firmy obrali Rakúsko o pol miliardy eur, štát sprísňuje kontroly

Rakúske verejné financie prišli v roku 2025 pre fiktívne a schránkové spoločnosti približne o 500 miliónov eur. Podľa údajov ministerstva financií, na ktoré sa odvoláva agentúra APA, ide o dôsledok rozsiahlych daňových a odvodových podvodov.

Úrad pre boj proti podvodom (ABB) minulý rok uzavrel až 411 prípadov, čo je viac ako dvojnásobok oproti predchádzajúcemu roku.

Rezort financií tento nárast vysvetľuje nielen intenzívnejšími kontrolami, ale aj legislatívnou zmenou z roku 2024, ktorá rozšírila definíciu schránkových spoločností. Práve vďaka nej sa podarilo odhaliť viac pochybných praktík.

Najväčšia časť spôsobených škôd súvisí s neodvedenými príspevkami na sociálne zabezpečenie, ktoré tvoria viac ako polovicu celkovej sumy. Ďalšiu pätinu predstavujú nevyplatené dane zo mzdy, zvyšok pripadá na neoprávnené náklady a daňové odpočty.

Ministerstvo zároveň očakáva, že balík zákonov proti podvodom by mohol v tomto roku priniesť do rozpočtu až 270 miliónov eur navyše.

(tasr, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.