Preskočiť na obsah
  |  

Paramount podpísal s Warner Bros. zmluvu o prevzatí

Spoločnosť Paramount Skydance (PSKY) v piatok ráno podpísala s mediálnou skupinou Warner Bros. Discovery (WBD) zmluvu o jej prevzatí za 110 miliárd dolárov. Vyplýva to z nahrávky z porady WBD, ktorú má k dispozícii agentúra Reuters.

O prevzatie mediálnej skupiny mala záujem aj firma Netflix, ale odmietla zvýšiť svoju predchádzajúcu ponuku. „Netflix mal zákonné právo dorovnať ponuku PSKY. Ako všetci viete, nakoniec sa rozhodli tak neurobiť. Výsledkom toho bola dnes ráno podpísaná zmluva s PSKY,“ citovala agentúra Reuters riaditeľa pre príjmy a stratégiu Warner Bros. Discovery Brucea Campbella.

Zmluva vytvorí z Paramountu jedno z najväčších filmových štúdií na svete a umožní mu využívať filmové tituly ako Fantastické zvery či Matrix. Podľa Reuters je na stole aj spojenie streamovacích platforiem HBO Max a Paramount+, čím by mohlo na trhu súťažiť s Netflixom.

(tasr, luc)

  |  

Kansas čelí žalobe za zákon týkajúci sa transľudí

Dvaja transmuži (biologické ženy) v Kansase podali žalobu proti novému štátnemu zákonu, ktorý zrušil platnosť vodičských preukazov a rodných listov viac ako tisíc osobám, ktoré si zmenili pohlavie.

Žalobu na štátnom súde podala Americká únia pre občianske slobody s tvrdením, že zákon porušuje práva na rovnosť, riadny proces a súkromie podľa ústavy štátu Kansas.

Zákon, ktorý nadobudol účinnosť vo štvrtok, vyžaduje, aby si obyvatelia zmenili rodové označenie v dokladoch na pohlavie určené pri narodení, a zakazuje budúce zmeny. Transrodovým osobám zároveň zakazuje používať viacúčelové hygienické zariadenia vo vládnych budovách, ktoré nezodpovedajú ich biologickému pohlaviu, a umožňuje súkromným osobám podávať žaloby za porušenie zákona.

Žalobcovia vystupujú pod pseudonymami a uvádzajú, že právna úprava ich núti pri každom predložení dokladu totožnosti odhaľovať svoj transstatus, čím ich vystavuje riziku obťažovania a násilia. Žiadajú preto dočasné pozastavenie účinnosti zákona.

Kansas sa tak stal jediným štátom USA, ktorý spätne zrušil už schválené zmeny rodových údajov v dokladoch. Zákon prijali po tom, ako republikánmi ovládaný parlament prehlasoval veto demokratickej guvernérky Laury Kellyovej. Podobné obmedzenia prijali aj ďalšie štáty, pričom viaceré z nich čelia súdnym sporom.

(reuters, max)

  |  

Pre hromadné výpovede lekárov končí pohotovosť v Hlohovci

Ambulantná pohotovostná služba (APS) pre dospelých v Rehabilitačnej nemocnici Agel Hlohovec ukončí prevádzku od 1. marca. Dôvodom je nedostatok personálu, pre ktorý prevádzkovateľ požiadal o zrušenie poverenia. Informovalo o tom ministerstvo zdravotníctva.

Primátor Hlohovca Ivan Baranovič skonštatoval, že mesto sa spolu s rezortom a nemocnicou snažilo niekoľko mesiacov službu udržať. „Napriek dlhému času riešenia, napriek skutočne prioritne vynaloženému úsiliu sa ani jednej z našich strán nepodarilo pre hromadné výpovede zo strany obvodných lekárov službu udržať. Bolo a je to rozhodnutie lekárov,“ dodal.

Podpredseda kraja a mestský poslanec Patrik Voltmann očakával od primátora väčšiu aktivitu a kritizoval, že poslanci o situácii neboli vopred informovaní. Zároveň poukázal na nízke využívanie služby.

Podľa údajov ministerstva od 24. júna minulého roka na APS v Hlohovci ošetrili v priemere 8,4 pacienta denne, počas pracovných dní 4,3 a cez víkendy a sviatky 17,5 pacienta.

Pacienti tak od marca môžu využiť pohotovosti v Trnave, Nitre alebo Piešťanoch. V život ohrozujúcich prípadoch je k dispozícii urgentný príjem alebo tiesňová linka 155, prípadne poradenská linka 116 117.

(tasr, max)

  |  

Trump: S Iránom dohodu chcem. Niekedy musíte použiť silu

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že chce s Iránom uzavrieť dohodu o jadrovom programe, no zároveň nevylúčil použitie vojenskej sily. „Rád by som ju nepoužil, ale niekedy musíte,“ povedal novinárom pred odletom do Texasu.

Nie je podľa vlastných slov spokojný s postojom Teheránu a zopakoval, že Spojené štáty nechcú, aby Irán disponoval jadrovými zbraňami. Podľa neho Irán zatiaľ „nehovorí tie správne slová“ o vzdaní sa jadrového programu.

Vyjadrenia prišli deň po tom, ako sa rokovania medzi americkými vyslancami a iránskymi predstaviteľmi v Ženeve skončili bez dohody. V regióne je pritom rozmiestnená výrazná americká vojenská prítomnosť.

Šéf Bieleho domu oznámil, že ďalšie diskusie o Iráne sa uskutočnia ešte v piatok, bližšie detaily však neuviedol. Podľa zdrojov sa do Washingtonu vydal aj ománsky minister zahraničných vecí, keďže Omán pôsobí ako sprostredkovateľ medzi obomi krajinami.

Podľa informácií agentúry Reuters v Bielom dome prevláda skepsa, či rokovania prinesú výsledok. Zdroje zároveň deklarovali, že prezident má „jasný prehľad o všetkých možnostiach“, ktoré má k dispozícii.

(reuters, max)

  |  

Utečencom z Ukrajiny chce Dánsko sprísniť podmienky pobytu

Dánska vláda informovala na webe ministerstva pre migráciu, že plánuje sprísniť pravidlá udeľovania pobytu pre vysídlené osoby z Ukrajiny. Po ruskej invázii schválili osobitný zákon, ktorý umožnil desaťtisícom Ukrajincov získať rýchle povolenie na pobyt. V súčasnosti žije v dánskych obciach približne 45-tisíc vysídlených osôb.

Vláda teraz navrhuje, aby niektoré skupiny už v budúcnosti nemali na pobyt nárok. Týkať sa to má ľudí z oblastí Ukrajiny, ktoré sú menej zasiahnuté bojmi, ako aj mužov podliehajúcich mobilizácii (aktuálne vo veku 23 až 60 rokov).

Výnimku budú mať tí, ktorí preukážu, že sú od vojenskej služby oslobodení. Muži mladší ako 23 rokov budú môcť získať pobyt len do dovŕšenia tohto veku, pričom jeho predĺženie bude podmienené výnimkou z mobilizácie.

Minister pre imigráciu Rasmus Stoklund priblížil, že cieľom je podporiť Ukrajinu aj tým, že Európa nebude oslabovať jej mobilizačné úsilie. Zároveň chce kabinet uľaviť obciam, ktoré čelia tlaku pri zabezpečovaní bývania a integrácii.

Reforma sa nedotkne tých, ktorí už povolenie získali. Vláda zároveň plánuje zaviesť pracovnú povinnosť pre približne 12-tisíc Ukrajincov poberajúcich dávky a zrušiť niektoré osobitné pravidlá v oblasti vzdelávania vrátane možnosti štúdia v ukrajinčine či dištančne. Návrh zákona chcú predložiť v apríli.

(max)

  |  

Bojkot ceremoniálu paralympiády Slovensko odmietlo

Slovensko sa zúčastní na otváracom ceremoniáli XIV. zimných paralympijských hier v Miláne a Cortine d’Ampezzo od 6. do 15. marca. Rozhodol o tom Výkonný výbor Slovenského paralympijského výboru (SPV). Vlajkonosičom slovenskej výpravy vo Verone bude paraalpský lyžiar Miroslav Haraus.

Výkonný výbor zároveň dodatočne schválil upravené zloženie výpravy, pričom zmeny sa týkali najmä paraalpského lyžovania, navádzačov a podporného tímu. Do dejiska hier odcestuje 58-členná výprava v šiestich športoch, čo je historicky najväčší počet slovenských účastníkov na zimných paralympiádach.

Diskusia vo vedení SPV sa zamerala aj na výzvu Ukrajinského paralympijského výboru na bojkot otváracieho ceremoniálu. SPV si vyžiadal stanoviská slovenského prezidenta, predsedu Národnej rady SR, členov vlády aj ďalších národných paralympijských výborov. O účasti rozhodli členovia SPV v hlasovaní.

Na základe získaných vyjadrení sa výbor rozhodol zúčastniť sa na ceremoniáli vrátane použitia štátnej symboliky. Výbor zároveň zdôraznil, že od roku 2014 podporuje ukrajinských paralympionikov a odsudzuje agresiu voči Ukrajine.

Organizácia však nechce, aby sa napätie prenášalo do športového prostredia, a deklaruje rešpektovanie rozhodnutí Medzinárodného paralympijského výboru a organizačného výboru hier. Na ceremoniáli sa však nezúčastnia napríklad Česko či Poľsko.

(tasr, max)