Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V centre Milána sa vykoľajila električka, hlásia aj obete

Dvaja ľudia zahynuli a približne 40 skončilo so zraneniami po vykoľajení električky v Miláne.

Hovorca miestnych hasičov spresnil, že električka, jeden z najnovších modelov v Miláne, zišla z koľají na kľúčovej ulici v centre mesta. Následne narazila do výkladu obchodu. Na mieste zasahuje trinásť posádok sanitiek.

Podľa očitého svedka agentúry Reuters postavili jednotky civilnej ochrany stan na pomoc zraneným.

Milánska dopravná spoločnosť ATM vo vyhlásení reagovala, že je nehodou „hlboko znepokojená“. Vyjadrila sústrasť všetkým postihnutým s dôvetkom, že spolupracuje s orgánmi, aby zistili príčinu nehody.

(reuters, max)

Minúta  |  

Clinton pred výborom k Epsteinovi: Nevidel som nič zlé

Bývalý americký prezident Bill Clinton vypovedal za zatvorenými dverami pred dozorným výborom Snemovne reprezentantov o svojom vzťahu s Jeffreyom Epsteinom. Vo vyhlásení uviedol, že počas stretnutí s finančníkom „nevidel nič, čo by ho prinútilo zamyslieť sa“.

„Sme tu len preto, že to tak dlho a dobre pred všetkými tajil,“ zhodnotil Clinton s tým, že keby vedel o jeho údajnom obchodovaní s maloletými dievčatami, nikdy by s ním necestoval a nahlásil by ho.

Clinton niekoľkokrát využil Epsteinovo lietadlo začiatkom milénia, teda pred jeho odsúdením v roku 2008 za podnecovanie k prostitúcii maloletej osoby. Ministerstvo spravodlivosti zverejnilo dokumenty obsahujúce aj fotografie Clintona s anonymizovanými ženami.

„Nič som nevidel a neurobil som nič zlé,“ vyhlásil. Deň predtým vypovedala aj Hillary Clintonová, ktorá povedala, že si nepamätá osobné stretnutie s Epsteinom a nemá informácie o jeho trestnej činnosti.

Výbor vedie republikánsky kongresman James Comer. Ten zdôraznil, že Clintonovci nie sú obvinení z priestupku. Čoskoro by pritom mohli zverejniť aj videozáznam výpovede Clintonovej.

Demokrati označujú vyšetrovanie za politicky motivované a žiadajú, aby bol predvolaný aj Donald Trump, ktorého meno sa objavuje v dokumentoch súvisiacich s Epsteinom. Trump popiera pochybenie a nebol v tejto súvislosti obvinený.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rubio odcestuje do Izraela, rokovať bude aj o mierovom pláne

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio odcestuje budúci týždeň do Izraela. Bude rokovať o Iráne, potvrdilo v piatok ministerstvo zahraničných vecí.

USA už zhromaždili v regióne rozsiahle vojenské sily uprostred rastúceho napätia s Teheránom.

Rezort spresnil, že Rubio bude v Izraeli od 2. do 3. marca. Má prediskutovať ďalšie regionálne priority vrátane Libanonu a mierového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Gazu.

Len v uplynulých hodinách pritom americké veľvyslanectvo v Jeruzaleme informovalo o odchode časti personálu z bezpečnostných dôvodov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Politico: Orbán blokuje sankcie EÚ, aby dostal miliardy na obranu

Maďarsko zablokovalo 20. balík protiruských sankcií Európskej únie, aby vytvorilo tlak na Európsku komisiu v súvislosti so schválením obrannej pôžičky vo výške 16 miliárd eur z programu Bezpečnostná akcia pre Európu (SAFE). Tvrdí to portál Politico s odvolaním sa na diplomatické zdroje.

Budapešť na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci zablokovala nielen nový balík sankcií, ale aj 90-miliardovú pôžičku pre Ukrajinu. Veto podmienila obnovením tranzitu ropy cez ropovod Družba. Podľa zdrojov však Maďarsko môže blokovať sankcie aj po oprave ropovodu, pokiaľ eurokomisia neschváli žiadanú pôžičku.

Komisia zatiaľ úver neodsúhlasila a podľa Politica zdržuje aj vyplatenie úvodnej platby vo výške 2,4 miliardy eur. Tento krok mal podľa zdrojov zvýšiť tlak na Budapešť, aby podporila sankčný balík.

Nový balík sankcií predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Zameriava sa najmä na energetiku, finančné služby a obchod. Únia ho chcela prijať do 24. februára, teda na výročie začiatku ruskej vojny na Ukrajine.

(max)

Minúta  |  

WSJ: Z tábora v Sýrii utiekli tisíce osôb vrátane členov ISIS

Americké spravodajské agentúry podľa Wall Street Journal odhadujú, že po úteku z tábora Al-Hol v Sýrii je na slobode 15- až 20-tisíc osôb vrátane členov Islamského štátu. Tábor na východe krajiny, ktorý po porážke samozvaného kalifátu v roku 2019 ubytoval viac ako 70-tisíc osôb, mal koncom roka 2025 viac než 23-tisíc obyvateľov.

Väčšina z nich z tábora utiekla po tom, ako sýrska vláda minulý mesiac prevzala kontrolu nad oblasťou po ofenzíve proti Sýrskym demokratickým silám (SDF), ktoré tábor roky strážili.

Západní diplomati odhadujú, že v priebehu niekoľkých dní utieklo viac ako 20-tisíc osôb. Americké hodnotenie pripisuje úteky zlému riadeniu a nedostatočnej kontrole bezpečnostného perimetra. Sýrska vláda vedená prezidentom Ahmadom Šarom podotkla, že mnohí opustili tábor a plánuje ich monitorovať a reintegrovať. Z chaosu obvinila jednotky SDF, ktoré podľa nej zariadenie opustili.

Rozpad bezpečnosti vyvolal otázky o rozhodnutí USA presunúť protiteroristické úsilie na nové sýrske vedenie počas sťahovania amerických síl. Správa generálneho inšpektora Pentagónu uvádza, že Damask je ochotný spolupracovať, no jeho kapacity sú obmedzené.

Podľa OSN až štvrtina zadržaných nemala väzby na Islamský štát. Najnebezpečnejších podozrivých držali oddelene, pričom časť väzňov presunuli do Iraku. OSN zároveň organizuje návraty rodín do domovských krajín a poznamenala, že tábor bude prakticky prázdny.

(max)

Minúta  |  

Irán čelí tlaku pre obmedzený prístup inšpektorov OSN

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) vyzvala Irán, aby bezodkladne umožnil inšpekcie všetkých svojich jadrových zariadení. V dôvernej správe, ktorú dostali členské štáty pred zasadnutím rady, agentúra označila za kľúčovú lokalitu Isfahán.

Práve tam sa má nachádzať nový závod na obohacovanie uránu a je tam skladovaný urán obohatený takmer na úroveň použiteľnú pre jadrovú zbraň.

MAAE uviedla, že je „nevyhnutné a naliehavé“ obnoviť overovacie činnosti v Iráne, aj keď uznala, že vojenské útoky na jadrové zariadenia vytvorili bezprecedentnú situáciu. Spojené štáty a Izrael vlani bombardovali iránske jadrové objekty, pričom Teherán odvtedy neposkytol informácie o stave svojich zásob vysoko obohateného uránu ani neumožnil prístup na dotknuté miesta.

Podľa MAAE mal Irán pred útokmi 440,9 kilogramu uránu obohateného na 60 percent, čo by po ďalšom obohatení mohlo postačovať na výrobu viacerých jadrových zbraní. Správa prvýkrát potvrdila, že v tunelovom komplexe v Isfaháne sa skladoval materiál obohatený na 20 aj 60 percent.

Agentúra zároveň upozornila, že Irán jej doposiaľ neumožnil prístup k štvrtému deklarovanému závodu na obohacovanie uránu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.