Preskočiť na obsah
  |  

Estónsko pripúšťa jadrové zbrane NATO na hranici s Ruskom

Estónsko naznačilo, že by neblokovalo prípadné rozmiestnenie jadrových zbraní NATO na svojom území, píše ERR.

Minister zahraničných vecí Margus Tsahkna uviedol, že krajina nemá doktrínu, ktorá by takýto krok vylučovala, pokiaľ by bol v súlade s obrannými plánmi Aliancie. Podľa jeho slov by rozhodnutie záviselo od posúdenia NATO, nie od jednostranného kroku Tallinnu.

Estónsko, ktoré susedí s Ruskom, sa tak pridáva k štátom ako Poľsko či Švédsko, ktoré v uplynulom období otvorene hovoria o posilnení jadrového odstrašenia v Európe. Debata prichádza v čase pretrvávajúceho napätia medzi NATO a Moskvou.

V súčasnosti majú jadrové zbrane priamo na svojom území Francúzsko a Spojené kráľovstvo, zatiaľ čo viaceré ďalšie krajiny sa zapájajú do programu nuclear sharing so Spojenými štátmi.

Rusko medzičasom rozmiestnilo svoje zbrane v Bielorusku, čo bezpečnostnú rovnováhu v regióne ďalej komplikuje.

(pir)

  |  

Slováci vedú nad Nemcami po prvej tretine v štvrťfinále

Slovenskí hokejisti viedli nad Nemeckom 1 : 0 po 1. tretine štvrťfinálového zápasu na ZOH v Miláne. Do vedenia ich poslal útočník Pavol Regenda, ktorý v 19. minúte tečoval strelu Erika Černáka.

(tasr, lud)

  |  

Vláda po verdikte súdu sprísňuje kontroly mimovládok

Vláda schválila materiál, na základe ktorého majú štátne orgány systematicky kontrolovať mimovládne neziskové organizácie. Do procesu sa majú zapojiť rezorty vnútra, financií aj práce, pričom dôraz majú klásť najmä na dodržiavanie zákonných podmienok fungovania, financovania a hospodárenia.

Kontroly sa majú zamerať aj na nakladanie s verejnými prostriedkami, verejné obstarávanie, ochranu osobných údajov či pracovnoprávne predpisy.

Kabinet týmto krokom reaguje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý minulý rok zrušil novelu zákona o neziskových organizáciách. Podľa vlády tým došlo k zablokovaniu snahy zvýšiť transparentnosť mimovládok.

Ústavný súd však konštatoval, že novela bola v rozpore s ústavou aj medzinárodným dohovorom o ochrane ľudských práv. Sporná legislatíva zavádzala napríklad povinnosť vypracúvať výkaz o transparentnosti a zverejňovať údaje o hospodárení s verejnými zdrojmi.

Premiér Robert Fico (Smer) po rokovaní vlády vyhlásil, že rozhodnutie ústavného súdu podľa neho chráni mimovládne organizácie pred kontrolou. Tvrdí, že niektoré z nich vykonávajú politickú činnosť bez primeranej verejnej kontroly a zodpovednosti.

Upozornil, že mimovládky ročne získavajú približne 400 miliónov eur, z čoho asi 300 miliónov pochádza z grantov a časť aj z asignácie dvoch percent dane. Do konca októbra má podľa neho vzniknúť súhrnná správa o výsledkoch kontrol.

Splnomocnenkyňa vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová zdôraznila, že kontrola mimovládok nie je útokom na občiansku spoločnosť a štát nezavádza žiadne nové represívne mechanizmy, len využíva existujúce zákonné prostriedky.

(tasr, pir)

  |  

Fico: V kauze Mýtnik si počkajme na definitívne rozhodnutie súdu

Pri kauze Mýtnik treba počkať na definitívne rozhodnutie súdu. Uviedol to premiér Robert Fico (Smer) v reakcii na otázku, či by Radko Kuruc po vydaní neprávoplatného rozsudku v kauze nemal skončiť na čele Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Poukázal pritom na prezumpciu neviny.

„Prípad, v ktorom sa vzťahuje na človeka prezumpcia neviny, by vám nemal prekážať. Počkajte na definitívne rozhodnutie,“ odkázal médiám. Zároveň sa kriticky vyjadril k predsedovi senátu, ktorý za rozsudkom v kauze stál, Jánovi Hrubalovi.

Negatívne sa k Hrubalovi vyjadril tiež minister obrany Robert Kaliňák (Smer). Označil ho za aktivistického sudcu. Pri kauze Mýtnik očakáva pokračovanie konania. Verí, že pravda sa ukáže. Na otázku, či by Kuruc nemal odísť z čela banky, taktiež zdôraznil prezumpciu neviny.

Špecializovaný trestný súd (ŠTS) vyhlásil v utorok rozsudok v kauze Mýtnik, ktorá sa týka predražených IT tendrov na finančnej správe v rokoch 2013 až 2018.

Podnikateľa Jozefa Brhela, jeho syna Jozefa Brhela mladšieho, bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií Radka Kuruca a podnikateľa Miroslava Slahučku uznal za vinných a odsúdil ich na podmienečné tresty. Prví dvaja dostali aj mimoriadne vysoké, miliónové peňažné tresty. Rozsudok nie je právoplatný.

(tasr, lud)

  |  

Poľský Krakov skúsi regulovať holuby cez antikoncepciu

Krakov sa rozhodol riešiť rastúci počet holubov netradičným, no podľa mesta humánnym spôsobom, píše NFP. Úrady spúšťajú pilotný program, v rámci ktorého budú na vybraných miestach distribuovať krmivo s antikoncepčnou látkou.

Cieľom je postupne obmedziť rozmnožovanie vtákov bez ich odchytu či usmrcovania. Historické centrum mesta je totiž dlhodobo zaplavené kŕdľami, ktoré síce patria ku koloritu Krakova a dokonca aj k miestnemu folklóru, no zároveň spôsobujú znečisťovanie budov a poškodzovanie infraštruktúry.

Na projekte mesto spolupracuje s vedcami aj organizáciami na ochranu zvierat. Podľa veterinára Przemysława Barana by regulácia populácie mohla znížiť aj počet chorých a podvyživených holubov, ktorých denne prijímajú desiatky.

Úradníci zároveň ubezpečujú, že používaný prípravok nie je nebezpečný pre ľudí. Podobné opatrenia už otestovali aj iné európske mestá vrátane Bruselu.

(pir)

  |  

Starmer po telefonáte s Trumpom: Putinove útoky sú barbarské

Britský premiér Keir Starmer telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom o kľúčových zahraničnopolitických témach – vojne na Ukrajine, situácii v Pásme Gazy a napätí okolo Iránu.

Ako uvádza Sky News, podľa Downing Street Starmer opätovne odsúdil útoky Ruska na civilistov a s Trumpom hovoril o možnostiach dosiahnutia spravodlivého a trvalého mieru.

Rozhovor nadviazal na aktuálne rokovania v Ženeve, kde americká delegácia diskutuje s Iránom aj so zástupcami Ukrajiny a Ruska.

V prípade Gazy britský premiér zdôraznil potrebu zachovania humanitárnej pomoci a podporil mierový plán pod vedením USA. Obaja lídri sa zároveň zhodli, že Irán nesmie získať jadrovú zbraň.

Hoci Teherán podľa svojho ministra zahraničia súhlasil so základnými princípmi možnej dohody, Washington upozorňuje, že nie všetky podmienky boli splnené.

Rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou pokračujú a americká strana hovorí o „zmysluplnom pokroku“.

(pir)