Preskočiť na obsah
  |  

India a EÚ si zaručia colné výhody aj zvýšenie exportu

Európska únia a India si po nadobudnutí platnosti pripravovanej obchodnej dohody navzájom udelia status najvyšších výhod, čo im na päť rokov zabráni ponúkať výhodnejšie colné podmienky iným partnerom. Vyplýva to z návrhu textu dohody zverejneného indickým ministerstvom obchodu.

Dohoda, na ktorej sa obe strany dohodli minulý mesiac po dlhých rokovaniach, má znížiť clá na väčšinu tovarov a posilniť vzájomný obchod v čase rastúceho globálneho napätia. Očakáva sa, že začne platiť približne rok po ratifikácii a do roku 2032 by mohla zdvojnásobiť vývoz Únie do Indie.

EÚ uvádza, že odstráni alebo zníži clá na 96,6 percenta obchodovaného tovaru z hľadiska hodnoty, čo by európskym firmám prinieslo úsporu približne štyri miliardy eur ročne.

Z dohody sú vylúčené citlivé poľnohospodárske komodity ako sója, hovädzie mäso, cukor, ryža či mliečne výrobky. Obe strany sa zaviazali nezavádzať nové dovozné ani vývozné obmedzenia nad rámec pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a posilniť spoluprácu v oblasti digitálneho obchodu.

Text počíta so zosúladením sanitárnych a fytosanitárnych opatrení s pravidlami WTO, zefektívnením certifikácie, rýchlejším colným odbavením a výmenou údajov o dovoze. Dohoda podporuje bezpapierový obchod, uznávanie elektronických zmlúv a ochranu súkromia pri cezhraničnom prenose dát.

EÚ sa zároveň zaviazala podporiť Indiu finančne a investične pri znižovaní emisií skleníkových plynov.

(reuters, max)

  |  

Prvá krajina Únie zastavila prenos HIV na novorodencov

Dánsko sa stalo prvou krajinou Európskej únie, ktorej sa podarilo eliminovať prenos vírusu HIV a syfilisu z matky na dieťa. Oznámila to Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), podľa ktorej krajina splnila stanovené ciele na roky 2021 až 2024.

Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus označil tento krok za významný úspech v oblasti verejného zdravia. Podľa organizácie Dánsko dosiahlo nízke miery prenosu a vysoké pokrytie prenatálnych testovaní a liečby tehotných žien.

Eliminácia podľa WHO znamená testovať a liečiť najmenej 95 zo 100 tehotných žien a udržať počet nových infekcií u dojčiat pod hranicou 50 na 100-tisíc narodených detí.

Dánsko eviduje nízku mieru výskytu HIV aj syfilisu medzi tehotnými ženami. V krajine žije približne 5 950 osôb s HIV, pričom tehotné ženy predstavujú menej než 0,1 percenta prípadov. Vrodený syfilis je rovnako zriedkavý, v roku 2024 hlásili 626 prípadov, z toho väčšinu u mužov.

WHO zároveň podotkla, že Dánsko je na dobrej ceste aj k eliminácii prenosu hepatitídy typu B z matky na dieťa.

(tasr, max)

  |  

V centre Milána sa vykoľajila električka, hlásia aj obete

Dvaja ľudia zahynuli a približne 40 skončilo so zraneniami po vykoľajení električky v Miláne.

Hovorca miestnych hasičov spresnil, že električka, jeden z najnovších modelov v Miláne, zišla z koľají na kľúčovej ulici v centre mesta. Následne narazila do výkladu obchodu. Na mieste zasahuje trinásť posádok sanitiek.

Podľa očitého svedka agentúry Reuters postavili jednotky civilnej ochrany stan na pomoc zraneným.

Milánska dopravná spoločnosť ATM vo vyhlásení reagovala, že je nehodou „hlboko znepokojená“. Vyjadrila sústrasť všetkým postihnutým s dôvetkom, že spolupracuje s orgánmi, aby zistili príčinu nehody.

(reuters, max)

  |  

Clinton pred výborom k Epsteinovi: Nevidel som nič zlé

Bývalý americký prezident Bill Clinton vypovedal za zatvorenými dverami pred dozorným výborom Snemovne reprezentantov o svojom vzťahu s Jeffreyom Epsteinom. Vo vyhlásení uviedol, že počas stretnutí s finančníkom „nevidel nič, čo by ho prinútilo zamyslieť sa“.

„Sme tu len preto, že to tak dlho a dobre pred všetkými tajil,“ zhodnotil Clinton s tým, že keby vedel o jeho údajnom obchodovaní s maloletými dievčatami, nikdy by s ním necestoval a nahlásil by ho.

Clinton niekoľkokrát využil Epsteinovo lietadlo začiatkom milénia, teda pred jeho odsúdením v roku 2008 za podnecovanie k prostitúcii maloletej osoby. Ministerstvo spravodlivosti zverejnilo dokumenty obsahujúce aj fotografie Clintona s anonymizovanými ženami.

„Nič som nevidel a neurobil som nič zlé,“ vyhlásil. Deň predtým vypovedala aj Hillary Clintonová, ktorá povedala, že si nepamätá osobné stretnutie s Epsteinom a nemá informácie o jeho trestnej činnosti.

Výbor vedie republikánsky kongresman James Comer. Ten zdôraznil, že Clintonovci nie sú obvinení z priestupku. Čoskoro by pritom mohli zverejniť aj videozáznam výpovede Clintonovej.

Demokrati označujú vyšetrovanie za politicky motivované a žiadajú, aby bol predvolaný aj Donald Trump, ktorého meno sa objavuje v dokumentoch súvisiacich s Epsteinom. Trump popiera pochybenie a nebol v tejto súvislosti obvinený.

(reuters, max)

  |  

Rubio odcestuje do Izraela, rokovať bude aj o mierovom pláne

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio odcestuje budúci týždeň do Izraela. Bude rokovať o Iráne, potvrdilo v piatok ministerstvo zahraničných vecí.

USA už zhromaždili v regióne rozsiahle vojenské sily uprostred rastúceho napätia s Teheránom.

Rezort spresnil, že Rubio bude v Izraeli od 2. do 3. marca. Má prediskutovať ďalšie regionálne priority vrátane Libanonu a mierového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Gazu.

Len v uplynulých hodinách pritom americké veľvyslanectvo v Jeruzaleme informovalo o odchode časti personálu z bezpečnostných dôvodov.

(reuters, max)

  |  

Politico: Orbán blokuje sankcie EÚ, aby dostal miliardy na obranu

Maďarsko zablokovalo 20. balík protiruských sankcií Európskej únie, aby vytvorilo tlak na Európsku komisiu v súvislosti so schválením obrannej pôžičky vo výške 16 miliárd eur z programu Bezpečnostná akcia pre Európu (SAFE). Tvrdí to portál Politico s odvolaním sa na diplomatické zdroje.

Budapešť na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci zablokovala nielen nový balík sankcií, ale aj 90-miliardovú pôžičku pre Ukrajinu. Veto podmienila obnovením tranzitu ropy cez ropovod Družba. Podľa zdrojov však Maďarsko môže blokovať sankcie aj po oprave ropovodu, pokiaľ eurokomisia neschváli žiadanú pôžičku.

Komisia zatiaľ úver neodsúhlasila a podľa Politica zdržuje aj vyplatenie úvodnej platby vo výške 2,4 miliardy eur. Tento krok mal podľa zdrojov zvýšiť tlak na Budapešť, aby podporila sankčný balík.

Nový balík sankcií predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Zameriava sa najmä na energetiku, finančné služby a obchod. Únia ho chcela prijať do 24. februára, teda na výročie začiatku ruskej vojny na Ukrajine.

(max)