Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľský Krakov skúsi regulovať holuby cez antikoncepciu

Krakov sa rozhodol riešiť rastúci počet holubov netradičným, no podľa mesta humánnym spôsobom, píše NFP. Úrady spúšťajú pilotný program, v rámci ktorého budú na vybraných miestach distribuovať krmivo s antikoncepčnou látkou.

Cieľom je postupne obmedziť rozmnožovanie vtákov bez ich odchytu či usmrcovania. Historické centrum mesta je totiž dlhodobo zaplavené kŕdľami, ktoré síce patria ku koloritu Krakova a dokonca aj k miestnemu folklóru, no zároveň spôsobujú znečisťovanie budov a poškodzovanie infraštruktúry.

Na projekte mesto spolupracuje s vedcami aj organizáciami na ochranu zvierat. Podľa veterinára Przemysława Barana by regulácia populácie mohla znížiť aj počet chorých a podvyživených holubov, ktorých denne prijímajú desiatky.

Úradníci zároveň ubezpečujú, že používaný prípravok nie je nebezpečný pre ľudí. Podobné opatrenia už otestovali aj iné európske mestá vrátane Bruselu.

(pir)

Minúta  |  

Starmer po telefonáte s Trumpom: Putinove útoky sú barbarské

Britský premiér Keir Starmer telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom o kľúčových zahraničnopolitických témach – vojne na Ukrajine, situácii v Pásme Gazy a napätí okolo Iránu.

Ako uvádza Sky News, podľa Downing Street Starmer opätovne odsúdil útoky Ruska na civilistov a s Trumpom hovoril o možnostiach dosiahnutia spravodlivého a trvalého mieru.

Rozhovor nadviazal na aktuálne rokovania v Ženeve, kde americká delegácia diskutuje s Iránom aj so zástupcami Ukrajiny a Ruska.

V prípade Gazy britský premiér zdôraznil potrebu zachovania humanitárnej pomoci a podporil mierový plán pod vedením USA. Obaja lídri sa zároveň zhodli, že Irán nesmie získať jadrovú zbraň.

Hoci Teherán podľa svojho ministra zahraničia súhlasil so základnými princípmi možnej dohody, Washington upozorňuje, že nie všetky podmienky boli splnené.

Rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou pokračujú a americká strana hovorí o „zmysluplnom pokroku“.

(pir)

Minúta  |  

Takaičiovú opätovne zvolili za japonskú premiérku

Sanae Takaičiovú po presvedčivom víťazstve Liberálnodemokratickej strany (LDP) v predčasných voľbách opätovne zvolili za japonskú premiérku.

V dolnej komore parlamentu získala podporu 354 poslancov, pričom rozhodujúce slovo má práve táto komora, aj keď hlasovanie sa koná aj v hornej komore.

Strana si zabezpečila viac ako dvojtretinovú väčšinu v 465-člennom parlamente, čo vláde umožní prelamovať prípadné veto hornej komory.

Takaičiová chce silný mandát využiť najmä na posilnenie obranyschopnosti krajiny a podporu ekonomiky. V jej druhej vláde zostávajú rovnakí ministri ako doteraz, čo naznačuje dôraz na kontinuitu. Naposledy mala japonská vláda takúto výraznú väčšinu ešte v roku 2017 za premiéra Šinzóa Abeho.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Huliak: Ľutujem veľa vecí, ktoré som urobil pre koaličné dohody

Ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka (nominant Smeru) zaujíma, odkiaľ vezme podnikateľ Jozef Brhel 1,5 milióna eur na vyplatenie peňažného trestu, ktorý mu udelil v utorok súd. Ako uviedol pred stredajším zasadnutím vlády, podporuje zásadu padni, komu padni, a preto súhlasí s najvyšším trestom.

Prokurátor Ondrej Repa po vynesení rozsudku vyhlásil, že na výšku trestu pre Brhela mala vplyv aj novela Trestného poriadku, ktorú presadila vládna koalícia.

„My sme hlasovali za veci, ktoré boli dohodnuté na koaličnej rade. Nevedel som, že sa to bude potom týkať aj takýchto ľudí, ako je Brhel. Dnes ľutujem veľmi veľa vecí, ktoré som urobil v zmysle dobrého úmyslu a v zmysle koaličných dohôd, pretože tie asi platia len pre isté osoby,“ dodal Huliak na margo novely.

Minister investícií Samuel Migaľ (nominant Smeru) v stredu povedal, že z jeho pohľadu je trest pre Brhela „smiešny“.

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici vyhlásil v utorok rozsudok v kauze Mýtnik. Podnikateľa Jozefa Brhela, jeho syna Jozefa Brhela mladšieho, bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií Radka Kuruca a podnikateľa Miroslava Slahučku uznal za vinných.

Brhela odsúdil na trojročné väzenie s podmienečným odkladom na štyri roky a uložil mu peňažný trest vo výške 1,5 milióna eur. Jeho syn dostal trest 1,2 milióna eur a rovnako ako Kuruc a Slahučka aj podmienečný trest. Rozsudok nie je právoplatný.

Prípad sa týka predražených IT tendrov na finančnej správe v rokoch 2013 až 2018.

(lud)

Minúta  |  

Čižnárovci údajne vlastnia 18 bytov za milióny eur

Rodina bývalého generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára vlastní podľa zistení médií majetok v hodnote niekoľkých miliónov eur. Spolu ide o 18 bytov – šestnásť z nich nadobudli Čižnár so synom v roku 2023 v bývalej ubytovni na košickej Terase.

Ako uvádzajú Aktuality, ďalšie dva byty sa nachádzajú v luxusnom bratislavskom komplexe River Park, kde ceny nehnuteľností presahujú milión eur.

Čižnár, ktorý po odchode z funkcie v roku 2020 začal podnikať v advokácii spolu so synom, sa k otázkam o pôvode financií dlhodobo nevyjadroval. Až po viac než mesiaci reagoval jeho syn s tým, že byty boli kúpené na základe riadnej zmluvy a súčasťou prevodu bol aj bankový úver. Konkrétne zdroje financií však rodina nepriblížila.

Zaujímavosťou je, že práve Čižnár v minulosti presadzoval prísne preverovanie majetku verejných funkcionárov a hovoril aj o možnosti 90-percentného zdanenia nevysvetleného majetku.

(pir)

Minúta  |  

Ruský minister: Správy vojakov cez Telegram vidia cudzie služby

Ruský minister pre digitálny rozvoj Maksud Šadajev varoval, že zahraničné spravodajské služby môžu mať prístup ku komunikácii ruských vojakov cez aplikáciu Telegram. Podľa jeho slov existuje viacero náznakov, že tieto informácie sú následne využívané proti ruskej armáde vo vojne na Ukrajine.

Telegram patrí v Rusku medzi najrozšírenejšie komunikačné platformy a aktívne ho používajú aj vojaci na fronte. Zároveň je však pod rastúcim tlakom regulačných úradov.

Roskomnadzor už oznámil spomaľovanie jeho služieb v rámci širšieho zásahu proti zahraničným platformám, ktoré podľa Moskvy porušujú ruské zákony.

Kremeľ nedávno potvrdil aj úplné zablokovanie americkej aplikácie WhatsApp.

Úrady zároveň odporúčajú používať štátom podporovanú aplikáciu MAX, ktorú kritici označujú za možný nástroj sledovania. Ruská vláda takéto obvinenia odmieta.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.