Preskočiť na obsah
  |  

Moskva odmieta nové obvinenia v prípade smrti Navaľného

Rusko odmietlo najnovšie obvinenia zo zabitia kritika Kremľa Alexeja Navaľného a označilo ich za „západný propagandistický podvod“.

Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová podľa agentúry TASS odkázala, že Moskva sa bližšie vyjadrí až po zverejnení výsledkov testov. Dovtedy podľa nej ide len o propagandu, ktorá má odvrátiť pozornosť od problémov Západu.

Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Švédsko a Holandsko v spoločnom vyhlásení uviedli, že sú presvedčené, že Navaľného otrávili smrtiacim toxínom. K záveru dospeli na základe analýzy vzoriek, ktoré odobrali po jeho smrti v trestaneckej kolónii pred dvoma rokmi.

Podľa vyhlásenia, ktoré zverejnili v Londýne, testy potvrdili prítomnosť epibatidínu – silného toxínu, ktorý sa nachádza u jedovatých žiab v Južnej Amerike a v Rusku sa prirodzene nevyskytuje. Päť krajín zároveň vyjadrilo obavy, že Rusko nezničilo všetky svoje zásoby chemických zbraní.

(reuters, lud)

  |  

Meloniová ponúka Afrike odklad splátok dlhu pri klimatických krízach

Talianska premiérka Giorgia Meloniová uviedla, že Taliansko a jeho africkí partneri sa na najnovších rokovaniach zamerali najmä na problém zadlženia afrických krajín. Po skončení druhého stretnutia Taliansko – Afrika v Addis Abebe zdôraznila, že dlh je pre kontinent kľúčovou témou.

Rím podľa nej spustil rozsiahlu iniciatívu na konverziu dlhu do spoločných rozvojových projektov. Zároveň navrhuje zavedenie klauzúl, ktoré by umožnili dočasné pozastavenie splátok štátom zasiahnutým extrémnymi klimatickými udalosťami. Podrobnosti o fungovaní mechanizmu ani zoznam krajín, ktoré by ho mohli využiť, však Meloniová nešpecifikovala.

Premiérka sa v sobotu zúčastní aj na plenárnom zasadnutí 39. riadneho samitu Africkej únie. Spolupráca s Afrikou je pritom jedným z pilierov talianskej zahraničnej politiky, najmä prostredníctvom takzvaného Matteiho plánu. Ten má podľa Ríma podporiť dlhodobé partnerstvá v oblasti energetiky, poľnohospodárstva a infraštruktúry.

(reuters, sab)

  |  

Čína víta dialóg o Ukrajine, varuje pred konfliktom s USA

Čínsky minister zahraničnia Wang I na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vyhlásil, že Peking víta snahy o ukončenie vojny na Ukrajine prostredníctvom dialógu. Zároveň zdôraznil, že Európa by mala byť súčasťou mierového úsilia, keďže konflikt sa jej bezprostredne dotýka.

Wang I uviedol, že Čínu povzbudzujú signály rešpektu zo strany Spojených štátov, no zároveň kritizoval kruhy v USA, ktoré sa podľa neho snažia Peking „napádať a očierňovať“. Najlepším scenárom by podľa neho bolo, keby Washington a Peking spolupracovali. Alternatívou je podľa jeho slov unáhlené oddeľovanie ekonomík a prerušovanie dodávateľských reťazcov, čo by mohlo mať vážne dôsledky pre globálny obchod.

Minister tiež varoval, že pokusy o oddelenie Taiwanu od Číny by mohli veľmi pravdepodobne posunúť vzťahy medzi Čínou a USA smerom ku konfliktu. Peking chce podľa neho spoluprácu, nie konfrontáciu, no je pripravený čeliť rôznym rizikám. Zároveň odmietol naratív o „systémovej rivalite“ medzi Európskou úniou a Čínou.

(reuters, sab)

  |  

V Mníchove protestovalo proti iránskej vláde 200-tisíc ľudí

Približne 200-tisíc ľudí sa v sobotu zišlo v bavorskej metropole Mníchov na demonštrácii proti vláde v Iráne. Podľa miestnej polície sa protest uskutočnil na výstavisku Theresienwiese v čase, keď v meste pokračuje medzinárodná bezpečnostná konferencia za účasti svetových lídrov.

Demonštranti odsúdili iránske vedenie za krvavé potlačenie januárových celoštátnych protestov. Na zhromaždení viacerí mávali vlajkami so symbolom monarchie zvrhnutej v roku 1979.

Na proteste sa zúčastnil aj syn zosadeného monarchu Rezá Pahlaví, ktorý vyhlásil, že je pripravený viesť „zmenu“ v Iráne a zaručiť prechod krajiny k sekulárnej a demokratickej budúcnosti. Z davu zaznievali heslá ako „Nech žije šach“ či „Pahlaví sa vracia“.

Protivládne protesty v Iráne vypukli 28. decembra pre oslabenie meny a rast cien energií, neskôr prerástli do masových demonštrácií proti teokratickému režimu. O počte obetí sa rozchádzajú údaje vlády a ľudskoprávnych organizácií. Podobné zhromaždenia sú naplánované aj v Toronte a Los Angeles.

(tasr, lud)

  |  

Barrot: Putin môže použiť nervový jed proti vlastným občanom

Francúzsky minister zahraničia Jean-Noel Barrot v sobotu vyhlásil, že prezident Vladimir Putin je podľa najnovších západných záverov ochotný použiť chemické zbrane aj proti vlastným občanom.

Odkázal pritom na spoločné stanovisko vlád Británie, Francúzska, Nemecka, Švédska a Holandska, podľa ktorého kritika Kremľa Alexeja Navaľného pred dvoma rokmi v trestaneckej kolónii otrávili smrteľným nervovým toxínom.

Rusko akúkoľvek zodpovednosť za Navaľného smrť odmieta. Barrot na sieti X napísal, že Navaľnyj zomrel po otrave jednou z najsmrteľnejších nervovoparalytických látok a že Putin je „pripravený použiť chemické zbrane proti vlastným ľuďom“, aby si udržal moc.

(reuters, lud)

  |  

Taliansko sa pripojí k Trumpovej Rade mieru ako pozorovateľ

Taliansko sa zapojí do Rady mieru, ktorú inicioval americký prezident Donald Trump, no iba v pozícii pozorovateľskej krajiny. Oznámila to premiérka Giorgia Meloniová počas návštevy Addis Abeby pri príležitosti samitu Africkej únie.

Meloniová už skôr uviedla, že plnohodnotné členstvo nie je pre Taliansko možné z dôvodu ústavných obmedzení. Washington však podľa nej následne ponúkol Rímu možnosť zapojiť sa ako pozorovateľ, čo označila za „dobré riešenie“. Zdôraznila pritom, že vzhľadom na snahy o stabilizáciu Blízkeho východu je dôležité, aby pri rokovaniach nechýbali „Taliansko ani Európa“.

Trump založil Radu mieru 22. januára na Svetovom ekonomickom fóre v Davose a prizval približne 60 krajín. Medzi zakladajúcimi členmi sú napríklad Maďarsko, Bulharsko, Azerbajdžan či Indonézia. Účasť naopak odmietli Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko aj Slovensko.

(dpa, tasr, sab)