Preskočiť na obsah
  |  

Trump chce financovať boj za slobodu slova v Európe

Administratíva Donalda Trumpa plánuje financovať projekty na podporu slobody prejavu v západných krajinách, ktoré sú spojencami USA. Oznámila to námestníčka ministra zahraničných vecí pre verejnú diplomaciu Sarah Rogersová počas návštevy Európy.

Washington ostro kritizuje európske pravidlá ako Akt o digitálnych službách či britský zákon o online bezpečnosti, ktoré podľa amerických predstaviteľov obmedzujú slobodu slova a zaťažujú technologické firmy z USA.

Rogersová zdôraznila, že jej úrad bude transparentne prideľovať granty na podporu „digitálnej slobody“. Podľa médií sa diskutovalo aj o podpore think-tankov či organizácií blízkych hnutiu MAGA. Európske vlády však odmietajú tvrdenia o cenzúre a bránia svoje právo regulovať online prostredie.

Spor sa vyostril aj po tom, čo USA uvalili vízové sankcie na niektorých európskych predstaviteľov a aktivistov v oblasti boja proti dezinformáciám.

(reuters, mja)

  |  

Parlament o stave stíhania korupcie nerokoval

Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu nerokovali na mimoriadnej schôdzi o stave trestného stíhania korupcie. Neschválili totiž program schôdze.

Mimoriadnu schôdzu iniciovala opozičná SaS. Chcela na nej prijať uznesenie NR SR k „stavu trestného stíhania korupcie v SR a k závažným zisteniam generálneho prokurátora“. Žiadala, aby na schôdzi vystúpil generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Opoziční poslanci sa pre tento krok rozhodli po tom, ako sa opäť odsunulo preberanie správy generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry za rok 2024.

Parlament mal o správe rokovať v piatok (6. februára), na návrh koalície sa bod presunul na ďalšiu schôdzu. Mária Kolíková (SaS) takisto pripomenula, že Žilinka pred pár dňami popísal stav stíhania trestných činov, osobitne korupcie.

(tasr, mja)

  |  

Sao Paulo schválilo spoločné hroby pre ľudí a zvieratá

Štát Sao Paulo v Brazílii umožní pochovávanie psov a mačiek do hrobov ich majiteľov či rodinných príslušníkov. Zákon, ktorý podpísal guvernér Tarcísio de Freitas, už vstúpil do platnosti a stanovuje, že pohreby musia spĺňať hygienické a environmentálne pravidlá jednotlivých obcí, informuje Correio Braziliense.

Detaily budú upravovať miestne pohrebné služby. Súkromné cintoríny si môžu nastaviť vlastné podmienky v súlade s legislatívou.

Inšpiráciou pre zákon bol miestny pes Bob Coveiro, ktorý žil desať rokov na mestskom cintoríne po tom, ako tam pochovali jeho majiteľa. Keď pes v roku 2021 zomrel, úrady dovolili, aby bol pochovaný vedľa neho.

Autori tvrdia, že cieľom je ponúknuť dostupnejšiu alternatívu ku kremácii, ktorá je často finančne náročná. Zákon podľa nich neukladá povinnosť, ale dáva rodinám možnosť dôstojne sa rozlúčiť so svojimi domácimi miláčikmi.

(mja)

  |  

Rusko útočilo 129 dronmi, zahynuli 3 malé deti

Ruský dronový útok pripravil o život štyroch členov rodiny v meste Bohoduchiv západne od Charkova. Podľa ukrajinských úradov zahynuli tri malé deti spolu so svojím 34-ročným otcom.

Dron zasiahol rodinný dom, ktorý výbuch úplne zničil a následne ho zachvátil požiar. Tehotnú matku sa podarilo z trosiek zachrániť. Rodina sa len pred niekoľkými dňami presťahovala z neďalekej dediny.

Ukrajinské letectvo informovalo, že Rusko počas noci vyslalo 129 dronov, z ktorých 112 bolo zostrelených alebo zneškodnených.

Charkovská oblasť leží blízko hraníc s Ruskom a čelí opakovaným útokom. Moskva sa k incidentu bezprostredne nevyjadrila, pričom obe strany konfliktu popierajú úmyselné cielenie na civilistov.

(reuters, mja)

  |  

Šuljaková so slovenským pasom mala od Epsteina zdediť 100 miliónov

Zverejnené dokumenty v kauze Jeffreyho Epsteina priniesli nové detaily o tom, komu mal pripadnúť jeho majetok odhadovaný na približne 600 miliónov dolárov, informuje portál Novinky.cz.

Najväčší podiel podľa 32-stranového dokumentu, spísaného len dva dni pred jeho smrťou, mala získať Karina Šuljaková, rodáčka z Bieloruska so slovenským občianstvom. Epstein jej údajne plánoval vyplatiť 100 miliónov dolárov – polovicu okamžite a polovicu prostredníctvom trustového fondu s doživotnou rentou.

Okrem peňazí jej mal zanechať 48 diamantov, luxusné nehnuteľnosti v Paríži a New Yorku, ranč v Novom Mexiku aj súkromný ostrov Little St. James v Karibiku. V dokumente sa spomína aj zásnubný prsteň s viac ako 32-karátovým diamantom, ktorý jej daroval s úmyslom uzavrieť manželstvo.

Šuljaková bola zároveň poslednou osobou, s ktorou Epstein telefonoval pred smrťou. Nie je však jasné, či a v akej miere sa k majetku reálne dostane.

(mja)

  |  

Biely dom zmazal príspevok o arménskej genocíde

Biely dom vymazal príspevok z účtu viceprezidenta USA JD Vancea, ktorý počas návštevy Arménska označil masakry Arménov z roku 1915 za genocídu. Administratíva tvrdí, že išlo o chybu personálu, pričom samotný Vance tento výraz vo verejných vyjadreniach nepoužil.

Incident vyvolal pozornosť najmä preto, že Turecko – spojenec USA v NATO – systematickú genocídu odmieta a Washington pod vedením Donalda Trumpa sa tomuto označeniu vyhýba.

Vance počas návštevy Jerevanu položil veniec pri pamätníku obetí a podpísal dohodu o spolupráci vrátane možnej výstavby jadrovej elektrárne. Následne odcestoval do Azerbajdžanu, kde podpísal strategické partnerstvo.

Cieľom cesty bolo podporiť mierové dohody medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Vymazanie príspevku však kritizovali demokrati aj predstavitelia arménskej diaspóry v USA.

(reuters, mja)