Preskočiť na obsah
  |  

V Mníchove protestovalo proti iránskej vláde 200-tisíc ľudí

Približne 200-tisíc ľudí sa v sobotu zišlo v bavorskej metropole Mníchov na demonštrácii proti vláde v Iráne. Podľa miestnej polície sa protest uskutočnil na výstavisku Theresienwiese v čase, keď v meste pokračuje medzinárodná bezpečnostná konferencia za účasti svetových lídrov.

Demonštranti odsúdili iránske vedenie za krvavé potlačenie januárových celoštátnych protestov. Na zhromaždení viacerí mávali vlajkami so symbolom monarchie zvrhnutej v roku 1979.

Na proteste sa zúčastnil aj syn zosadeného monarchu Rezá Pahlaví, ktorý vyhlásil, že je pripravený viesť „zmenu“ v Iráne a zaručiť prechod krajiny k sekulárnej a demokratickej budúcnosti. Z davu zaznievali heslá ako „Nech žije šach“ či „Pahlaví sa vracia“.

Protivládne protesty v Iráne vypukli 28. decembra pre oslabenie meny a rast cien energií, neskôr prerástli do masových demonštrácií proti teokratickému režimu. O počte obetí sa rozchádzajú údaje vlády a ľudskoprávnych organizácií. Podobné zhromaždenia sú naplánované aj v Toronte a Los Angeles.

(tasr, lud)

  |  

Barrot: Putin môže použiť nervový jed proti vlastným občanom

Francúzsky minister zahraničia Jean-Noel Barrot v sobotu vyhlásil, že prezident Vladimir Putin je podľa najnovších západných záverov ochotný použiť chemické zbrane aj proti vlastným občanom.

Odkázal pritom na spoločné stanovisko vlád Británie, Francúzska, Nemecka, Švédska a Holandska, podľa ktorého kritika Kremľa Alexeja Navaľného pred dvoma rokmi v trestaneckej kolónii otrávili smrteľným nervovým toxínom.

Rusko akúkoľvek zodpovednosť za Navaľného smrť odmieta. Barrot na sieti X napísal, že Navaľnyj zomrel po otrave jednou z najsmrteľnejších nervovoparalytických látok a že Putin je „pripravený použiť chemické zbrane proti vlastným ľuďom“, aby si udržal moc.

(reuters, lud)

  |  

Taliansko sa pripojí k Trumpovej Rade mieru ako pozorovateľ

Taliansko sa zapojí do Rady mieru, ktorú inicioval americký prezident Donald Trump, no iba v pozícii pozorovateľskej krajiny. Oznámila to premiérka Giorgia Meloniová počas návštevy Addis Abeby pri príležitosti samitu Africkej únie.

Meloniová už skôr uviedla, že plnohodnotné členstvo nie je pre Taliansko možné z dôvodu ústavných obmedzení. Washington však podľa nej následne ponúkol Rímu možnosť zapojiť sa ako pozorovateľ, čo označila za „dobré riešenie“. Zdôraznila pritom, že vzhľadom na snahy o stabilizáciu Blízkeho východu je dôležité, aby pri rokovaniach nechýbali „Taliansko ani Európa“.

Trump založil Radu mieru 22. januára na Svetovom ekonomickom fóre v Davose a prizval približne 60 krajín. Medzi zakladajúcimi členmi sú napríklad Maďarsko, Bulharsko, Azerbajdžan či Indonézia. Účasť naopak odmietli Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko aj Slovensko.

(dpa, tasr, sab)

  |  

Reuters: USA zvažujú dlhodobú operáciu proti Iránu

Americká armáda sa pripravuje na možnosť niekoľkotýždňovej vojenskej operácie proti Iránu, ak by prezident Donald Trump nariadil útok. Pre agentúru Reuters to povedali dvaja nemenovaní americkí predstavitelia.

Washington zároveň pokračuje v diplomatických rokovaniach. V utorok sa majú v Ženeve stretnúť americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner s iránskymi predstaviteľmi za sprostredkovania Ománu. Minister zahraničných vecí Marco Rubio však priznal, že dosiahnuť dohodu bude náročné.

USA medzitým posilňujú vojenskú prítomnosť na Blízkom východe. Pentagón vysiela ďalšiu lietadlovú loď, tisíce vojakov, stíhačky a torpédoborce. Trump otvorene hovoril aj o možnosti zmeny režimu v Teheráne, hoci dlhodobo vyjadruje skepsu voči nasadeniu pozemných síl.

Experti upozorňujú, že prípadná operácia by mohla vyvolať rozsiahlu odvetu Iránu a viesť k širšiemu regionálnemu konfliktu. Teherán už varoval, že v prípade útoku zasiahne americké základne v regióne.

(reuters, sab)

  |  

Migaľ: Neprerokovanie IT zákona ohrozuje míľniky Plánu obnovy

Minister investícií Samuel Migaľ (nominant Smeru) odmieta tvrdenia poslanca Róberta Puciho (Hlas), že za neprerokovanie vládneho zákona nesie zodpovednosť rezort investícií. Upozorňuje, že novela zákona o informačných technológiách vo verejnej správe je v parlamente už tri mesiace a ministerstvo vopred varovalo pred rizikami pre Plán obnovy.

„Zákon je v parlamente od novembra. Opakovane som upozorňoval predsedu Národnej rady SR Richarda Rašiho, že ak sa na tejto schôdzi neprerokuje, vznikne problém pri plnení míľnikov Plánu obnovy,“ uviedol Migaľ. Dodal, že žiadal jeho termínované prerokovanie, no parlament sa podľa neho venoval iným témam. „Namiesto riešenia zákona sa však venovala pozornosť rušeniu ‚nevyhovujúcich‘ úradov a politickým divadlám okolo Šimečkovej matky,“ vyjadril sa.

Minister zdôraznil, že návrh nepredkladalo MIRRI pre vlastné záujmy, ale na základe požiadaviek viacerých rezortov s cieľom odstrániť aplikačné problémy a zabezpečiť kontinuitu čerpania európskych zdrojov. Poslanci podľa neho zaradili rokovanie o zákone až na koniec schôdze, keď už nebolo možné ho riadne prerokovať.

MIRRI je pripravené spolupracovať na jeho skorom zaradení tak, aby Slovensko neohrozilo čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy.

(tasr, lud)

  |  

Pistorius: Dôvera medzi partnermi je pre NATO kľúčová

Nemecký minister obrany Boris Pistorius vyhlásil, že Severoatlantická aliancia musí zostať funkčná a zmysluplná pre všetkých partnerov vrátane Spojených štátov. Podľa neho ani USA nemôžu v otázkach bezpečnosti postupovať samostatne bez spolupráce so spojencami.

Pistorius zdôraznil, že sila NATO stojí aj na predvídateľnosti krokov a spoľahlivosti amerického záväzku. Práve dôvera medzi partnermi je podľa neho kľúčová pre udržanie stability v čase rastúceho napätia, najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine a postojom Ruska.

Minister zároveň uviedol, že Európa a Spojené štáty musia spoločne poskytnúť Ukrajine spoľahlivé bezpečnostné záruky. Len koordinovaný postup podľa neho zabezpečí, že Kyjev bude mať dostatočnú podporu pri obrane svojej suverenity a že Aliancia si zachová dôveryhodnosť voči potenciálnym agresorom.

(reuters, sab)