Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trumpov známy podpísal dohodu s ruským energetickým gigantom

Americký finančník Gentry Beach, blízky rodine prezidenta USA Donalda Trumpa, podpísal podľa denníka New York Times dohodu s ruským energetickým gigantom Novatek o projekte ťažby zemného plynu na Aljaške.

Stalo sa tak minulú jeseň, teda v čase, keď proti Rusku stále platia západné sankcie pre vojnu na Ukrajine. Dohoda zapadá do širšieho kontextu rokovaní medzi Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorí sa v auguste stretli práve na Aljaške.

Energetické návrhy mali podľa zdrojov oboznámených s rokovaniami motivovať Kremeľ k mierovej dohode a zároveň otvoriť otázku zmiernenia sankcií.

Beach tvrdí, že projekt je zatiaľ v počiatočnej fáze a čelí viacerým prekážkam, finančné detaily nezverejnil.

Novatek potvrdil len rokovania o využití svojej technológie na skvapalňovanie plynu, priamu spoluprácu s Beachom však nepotvrdil. Vojna na Ukrajine medzitým pokračuje už štvrtý rok.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Historický moment: prezident Pellegrini rokoval s Módím

Prezident Peter Pellegrini absolvoval v Naí Dillí historicky prvé prijatie hlavy Slovenskej republiky u indického premiéra Naréndru Módího.

Stretnutie podľa jeho slov prinieslo nový impulz do vzťahov medzi Slovenskom a Indiou, ktoré v uplynulých rokoch zaznamenávajú dynamický rast.

Obaja lídri sa zhodli na potrebe pokračovať v rozvoji obchodnej spolupráce, podporiť investície a posilniť prepojenie firiem. Cieľom má byť viac projektov s vyššou pridanou hodnotou, ktoré by sa premietli do tvorby pracovných miest aj technologického pokroku.

Témou rokovania bola aj oblasť umelej inteligencie. Slovensko podľa prezidenta stojí na stabilnej nízkouhlíkovej energetike a buduje vlastné výpočtové kapacity, čo môže byť základom na rozvoj AI infraštruktúry.

Súčasťou dohody je aj intenzívnejšia výmena expertov, študentov a skúseností medzi univerzitami a firmami. Pellegrini označil Indiu za strategického partnera Slovenska.

(tasr, pir)

Minúta  |  

V leopoldovskej väznici vypukol požiar, na miesto vyslali hasičov

Hasiči zasahovali v piatok predpoludním pri požiari väzenskej šatne v leopoldovskej väznici. Peter Čeliga z Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Trnave objasnil, že išlo o požiar menšieho rozsahu. Udalosť sa zaobišla bez zranení.

Požiar ohlásili v piatok krátko pred 9.30. „Na mieste zasahovali príslušníci z hasičských staníc v Hlohovci, Piešťanoch a Trnave,“ priblížil s tým, že spolu zasahovalo 14 profesionálnych hasičov s piatimi kusmi techniky a piati dobrovoľní hasiči s dvomi kusmi techniky.

„Môžeme potvrdiť, že na vnútornom pracovisku v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov bol zistený požiar, konkrétne v šatni väznených osôb. Dym spozoroval personál zboru, na základe čoho privolali hasičov,“ uviedla hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže Anna Bečková Ragasová.

Ako doplnila, práce na pracovisku dočasne prerušili, pričom k zraneniu personálu ani väznených osôb nedošlo. „Presná príčina vzniku požiaru a výška spôsobenej škody budú predmetom ďalšieho zisťovania,“ spresnila.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Polícia prehľadala rezidencie brata britského kráľa Karola

Britská polícia prehľadala rezidencie Andrewa Mountbattena-Windsora, mladšieho brata kráľa Karola III., po jeho štvrtkovom zatknutí pre podozrenie zo zneužitia verejnej funkcie.

Vyšetrovatelia sa zameriavajú na obvinenia, že ako osobitný obchodný vyslanec údajne posielal dôverné vládne dokumenty zosnulému finančníkovi Jeffreymu Epsteinovi, odsúdenému sexuálnemu delikventovi.

Hoci bývalý princ po viac než desiatich hodinách zadržania odišiel bez obvinenia, prípad vyvolal bezprecedentnú situáciu v moderných dejinách monarchie.

Kráľ reagoval vyhlásením, že zákon musí platiť pre každého bez výnimky.

Polícia potvrdila ukončenie prehliadky v Sandringhame, zatiaľ čo zásah vo Windsore pokračuje. Samotné zatknutie ešte neznamená vinu, no podozrenie zo zneužitia verejnej funkcie môže v prípade dokázania viny viesť až k doživotnému trestu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

My sme les: Nová zonácia TANAP-u ohrozuje lesy

Iniciatíva My sme les upozorňuje na sporné body v návrhu novej zonácie TANAP-u, ktorý ministerstvo životného prostredia predložilo do skráteného pripomienkového konania.

Podľa aktivistov sa v dokumente objavili nové plochy pre zjazdovky, lanovky a stavebné objekty, a to aj v najvyšších stupňoch ochrany vrátane Roháčov.

Kritizujú najmä preradenie niektorých štátnych pozemkov pod lyžiarskymi strediskami do zóny s najnižšou ochranou, čo by podľa nich umožnilo terénne zásahy, používanie chémie či dokonca prevod pozemkov na iné subjekty.

Zároveň tvrdia, že návrh nedosahuje požadovaných 75 percent územia v prísne chránených zónach a môže byť v rozpore s plánom obnovy, čím by sa mohlo ohroziť čerpanie 700 miliónov eur. Ministerstvo, naopak, argumentuje, že zóna A sa rozšíri o približne 5,5 percenta a zonácia má odstrániť nedostatky vytknuté Súdnym dvorom EÚ.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Jun Sok-jol ľutuje vyhlásenie stanného práva

Bývalý juhokórejský prezident Jun Sok-jol sa deň po vynesení doživotného trestu ospravedlnil za vyhlásenie stanného práva z decembra 2024, ktoré podľa súdu predstavovalo pokus o povstanie.

Tvrdí síce, že ľutuje „frustráciu a utrpenie“, ktoré jeho krok vyvolal, zároveň však trvá na tom, že konal s úprimným zámerom ochrániť krajinu.

Verdikt označil za politickú odplatu a naznačil, že v prostredí, kde je podľa neho spochybnená nezávislosť súdnictva, je otázne, či má odvolanie význam. Jeho právnici však zdôraznili, že sa odvolania nevzdáva.

Stanné právo trvalo približne šesť hodín, kým ho parlament nezrušil, no vyvolalo šok a masové protesty. Súd dospel k záveru, že Jun Sok-jol podkopal ústavný poriadok nasadením armády proti parlamentu a oponentom.

Špeciálny prokurátor pôvodne žiadal trest smrti.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.