Európan roka zmenil kabát. Zrazu chce zastavenie migrácie a odmieta nadvládu Bruselu

V tieni 20. výročia teroristického útoku v New Yorku a príchodu pápeža na Slovensko zostalo nečakané vyjadrenie popredného európskeho a francúzskeho politika Michela Barniera. Niekdajší francúzsky minister, eurokomisár, ale najmä hlavný vyjednávač EÚ pre brexit, bol symbolom jednoty Únie a stúpencom európskej integrácie.

Spojenému kráľovstvu počas brexitových rokovaní opakoval, že štyri základné slobody v EÚ (voľný pohyb osôb, tovarov, služieb a kapitálu) sú nedeliteľné. Všetko alebo nič, znel odkaz, ktorý posielal pravidelne britským vyjednávačom.

Niekdajší Európan roka 2020 otočil. Na straníckom podujatí hlásal, že chce späť suverenitu od Únie v oblasti migrácie. Mieni zrušiť záväznosť rozsudkov Súdneho dvora EÚ (SDEÚ) a Európskeho súdu pre ľudské práva, akýsi právny frexit. Na to je potrebná zmena ústavy, o ktorej by chcel v septembri 2022 vyhlásiť referendum.

„Mali by sme znovu nadobudnúť našu právnu suverenitu, aby sme neboli viazaní rozsudkami Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva. Navrhujeme, aby bolo v septembri referendum o imigrácii,“ znel citát na Twitteri, ktorý Barnier vymazal, informuje portál Politico.

Barnier sa vyjadruje na margo migrácie zo štátov mimo Únie, ktorú by chcel zastaviť na päť rokov. Naznačil tiež súvis medzi imigráciou a terorizmom, vonkajšie hranice EÚ nazval „sitom“.

Výrok vyvolal búrlivé reakcie v Paríži, Bruseli aj Londýne. Barnier sa neskôr bránil tým, že „ústavná výnimka“ by sa týkala len európskej migračnej politiky. Rovnako namietal, že tvrdší postoj k migrácii zaujal už v lete.

Restons calmes ! Pour éviter toute polémique inutile et comme je l’ai toujours dit très précisément, ma proposition de « bouclier constitutionnel » ne s’appliquera qu’à la politique migratoire. Relire ma tribune publiée le 28 juillet dernier: https://t.co/Fy4jZcIx96

— Michel Barnier (@MichelBarnier) September 9, 2021

Kampaň alebo pokrytectvo?

Barnier zmenil slovník v čase, keď zvažuje prezidentskú kandidatúru. Nie je prekvapivé, že sa názorovo posunul doprava, keďže podobne sa mení francúzsky elektorát. Cítiť to aj v politike Emmanuela Macrona. Na niekdajšiu tvár EÚ sa zniesla kritika takmer z každého smeru.

“Strávil príliš veľa času s Borisom Johnsonom?” pýtala sa francúzska europoslankyňa a niekdajšia ministerka Nathalie Loiseauová zo strany Emmanuela Macrona. Britskí konzervatívci ho nazvali „pokrytcom“. „To je neuveriteľné pokrytectvo! Rovnaký Michel Barnier, ktorý počas rokovaní o brexite bagatelizoval britské požiadavky na prebratie kontroly nad našimi súdmi a hranicami. Teraz chce to isté pre Francúzsko. #frexit?“ pýtal sa toryovský poslanec Michael Fabricant.

This is breathtaking! The hypocrisy! The same Michel Barnier who during the #Brexit negotiations tried to belittle the #UK for demanding control over our courts and our borders. Now he wants the same for France. #Frexit? 🇫🇷 https://t.co/vdFFuCQYQg

— Michael Fabricant 🇬🇧🇮🇱🇺🇦 (@Mike_Fabricant) September 9, 2021

Na Barnierovi si zgustol aj Jörg Meuthen, líder nemeckej AfD v europarlamente. „Mal by vstúpiť do skupiny Identita a Demokracia, keďže tento prístup dlhodobo presadzujeme.“ AfD a jej spojenci sú roky za obmedzenie imigrácie.

Európska komisia poskytla jednoznačné odmietavé stanovisko: „Európske zmluvy hovoria jasne. Azylová a migračná politika je zdieľanou oblasťou medzi EÚ a členskými štátmi, ktoré sú pod jurisdikciou Súdneho dvora EÚ.“

Naopak, kladná reakcia zaznela z Maďarska, od ministerky spravodlivosti Judit Vargovej.

„Rovnako ako Viktor Orbán pred týždňom, Barnier tvrdí, že členské štáty by mali dostať späť suverenitu v migračnej politike a ich rozhodnutia nesmú byť zvrátené Súdnym dvorom EÚ alebo Európskym súdom pre ľudské práva. Čoraz viac ľudí sa odvažuje vyjadriť nesúhlas s tým, že inštitúcie EÚ zasahujú od rozhodnutí členských štátov.“

Rovní a rovnejší

Hoci ide len o návrh francúzskeho politika, ktorý má v prieskumoch pred prezidentskými voľbami zanedbateľnú podporu, napádaním európskych súdov a odporom k migrácii pripomína viaceré štáty na východ od Paríža.

Poľsko zvádza s eurokomisiou niekoľko sporov a najnovšie mu hrozí pokuta, ktorú má stanoviť Súdny dvor EÚ. Varšava namieta, že sa jeho rozsudkami necíti viazaná. Ústavný súd by mal 22. septembra vyniesť verdikt, či je poľský základný zákon nadradený európskej legislatíve.

Poľsko spoločne s Maďarskom spochybňujú nástroj, ktorý podmieňuje vyplácanie európskych peňazí členským štátom na základe dodržiavania pravidiel právneho štátu. Oba štáty sa obrátili na európsky súd, pretože nástroj považujú za protiprávny.

S jurisdikciou SDEÚ má problém aj Nemecko. Nemecký ústavný súd v Karlsruhe vlani konštatoval, že nakupovanie dlhopisov Európskou centrálnou bankou v roku 2015 mohlo byť nelegálne a banka na to nemala mandát. Súdny dvor EÚ sa ohradil, že jedine on má právomoc interpretovať, či správanie inštitúcie EÚ odporuje európskemu právu.

A napokon, jurisdikcia SDEÚ bola veľkou témou pri brexite. Británia nechcela pripustiť, aby na ňu mal európsky súd dosah, ale neuspela. Naďalej má jurisdikciu v niektorých oblastiach bilaterálnych vzťahov týkajúcich sa rozvodovej dohody a finančného vyrovnania s EÚ.

Ani odchod z Únie teda Britániu nevymanil z právomocí únijného súdu. Do kompetenčných sporov s eurokomisiou a SDEÚ sa dostali ostrakizované Maďarsko a Poľsko. Lenže námietky má aj Berlín a najnovšie tiež francúzsky politický veterán Michel Barnier. Tak len pozorne sledujme, či súd a Európska komisia uplatnia na všetky štáty rovnaký meter.